 Tim
japonsko-slovenskeho vyskumneho projektu v Brezne
Primator
mesta Brezna Ing. Jaroslav Demian privital na pode mesta Brezna a v mestskom
urade v stredu 13. septembra clenov spolocneho japonsko–slovenskeho
vyskumneho projektu tykajuceho sa rozvojovych procesov vo vybranych
slovenskych mestach. Ide o dlhorocny vyskum, v ramci ktoreho sa realizacny
tim zameral na vyskum miest Banska Stiavnica, Brezno a Presov. Realizacny
tim vyskumu viedli prof. Dr. Akihiro Ishikawa, prof. Yoshimoto Kawasaki a
Lubomir Faltan – vedecky sekretar Slovenskej akademie vied. Na stretnuti s
primatorom sa zaujimali predovsetkym o rozvojove programy mesta, problemy a
vizie do buducnosti. Primator mesta vysvetlil situaciu a postup prac pri
budovani viacucelovej haly na zimnom stadione, rekonstrukciu plavarne na
Mazornikove, dobudovanie osady Hlavina a ine investicne akcie mesta. Takisto
sa rozvinula diskusia o ziadostiach a projektoch, ktorymi sa mesto Brezno
uchadzalo o financne prostriedky z fondov EU a inych mimorozpoctovych
zdrojov. Clenov timu zaujimali problemy a riesenia v oblasti socialnej, v
oblasti rozvoja cestovneho ruchu, kultury, sportu a pod. Po viac ako
hodinovej diskusii sa clenovia vyskumneho timu podakovali za prijatie a nove
informacie, ktore ziskali z plodnej diskusie. Primator mesta zazelal
vyskumnemu japonsko – slovenskemu timu vela uspechov.
(mm)
Sviatok Sedembolestnej
Panny Marie
Katolicka
cirkev si v piatok 15. septembra pripomenula sviatok Sedembolestnej
Panny Marie, ktoru papez Pavol VI. vyhlasil v roku 1966 za hlavnu Patronku
Slovenska. Prva zmienka o sviatku Sedembolestnej Bozej Matky pochadza z roku
1412, kedy sa spomenula na cirkevnom sneme v Koline nad Rynom. Pre celu
cirkev ho ustanovil ako sviatok papez Benedikt XIII. v roku 1727. Narodnou
svatynou Sedembolestnej Panny Marie sa stal sastinsky chram, ktoreho dejiny
siahaju do roku 1564. Papez Pavol VI. mu v roku 1964 udelil titul baziliky
minor (mensej). Veriaci Mariu uctievaju ako matku plnu bolesti. Slovaci k
nej oddavna prechovavali osobitnu uctu a doveru v trapeniach.
(tt)
Clementisovou cestou
V sobotu
23. septembra sa uskutocni 25. rocnik turistickeho dialkoveho prechodu
Pohorela - Tisovec s nazvom Clementisovou cestou. Odchod ucastnikov je rano
o siedmej spred zeleznicnej stanice (pre menej zdatnych je preprava
autobusom do sedla Burda spred obecneho uradu o jedenastej). Odchod z
Tisovca do Pohorelej bude autobusom vecer o siestej.
(ou)
Stafetovy beh cez
Horehronie
Tradicne
sportove podujatie - 35. rocnik Stafetoveho behu vdaky, mieru a
svornosti cez Horehronie malo dostojny priebeh. Prva etapa smerovala obcami
Nemecka, Predajna, Podbrezova, Valaska, mestom Brezno. V stalej vyprave
bezcov sa pripajali miestne sportove druzstva zlozene zo ziakov zakladnych
skol. Vo Valaskej sa k vyprave pripojil vytrvalostny bezec Daniel Belko z
Brezna, ktory sa zucastnoval aj na predchadzajucich rocnikoch.
Najpocetnejsie desat az patnastclenne bezecke druzstva boli z gymnazia,
hotelovej akademie a zo Zakladnej skoly na Pionierskej 2. Do Brezna dobehol
so svojim trenerom Milosom Bercikom aj dvanastclenny tim biatlonistov zo
Zakladnej skoly v Ciernom Balogu. Druha etapa z Brezna startovala vo stvrtok
14. septembra. K vyprave sa pripojilo devat studentov gymnazia, ktori sa
stredali v behu po obec Zavadka, medzi nimi i vytrvalostna bezkyna
Greta Maruskinova, vo vyprave sa objavila uz po stvrtykrat. Po trase
horehronskymi obcami sa k vyprave pripajali miestni bezci zo skol.
Najpocetnejsie druzstva sa zucastnili zo skol z Polomky, Zavadky nad Hronom,
ktore bezali az do Helpy, a odtial do Pohorelej. V Sumiaci dobeh stafety
spojili s miestnymi oslavami SNP. V Telgarte sa pripojili vytrvalostnni
bezci a vyprava pokracovala az do Vernara. Beh vdaky pod vedenim hlavneho
organizatora PhDr. Milana Sidora, CSc. sleduje predovsetkym moralne, volove
sportove vykony.
(jz) Foto: Stefan Vozar
Na dopravnom ihrisku
sa bude aj sportovat
Nazory na
vybudovania dopravneho ihriska v Brezne v minulom cisle Horehronia vyjadrili
riaditelia zakladnych skol, riaditelka centra volneho casu zastupca OR
PZ v Brezne a veduci projektu Vladimir Libic, ktory nam tentokrat
porozpraval:
-
Dopravna vychova v Brezne a okrese Brezno prakticky neexistuje, pokial
neberieme do uvahy cinost autoskol. Skolska mladez nema moznost
zoznamit sa s problematikou pohybu na verejnych komunikaciach v akejkolvek
podobe. Frekvencia premavky na cestach kazdym dnom stupa a nase deti su
vystavene ovela vacsiemu riziku ako v minulosti. Myslienka, opat vybudovat
dopravne ihrisko s moznostou vyucovania dopravnej vychovy a zaroven vytvorit
podmienky pre aktrivne stravenie volneho casu nielen deti a mladeze, ale aj
dospelych, nie je na zahodenie. Realizacia projektu si vsak vyzaduje nemale
financne prostriedy, ktorymi zdruzenie nedisponuje.
Co sa
tyka vybavenia dopravneho ihriska, treba vyrobit dopravne znacky, kupit
unimobunku pre spravcu a vycujuceho dopravnu vychovu, plechovy sklad na
uskladnenie dopravnych znaciek pocas noci a kupit dostatocne mnozstvo
kolobeziek, detskych bicykov a auticok. Asfaltovy povrch dopravneho ihriska
je v dezolatnom stave, je potrebna jeho generalna oprava a nutne zaroven
rozsirit komunikacie tak, aby vyhovovali najnovsim predpisom pre vycvik
vodicov v autoskolach. V areali by sme chceli postavit prekazky pre
hasicov a kynologov. Dolezitym mometnom v nasom projekte je snaha vytvorit
podmienky na vyplnenie volneho casu nenarocnymi sportovymi cinnostami. Bolo
by vhodne vybudovat moderny skatepark pre skateboardistov a korculiarov,
prekazkovu drahu pre cyklotrial a nainstalovat dva kose na basketbal
(streetball) a male branky na minifutbal. Budeme vyuzivat aj
chodnik pri Hrone smerom na velku stanicu pre kolobezky, kolieskove korcule,
bicykle a behy. Aj brehy Hrona by bolo dobre prisposobit na oddych v letnych
dnoch spojeny s obcerstvenim.
Pre
mensie deti chceme pripravit rozne zariadenia v ramci detskeho parku, ako su
hojdacky, preliezacky, pieskovska a male kolotoc. V zime planujeme na tejto
ploche pripravit klzisko, pretoze je mozny odber vody z Hrona a v lete dva
nafukovacie prenosne bazeniky. Je to iste velmi narocny projekt, ktory nam
pripada ako sen, ale obcania mesta Brezna by si takyto areal zasluzili.
(r) |
