Týždenník pre mesto Brezno  a obce okresu Brezno
       ROČNÍK  14 

 ČÍSLO  37 

19.SEPTEMBER2006

 CENA  9,- SK

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Patnastrocna mestska policia

   V tomto obdobi presne pred patnastimi rokmi zacala pisat svoju historiu Mestska policia v Brezne. Uznesenim Mestskeho zastupitelstva v Brezne c. 18/1991 z 26. marca 1991 bolo schvalene zriadenie Mestskej policie v Brezne v zmysle Zakona c. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadeni. Navrh predlozil vtedajsi primator mesta Ing. Vladimir Strmen.
  Prvych prislusnikov mestskej policie mesto prijalo v auguste  a pracovat zacali 1. septembra 1991. Najvacsou mierou sa pri prvych krokoch policie podielal jej prvy nacelnik Milan Polony. Mestska policia vznikla ako poriadkovy utvar posobiaci pri zabezpeceni mestskych veci verejneho poriadku, ochrany zivotneho prostredia v meste, plnenia uloh vyplyvajucich zo  vseobecne zavaznych nariadeni mesta, uzneseni mestskeho zastupitelstva a rozhodnuti primatora mesta. Azda najtazsou ulohou bolo vybrat spravnych ludi na pracu mestskeho policajta. Terajsi nacelnik Ing. Peter Pancik zhodnotil, ze ludom, ktori sa podielali a podielaju na cinnosti Mestskej policie v Brezne, sa dari plnit ulohy spojene s vykonom ich funkcie na vybornu a od roku 1991 vykonali obrovsky kus prace. Aktivne spolupracuju s obvodnym odelenim Policajneho zboru, vsetkymi oddeleniami mestskeho uradu, s organizaciami zriadenymi mestom, najma  mestskym sportovym klubom a technickymi sluzbami, s obvodnym uradom, s organmi zdravotnej spravy, s UPSVaR, exekutorskymi uradmi a dalsimi instituciami.
   Mestska policia v Brezne ma osemnast prislusnikov a jedneho zamestnanca. Vsetkych clenov, ako aj inych pozvanych hosti prijal na pode Mestskeho uradu v Brezne vo stvrtok 14. septembra primator mesta Ing. Jaroslav Demian spolu s vedenim mestskeho uradu, aby spolocne prislusnikom podakovali za ich doterajsiu cinnost, snahu, mozno v niektorych situaciach odvahu pri plneni povinnosti suvisiacich s vykonom ich sluzby. Primator mesta odovzdal vsetkym clenom pamatne listy a zazelal im vela pracovnych aj osobnych uspechov.

(mm)

 Zo zasadnutia Mestskeho zastupitelstva v Brezne

   V utorok 12. septembra sa uskutocnilo siedme zasadnutie mestskeho zasupitelstva. Jeho priebeh a program v stredu na tlacovej besede zhodnotil primator mesta Ing. Jaroslav Demian, ktory sa vyjadril k jednotlivym bodom rokovania.   

Sprava o plneni uzneseni mestskeho zastupitelstva
   je stabilnym bodom a predklada sa priebezne. Su v nej zhodnotene vsetky uznesenia od zaciatku roka a cast z vlanajska. Po kratkej diskusii poslanci spravu o plneni vzali na vedomie.

Navrh poctu volebnych obvodov a poslancov pre volby do organov samospravy, ktore sa uskutocnia 2. decembra
   Mestske zastupitelstvo podla Zakona c. 346/1990 Zb. o volbach do organov samospravy obci muselo urcit pocet volebnych obvodov a poslancov. Na tomto zasadnuti znizilo pocet volebnych obvodov z povodnych sedem na styri a pocet poslancov zostal nezmeneny dvadsatjeden (v prvom volebnom obvode je 8 poslancov, v druhom a tretom po 6 a v stvrtom - mestska cast Predne a Zadne Halny, Bujakovo 1).

V bode - piata zmena rozpoctu mesta Brezno v roku 2006,
   poslanci hodnotili a upravovali rozvojove projekty, ktore boli naplanovane na tento rok, pricom doslo k malym zmenam, ale  celkovy objem rozpoctu sa nemenil. Nadalej najvacsou investicnou akciou zostava dostavba a stavebne upravy zimneho stadiona v Brezne. Dopravne riesenie autobusoveho nastupista pri zeleznicnej stanici v Brezne by sa malo zrealizovat v tomto roku. Zacali sa aj ine investicne akcie, ako napr. ZS s MS Pionierska 2 – vymena vchodovych a bocnych dvier, ZS s MS Pionierska  4 – vymena podlahy v skolskej jedalni a rekonstrukcia strechy MS na Clementisovej, ZS K. Raposa – regulacia ustredneho kurenia a vymena podlahy v telocvicni, ZS s MS MPCL – vymena okien, ZUS – rekonstrukcia ustredneho kurenia (z rozpoctu mesta sa na tieto opravy vyclenilo 3 414 000 korun).

