Mgr. Renata Laurencikova, ucitelka, Sumiac:
   - Teraz v septembri som zatial este nebola u lekara. Ja si myslim, ze je to spravne, ze sa to uz neplati. Su ludia, ktori prave kvoli tomu nesli s chorymi detmi k lekarovi. Pre mnohych to bol problem zaplatit tych dvadsat korun.

Vladimir Vanik, riaditel, Raztoka:
   - Podla mojho nazoru si to ten lekar zasluzil. Tych dvadsat korun nie je tak vela, aby to clovek nemohol dat. Pre mna osobne to vobec neznamenal problem.

Anna z Myta pod Dumbierom, kucharka:
   - Akurat idem z nemocnice. Uz tie poplatky nevyberaju, uz si nic nepytali. Ja som chodila predtym menej k lekarom, ale pokial niekto chodil castejsie, tak to bolo pre neho urcite dost. Ale podla mna to bolo z jednej strany aj dobre. Ak to islo na nemocnicu a ucely pre pacienta, tak to bolo spravne.

Ivan z Kosic, dochodca:
   - Kazdy ich rad dal, lebo si bol clovek isty, ze tam nechodia ludia zbytocne. Ja som vobec nemal problem zaplatit tie peniaze a myslim si, ze ani nikto na Slovensku. Ta dvadsatkorunacka bola akurat. Najvacsi problem bude v tom, ze si ludia budu mysliet, ze vsetko je zadarmo.

Maria Maculova, ucitelka, Brezno:
   - Urcite je to fajn. Ale tie peniaze budu predsa niekde chybat a chcela by som vediet, ako to vlada vyriesi. Ja si chodim kazdy mesiac pre lieky, takze som vzdy platila tych dvadsat korun, ale nerobilo mi to problem. Skor bola chyba v tych receptoch. Ked som mala napriklad lieky na styroch receptoch, tak som nechala osemdesiat korun v lekarni.

Ppor. Michal Stupka, prislusnik PZ, Brezno:
   - Dost dobre nerozumiem, naco tie poplatky vlastne boli. Pre mna osobne to vsak problem nebol, no urcite su skupiny ludi, pre ktorych bol. A nejaky rozdiel by v tom mal byt. Kto ma tie peniaze, nech ich zaplati a kto nema, tak neda. Lebo pre niekoho je aj dvadsat korun vela a pociti ich stratu.

Neznamy pan, Brezno:
   - Ja si myslim, ze to bolo spravne vyberat tie peniaze. Ale malo sa to zrusit len pre dochodcov, pretoze z tych nizkych dochodkov si museli platit dvadsat korun za kazdu navstevu u lekara. A vieme, ze starsi ludia su aj viac chorlavejsi a trapi ich viac ochoreni ako nas mladsich. Je dobre, ze to neplatili ani socialne slabsi ludia. Urcite to vsak nebol problem pre mladych, v produktivnom veku, proste pre zamestnanych.

(miau, ma)   

Stastne detstvo na Salamandrovych dnoch

   V dnoch 8. a 9. septembra mesto Banska Stiavnica zilo Salamandrovymi dnami. Salamander bol povodne vazny a slavnostny sprievod, ktoreho jadro tvorili vzdy posluchaci Banskostiavnickej akademie. Na toto velkolepe podujatie stareho banskeho mesta prijal pozvanie aj detsky folklorny subor Stastne detstvo z Brezna pod umeleckym vedenim Angely Cernakovej. Mladych folkloristov v piatok sprevadzal dazd, ale napokon sa vyjasnilo, ved prisli rozdavat dobru naladu vsetkym, ktori sa zucastnia na slavnostiach.
   Po prichode do Stavnice ich milo privitali a po chutnom obede sa tesili na prehliadku Banskeho muzea. A prisla ocakavana chvila. Obliekanie do krojov, priprava na hodinove vystupenie. Ved divaci uz netrpezlivo cakali, s akym programom sa Horehronci predvedu. A bolo sa veru na co pozerat. Tanec, hudba, spev, usmev na tvarach vsetkych ucinkujucich, ktori rozdavaju radost ludom nielen na Slovensku, ale aj v zahranici. Bohaty repertoar a kvalitne vystupenie ocenila burlivym potleskom aj Banska Stiavnica, jedno z niekdajsich najvyznamnejsich stredisk drahokoveho banictva, banskej vedy, techniky a skolstva v Europe. Stastne detstvo sa do tohto historiou dychajuceho mesta opat rado vrati.

(va)

Sok pre zakaznicku v hypermarkete Tesco v Brezne

   V utorok 13. septembra som navstivila hypermarket Tesco v Brezne, kde som urobila nakup za 456 korun. Pri pokladni som tovar vyplatila, ale sa stalo to, co som necakala. Pri odchode zacala pokladna pipat, co znamenalo, ze nieco nebolo zaplatene. Zamestnanec bezpecnostnej sluzby ma zacal kontrolovat, z coho som bola velmi nestastna. Okoloiduci zakaznici sa po mne nemilo pozerali, no zistilo sa, ze vsetok  tovar bol zaplateny. Pani pokladnicka, zhodou okolnosti zastupkyna alebo veduca predajne, to uz presne neviem, tovar nezodpovedne odkodovala. Moze sa nieco taketo stat voci zakaznikovi? Moja cest je cennejsia ako cely hypermarket v Brezne. No a to nie je vsetko. Stava sa, ze ceny uvedene na tovare su nizsie ako pri pokladni. Ked ide niekto tovar reklamovat, zodpovedni zamestnanci zial nepoznaju slovo ,,Prepacte“. Ziadam kompetentnych o verejne ospravedlnenie.

A. Kassova 

Na dvadsiatom poludniku

   Uzatvorenim zmluvy s OZ TATRY sa Zakladna skola v Pohorelej zaviazala vykonat prieskum katastralneho uzemia obce, ktoreho cielom je vyhladat divoke skladky, nefunkcne zumpy, septiky, znecistujuce hnojiska, teda vsetko to, co robi z nasich vodnych tokov stoky, ako to symbolicky vyjadruje aj ustredny nazov projektu. Najprv sme v pracovnej skupine museli vyriesit, co vlastne budeme monitorovat. Najviac necistot totiz do Hrona splavuju pravobrezne pritoky, pretekajuce obyvanou castou chotara. Nelegalna skladka, dominujuca na lavom brehu rieky, hned pri vstupe do obce je  asi v okoli dostatocne znama a znami su aj jej povodcovia. My sme sa rozhodli venovat pozornost predovsetkym nasim dvom potokom. Hucanske – tecuce zapadnym okrajom chotara a Kompanica – pretekajuca obcou. Nasledovala otazka, kde s najvacsou pravdepodobnostou najdeme nelegalne skladky? Odpoved na nu bola jednoducha.  Najdeme ich vsade tam, kde je dobry pristup pre domace stvorkolesove tatose. Coskoro sa to potvrdilo. Vyjazdene kolaje nas bezpecne zaviedli az k miestu cinu. Posledne haldy odpadkov sme nasli  vzdy tam, kde pre nezjazdnost terenu koncili kolaje alebo cesta.
   Na prvu vypravu, vystrojeni digitalnym fotoaparatom, zapisnikom a podrobnou mapou uzemia, sme sa vybrali zaciatkom jari, hned po roztopeni posledneho snehu. Postupovali sme proti prudu od ustia Hucanskeho potoka do Hrona. Boli sme pripraveni na najhorsie, ale to, co sme uvideli, bolo naozaj sokujuce. Lucina pri hlavnej ceste a pred ludskymi zrakmi ukryty, strmo sa zvazujuci lavy breh, vydali svedectvo o ludskej bezohladnosti a neucte ku zakonom. Nasli a zdokumentovali sme tam takmer vsetko. Plastove obaly, flase, plechovky aj s roznorodym obsahom, stare hrnce, hrdzavejuce  kovove ramy, zbytky muriva a stresnej krytiny, handry, konare a iny rastlinny odpad. Z igelitiek a vriec vycnievali casti tiel zvierat, vnutornosti, hlavy, koncatiny, volne pohodena mrtvola teliatka, rozkladajuce sa zbytky tiel oviec, koz, psov. Nechybali ani bandasky so zvyskami oleja a inych neznamych kvapalin. Dost otraseni nalezmi, po zhotoveni potrebnej fotodokumentacie sme sa vratili domov.
  Pri nasledujucej vyprave sme pokracovali dalej proti prudu potoka, smerom ku kamenolomu v Borsucnej Grape. Tentoraz to bol pravy breh.  Zaujalo nas najma velke mnozstvo televiznych obrazoviek roznych typov a okrem toho pestre vselico, zname uz z prvej navstevy. Najvacsim uloziskom je samotny kamenolom. Uz jeho vznik v minulosti bol nelegalny. Dnes tato velkorozmerna jazva, vyhlbena do dolomiticko-vapencovej kopy vo svojich utrobach ukryva cokolvek. Nechybaju tu ani rozpadavajuce sa stare chladnicky, sporaky a televizne prijimace.
   Prace sme skoncili. Udolie skumaneho potoka ma zaujimavu geograficku polohu, prechadza nim totiz poludnik dvadsat stupnov vychodnej zemepisnej dlzky. Dufam, ze nasa strucna sprava  bude mat odozvu, ktora zabrani tomu, aby sa v buducnosti o uzemi leziacom na vychod od dvadsiateho poludnika hovorilo ako o jednom velkom smetisku.

Peter Navoy