Stroskotanci

   Fero Okruhlica sa nevedel zmierit s osudom. Uz su tomu dva roky, ako zmizla pod hladinou Atlantiku jeho luxusna jachta a on zil sam na pustom ostrove s rozlohou necely kilometer stvorcovy. Citil sa mizerne. Ako to, ze ho nik nepotrebuje? Ze ho nik nehlada, ze nikomu nechyba? On, ktory kedysi udaval smer v politickom, kulturnom a nakoniec i spolocenskom diani, bol celebritou cislo jedna, teraz je ako kol v plote. Prekliaty bermudsky trojuholnik! Stihol si zachranit iba holu kozu, nuz, je pravda, ze by mal byt aj za to vdacny, jeho navigator take stastie nemal. Vzdy chcel byt panom situacie, tak preco potom tie nareky? Ved bol zvrchovanym panom ostrova, nik mu do nicoho nekecal, mohol si robit co chcel. Volakedy chodil lovit hlavatky az za hranice, teraz si mohol do sytosti zgustnut hoci aj na zralokoch. Za lov na medveda bol ochotny zaplatit rocny poslanecky plat, aj divej zvere bolo na ostrove neurekom. Na dovolenku tiez nechodil hocikde, vzdy to boli iba honosne destinacie… Tak co potom…? To predsa nie je ono, oponuje Fero. Nemal mu kto zavidiet, chybala mu konkurencia, nemal sa komu pochvalit, takto to nemalo ten spravny cveng. Naviac mu chybal ten politicky virvar a harasenie okolo neho. Nuz a preto bol bez vole.

   Jedneho dna z poslednych sil priplaval na jeho ostrov stroskotanec. Fero ocividne ozil.

   „Dnes je 1. maja, teda ta nazvem Prvy maj, suhlasis?“ povedal mu hned potom, ako neboziak otvoril oci.

   Ten vychrliac zvysky slanej vody zo svojich utrob sotva pocutelnym hlasom povedal: ,,Mne je to jedno.“

   „Vies,“ pokracoval Fero, „nazval by som ta Piatkom podla tradicie, ale piatok je nestastny den a ja sa dnes citim skvele.“

Neborak este ani riadne neprecitol a uz ho Fero informoval:

„Tak, aby si vedel, ako to tu chodi: som panom ostrova, a tiez predseda najvacsej politickej strany siroko-daleko. Samozrejme predpokladam, ze ma budes volit. Takze tu mas  kandidatku a tlacivo, s ktorym sa budes hlasit vo svojom volebnom okrsku, ak budes nahodou mimo, vybav si to. Dalsie tlacivo je na rocne zuctovanie a tiez tam mas kolonky na danove priznanie a odvody do poistovne. Posledne je najomna zmluva, ako vidis, som k tebe velkorysy. To mi vyplnis a hned odovzdas…“

   „Ako vies, ze ta budem volit?“ spamatal sa medzitym Prvy maj.

   „A vari nebudes? Mas totiz iba dve moznosti: bud sa stanes clenom nasej strany, alebo sa vratis, odkial si prisiel..“

   „Pockaj, pockaj, vsak sa nejako dohodneme,“ rezignoval vystraseny volic.

   „No, ale, neprerusuj ma. Takze, urobime odpocet teplej a studenej vody, energii, t.j. elektriny a plynu, vodne a stocne, nevynimajuc dazdovu vodu…“

   „Tebe uz nacisto sibe? Akych energii, ved som len teraz prisiel!“

   „Vsak, prave, vo vsetkom musime mat jasno, co ked sa stane, ze budeme musiet ceny energie pocas mojho volebneho obdobia zvysovat, ha? Potom uz bude neskoro. Dalej, plaz budes moct pouzivat na slnenie v sobotu od 14.00 do 18.00 a kupat sa mozes v pondelok a vo stvrtok, vzdy iba vo vecernych hodinach.“

   „Preco nie vzdy?“ opytal sa podriadeny nesmelo.

   „Lebo v ostatne dni je plaz rezervovana pre prominentov a VIP, je ti to jasne?“

   „No to su mi poriadky!“ rozhorcil sa Prvy maj.

   „Nesomri, lebo ta vyhlasim za disidenta.“

   „Nuz, ale, co je to za stranu s dvoma clenmi…“

   „Ked som zvladol riadit stranu sam, poradim si aj s tebou. Ved, neboj sa, nebudeme setrit slubmi a volicska zakladna sa rozrastie.“

   „Prestan s tymi sloganmi, tu v tejto pustatine sa zbytocne tesis na priliv novych sil…“

   „Tak, to si myslis len ty. Pozri sa na obzor, vidis tu velku vyletnu lod? Tak sa mi zda, ze plava rovno do stredu toho nestastneho magnetickeho viru, ktory stiahol aj nas. Takze, do vecera musime stihnut ustanovujuci zjazd nasej strany, lebo nad ranom tu bude perno, volici sa k nam len pohrnu…“

Emilia Molcaniova   

Erby obci Breznianskeho okresu (14)

MYTO POD DUMBIEROM

   V udoli riecky Stiavnicka, okolo myta na ceste, smerujucej na Liptov, vznikla v polovici 15. storocia osada, patriaca mestu Brezno. Jej obyvatelia dolovali v okolitych baniach zlato, striebro a olovo, neskor zeleznu rudu. Po zaniku bani sa venovali chovu dobytka, oviec, pracovali ako drevorubaci, povoznici a robotnici v okolitych zeleziarskych zavodoch. Obec si udrziavala prevazne  polnohospodarsko-pastiersky charakter a spolu s obcami Benus a Bravacovo patrila k breznianskemu salasnickemu typu a bola znama popri inych produktoch aj vyrobou parenic.

   Poddanska obec pouzivala v 19. storoci vlastnu pecat s kruhopisom Pecat Poctivej Obce Mytnianskej, 1894. Uprostred pecatneho pola je vyobrazena postava muza v klobuku, drziaceho v pravej ruke sekeru, v lavej dvojzubec skrizeny s bicom, spoza chrbta mu vycnievaju hrable a spoza praveho boku kosa. Zlozity motiv s velkym, az ojedinelym poctom vyobrazenych naradi si vyzadoval zjednodusenie. Obec sa nakoniec priklonila k myslienke, pouzit novotvar hovoriaceho erbu, ktory by obrazom vyjadroval meno nositela. Zvolene motivy – mesec a halapartna symbolizuju mytnicu a ozbrojeny dohlad nad vyberanim dani, vysoke trojvrsie predstavuje Dumbier. Motivy mytnice sa zhoduju s atributmi svatca, ktoremu je zasvateny miestny kostol. Svaty Matus Evanjelista, povodne mytnik, je casto zobrazovany s mescom, pripadne halapartnou.

Heraldicky popis erbu:

V zlatom stite pod vysokym modrym vrchom s tromi vrcholmi strieborny, zlato previazany mesec, tri zlate mince a zo spodneho okraja vyrastajuca strieborna halapartna so zlatym poriskom.