Hospodarenie mesta za prvy polrok
   Na ostatnom mestskom zastupitelstve v juli este neboli uzatvorene vsetky uctovne doklady za prvy polrok. Material ziskali v septembri, pricom plnenie rozpoctu bolo v sulade s planom. Zastupitelstvo vzalo na vedomie plnenie rozpoctu mesta s vyhradou k rozpoctovaniu a vykazovaniu financnych operacii mesta za prvy polrok.

Hospodarenie prispevkovych organizacii
   Tento bod obsahoval dovedna tri spravy a navrhy na uznesenie. Plnenie rozpoctu vynosov a nakladov technickych sluzieb, mestskeho kulturneho strediska a mestskeho sportoveho klubu vzali poslanci na vedomie bez vyhrad. Vsetky tri organizacie podali spravu, ktoru predlozili ich riaditelia. Po zhodnoteni je predpoklad, ze rozpocty, ktore si naplanovali, budu dodrzane. Technicke sluzby vycislili aj hodnotu diela, ktore vykonava mesto prostrednictvom aktivacnych prac. Bolo by dobre, keby aktivacne prace trvali aj nadalej, zmluvy su zatial podpisane do konca kalendarneho roka. Pracovnici pomahaju pri udrzbe zelene, miestnych komunikacii, ale aj separacii ci pri zbere odpadu. Mestske kulturne stredisko a Mestsky sportovy klub zhodnotili akcie, ktore organizovali. V prvom polroku navstivilo plavaren 30 860 ludi. Naplanovane je aj vyriesenie dalsich investicii do plavarne, co sa tyka hlavne zateplenia a priestorov, kde bola sauna.

Sprava o cinnosti mestskej policie
   obsahovala, akym pripadom, zasahom a priestupkom sa prislusnici venovali, pripadne ako ich riesili. V tychto dnoch si mesto pripomina patnaste vyrocie jej vzniku. Mestska policia je prestahovana z Razusovej ulice na Sturovu (byvale priestory banky) .

Koncepciu rozvoja socialnych sluzieb v meste Brezne
   spracovala a predniesla zastupkyna primatora mesta Ing. J. Mihalovicova, pricom na tuto temu poslanci rozputali zivu diskusiu. Navrh koncepcie bol predlozeny aj komisii socialnych veci minuly tyzden. Mestske zastupitelstvo prijalo uznesenie, v ktorom odporucilo zobrat tuto spravu na vedomie, neschvalit ju a este nieco v nej dopracovat.

Spravu o vysledku naslednej financnej kontroly
   hospodarenia prispevkovou organizaciou  - mestske kulturne stredisko predlozila hlavna kontrolorka mesta Ing. I. Veverkova, pricom ju poslanci vzali na vedomie. Dalsia sprava bola zamerana na dodrziavanie Zakonnika prace v spolocnosti Hotel Dumbier a posledna sa tykala vybavovania staznosti za rok 2005 v mestskom urade.

Majetkove zalezitosti
   Poslanci rozhodli o odpredaji starsich garazi vo dvore c. 1 v Brezne. Predavane boli na zaklade verejno-obchodnej sutaze, a to uchadzacom, ktori dali najvyssiu ponuku. Prostrednictvom verejno-obchodnej sutaze bol zrealizovany aj predaj budovy na Razusovej ulici (byvale priestory mestskej policie) a nehnutelneho majetku spolocnosti Plastkov, s. r. o.

V roznom
   na navrh predsedu komisie pre dopravu a verejny poriadok JUDr. Z. Rostara mestske zastupitelstvo odvolalo dvoch clenov komisie a menovalo jedneho noveho. Z komisie  pre kulturu, vzdelavanie a mladez odvolali clenku pre cerpanie materskej dovolenky. Na zaklade ziadosti oddelenie spravy majetku mesta a podnikatelskej cinnosti poziadalo Brezno o prehodnotenie vysky najmu za pozemky a nebytove priestory. Mestske zastupitelstvo upravu vysky najmu posudzuje iba v pripade vynimocnosti a z dovodov hodnych osobneho zretela. V diskusii otazky poslancov smerovali hlavne na riaditela technickych sluzieb Ing. T. Gabona, a to vzhladom na rozsah cinnosti, ktore v meste vykonavaju. V Brezne bola zrealizovana kompletna rekonstrukcia povrchu niektorych ulic, novy asflat ziskali chodniky na uliciach Krculovej,   Sladkovicovej a CSA (pod trznicou).   

(r)

 ,,Inspiracia je most k duchovnemu svetu “  

   Umenie sprevadza cloveka uz od davnoveku. Vyvijalo sa postupne tak, ako sa vyvijal clovek. Odzrkadlovalo sa v nom obdobie ludstva, kulturna a duchovna vyspelost. Stalo v popredi zaujmu kralov a vladcov kazdej doby. Umenie prinasa krasu a povzbudzuje dusu. Patri k nemu neodmyslitelne i malovanie. Vytvarnicka Janka Vozarikova v tychto dnoch vystavuje svoje obrazty v breznianskej synagoge do 23. septembra. Pochadza z Trencina a tu na strednom Slovensku zije takmer pat rokov, kde tvori uprostred krasnej prirody. Blizsie o jej  tvorbe a vystave s nazvom Neviditelny svet sa docitate z rozhovoru.

   Ake boli vase maliarske zaciatky? Co Vas inspirovalo, mali ste nejaky vzor?
   - Zaciatok bol v detstve, v carokrasnom objavovani rozpravkovych pribehov. Bolo to nieco neopisatelne, ked som obkreslovala obrazky z rozpravkovych kniziek. Asi tam by som hladala zaciatok tuzby tvorit farby, tvary, predstavy a vsetko to, co sa neda pomenovat slovom a cim zije clovek. V dospelosti inspiracia prichadzala cez silne vnutorne citenie, ktore som chcela i musela vyjadrit v obrazoch. Tato tvoriva sila, ktoru clovek moze prijimat a davat dalej, je uzitocna a podporujuca aj pre ostatnych ludi, ktori sa tomu otvoria. Vzor som nemala ziadny. Ved ked clovek cerpa z tejto sily, ktora pulzuje celym vesmirom, nepotrebuje ludsky vzor v umeni. Umenie sa dnes povysilo na nieco vysostne a oddelene od kazdodenneho zitia. Ved krasa a tvorenie by mali byt kazdodennou sucastou, nezalezi aku ma formu, ci je to obraz, basen, vypovedane slovo, cin, len nech je to ciste a pravdive.

   Co malujete najradsej a ako vlastne prichadzaju vase obrazy na svet?
  - Nemam vyhranenu temu a najradsej malujem to, co mi tryska z ducha – nieco povznasajuce, ozivujuce, radostne a je to zachytene v obraze, z ktoreho to ziari. Zacinam malovat tak, ze pristupim k platnu so silnym citenim a podvedome nanasam farby. To citenie niekedy sa da sformovat slovne napr. stastie, ocista, kridla v ruke, radost bytia, sloboda  a podobne. A niekedy je to citenie bez sformovania do slova. Inym sposobom prichadzaju, ked nosim v sebe myslienku napr. ,,rozvinut kridla v sebe” a s touto myslienkou vedome pristupujem k cistemu platnu a co vznikne, sama netusim, necham sa akoby viest. Obrazy sa rodia tiez automatickou kresbou – priamo v prirode zacnem kreslit bez akejkolvek myslienky, radujem sa a vznikne kresba – tymto sposobom kreslim prirodne bytosti. Napokon posledny sposob narodenia obrazov. Mam konkretnu predstavu – taketo obrazy prichadzaju na svet niekedy aj mesiac. Tento sposob mi je najvzdialenejsi, lebo tu prevlada rozum.

   Co prezivate pri malovani?
   - To sa neda vyjadrit slovami. Najblizsie tomu, co prezivam, je asi radost, niekedy je to boj o formovanie toho, co citim, no je to krasny boj o krasu.

   Umelci, ale aj napr. basnici hovoria casto o inspiracii. Mala by byt zdrojom, odkial autor diela cerpa. Co je to podla Vas inspiracia?
   - Inspiracia je most k duchovnemu svetu, z ktoreho umelec cerpa, ked jeho myslienka magneticky pritahuje myslienky z vyssich sfer, ktorym dava novu formu. Inspiracia je duchovnej podstaty, vychadza z ducha, ktory ju prijima. Je mostom k duchovnemu svetu.

   Vasa vystava nesie nazov Neviditelny svet. Preco prave neviditelny svet?
   - Tento pojem obsahuje nedozierne vela. Bez tohto neviditelneho sveta by sme ani neexistovali. Ludstvo stratilo schopnost vnimat ho, vidiet ho, zaznamenavat a pouzivat pre vlastny duchovny vyvoj. On na nas vplyva kazdu sekundu zitia. Je najvyssi cas vediet o nom a byt vedomymi tvormi na puti bytia. Vsetko, co cloveka obklopuje, to viditelne i neviditelne, posobi, tka, formuje a zije. Tak je to i s vnutornym zivotom kazdeho z nas. Podstatu cloveka – duchovne jadro, ktore tiez nevidime, vycitujeme u kazdeho cloveka. Ci je to jadro zive, alebo spi obalene nicotnostami, prajavuje sa i navonok. Neviditelnou formou su i myslienky. Aku neuveritelnu silu v sebe nesu. Aj myslienkami si vytvarame svoj osud. Mozeme nimi liecit ale i nicit. Myslienky maju tiez svoje formy v neviditelnom svete. Sme zodpovedni i za to, co si myslime. Nielen za to, co hovorime a koname. Sme prepojeni s celym vesmirnym dianim – i s obrazmi nam viditelnych i neviditelnych. Duch cloveka prijima v obrazoch. Obrazy su i velkym podnetom k pochopeniu druheho cloveka. Zuslachtovat tento svet moze kazdy svojimi neviditelnymi obrazmi, ktore v sebe nosi a tvori kazdy den i svojimi cistymi myslienkami, aby mohol zavladnut mier, radost a stastie, ked clovek stretne cloveka.

(r) 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT