Breznianske detasovane pracovisko MtF STU ponuka

dalsi studijny program

   Maturantom sa uz cas krati. Okrem priprav na maturitne skusky sa vacsina z nich v tychto dnoch rozhoduje, kde po maturite. Jednou z moznosti je aj studium na Materialovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, jej detasovanom pracovisku v Brezne, ktoreho veducemu Ing. Milanovi Kovacikovi sme polozili niekolko otazok:

 Co je mozne studovat v Brezne?
   - V prvom rade predstavim Slovensku technicku univerzitu Bratislava ako najstarsiu technicku univerzitu na Slovensku a jej Materialovotechnologicku fakultu, ktora disponuje mnozstvom vynikajucich odbornikov, profesorov, docentov garantujucich dvanast akreditovanych studijnych programov na prvom (bakalarskom) a sedemnast akreditovanych studijnych programov na druhom (inzinierskom) stupni vysokoskolskeho studia. V detasovanom pracovisku (DP) MtF STU je ponuka studijnych programov redukovana vzhladom na poziadavky regionu a pocet uchadzacov ako aj velku vzdialenost od sidla fakulty. Dobrou spravou je, ze vedenie fakulty odsuhlasilo dalsi studijny program, a tak sa do 31. marca mozu uchadzaci prihlasit na jeden z tychto studijnych programov: aplikovana informatika a automatizacia v priemysle (po prvykrat v Brezne), technicke materialy, vyrobne technologie, priemyselne manazerstvo, personalna praca v priemyselnom podniku.

Ako je to s podmienkami studia v Brezne?
   - Na rozdiel od predchadzajucich dvoch rokov ma DP zmluvne zabezpeceny dostatok priestorov na vyucbu a zaroven odborne ucebne v Spojenej skole Brezno.
V ramci racionalizacie vyucovacieho procesu vedu odbornu vyucbu dlhorocni vysokoskolski ucitelia z blizkych univerzit (z UMB doc. Ing. Klima, CSc.) a z TU Zvolen doc. Ing. Sugar, CSc.). Vhodnym doplnkom teoretickej vyucby su pravidelne odborne exkurzie v modernych prevadzkach ZP Podbrezova, a. s.,  a v Zlievarni Hronec, a. s. S materialnym ci personalnym zabezpecenim vyznamne pomahaju hlavni garanti DP, a to mesto Brezno, Zdruzenie miest a obci Horehronia.

Na verejnost prenikaju spravy o spoplatneni vysokoskolskeho studia. Ako sa to dotyka studentov v Brezne?
   - Spoplatnenie denneho vysokoskolskeho studia sa moze dotknut studentov akademickeho roka 2007/2008 len v tom pripade, ze tito budu prekracovat standardnu dlzku studia, ktora je: na bakalarskom stupni tri roky a na inzinierskom stupni dva roky. Vyska skolneho pre studentov, ktori prekrocia standardnu dlzku studia, bude 5000 korun za semester. Podla tohto by sa spoplatnenie casti studia mohlo tykat (malej casti studentov) az od roku 2009.

 Ake su socialne vyhody studentov?
    - Studenti vyuzivaju socialne stipendia (sucasne dvanast studentov) a vyznamnym motivacnym prvkom je prospechove stipendium. V minulom akademickom roku trinast studentov ziskalo za vynikajuce studijne vysledky prospechove stipendium a podla vysledkov skusok za zimny semester sa mozu dalsi tesit na financne odmeny (a 10 000 korun).
Zaroven maju studenti moznost vyrovnavacieho  prispevku na dve hlavne jedla (40 korun na den), ak sa rozhodnu stravovat v zmluvne dohodnutom stravovacom zariadeni. Zial, doteraz tuto moznost vyuziva minimalny pocet studentov aj napriek vybornej kuchyni pri spojenej skole. Nakoniec existuje studentsky pozickovy fond, z ktoreho mozu studenti cerpat pocas studia, ak im vlastne financne prostriedky nepostacuju.

Kde mozu buduci studenti ziskat dalsie informacie o studiu na detasovanom pracovisku v Brezne?
    - Je to priamo v detasovanom pracovisku v Brezne v case od 14.⁰⁰ do 16.⁰⁰ hodiny denne az do terminu odoslania prihlasok (31. marec) alebo telefonicky na c. t. 6111910.
   (Strucne charakteristiky profilu absolventov a moznosti ich buduceho uplatnenia najdete na 11. strane).

(r)

 Euroscola 2007

   Ludske prava. Tema, pred ktorou nezatvarame len dvere, ale aj oci. Preco? Lebo si myslime, ze sa nas to vobec netyka. Nie je to pravda. Otacame sa k nej chrbtom a pritom je vsade okolo nas. Romska problematika a diskriminacia je na celom svete velmi diskutovanou temou. Mnohi sa nesnazia len kritizovat tuto narodnostnu otazku, ale chcu pomoct.  Pomoct nielen radami, ale aj skusenostami.

   Tato problematika zaujala aj studentov Obchodnej akademie v Brezne, ktori sa rozhodli vypracovat projekt Euroscola na tuto temu. Zhromazdovali velke mnozstvo materialov, aby boli dokladne pripraveni v obchodnej akademii zorganizovat workshop. Pozvali specialistov zo Slovenskeho narodneho strediska pre ludske prava a europoslanca Vladimira Manka, ktory sa ospravedlnil. Z Bratislavy pricestovala Mgr. Beata Duczova, Mgr. Tomas Foldes, JUDr. Alexandra Polakova a PhDr. Alena Kotvanova. Kazdy z tychto specialistov si pripravil prednasku na temu Ludske prava, Rasizmus ci Romovia na Slovensku. Po odbornych prednaskach bol premietnuty kratky film Osviencim, ktory nakrutili sami studenti. Nasledovala diskusia, ktoru viedla koordinatorka projektu v skole Mgr. Katarina Kindernayova. Kazdy student mal pravo slobodne si povedat svoj nazor, ktory mohol okamzite konfrontovat s expertmi na danu problematiku. Zakladnymi otazkami diskusie boli, ako odburat v ludoch predsudky, vzdelavanie romskych rodicov, zabezpecenie rovnosti sanci ci podpora nadanych Romov, aby sa mohli usporaduvat romske festivaly po celej Europe. Studenti sa pokusili navrhnut sposoby, ako by bolo mozne postupovat pri rieseni tychto zlozitych problemov. Mnoho studentov zmenilo svoje nazory, postoje a predsudky voci romskemu obyvatelstvu. Kedze obchodna akademia patri medzi tie skoly, ktore sa na projekte Euroscola zucastnili uspesne, koncom februara navstivi Europsky parlament v Strasburgu.
   Otazka ludskych prav si vyzaduje mimoriadnu pozornost. Musime sa k nej postavit celom so vztycenou hlavou a neodradit sa pri zaciatocnych neuspechoch. Viac sa zaujimat o problematiku rasizmu, diskriminacie a intolerancie, lebo iba dostatocnou informovanostou a rozhovormi sa da dospiet k zaveru: nepresadzovat prvky diskriminacie a tolerovat narodnostnu roznorodost.

Peter Varga, Katarina Kralikova

 Kvety... vo vlasoch... Pariza

    Ak sa chcete vo chvilach nevludnej zimy zohriat a ponorit do atmosfery rozkvitnutych cias jari, leta a jesene, mate na to jedinecnu prilezitost. Cely februar sa totiz vo foyer Statnej opery v Banskej Bystrici „kvetnatie“ a aby to nebolo len o vonach a farbach, vsetko uz menovane sa odohrava v Parizi.

   Vystavu fotografii autorov Jaroslava Surinu a Jany Orlickej s nazvom Kvety... vo vlasoch... Pariza otvoril na slavnostnej vernisazi v polovici februara velvyslanec Francuzskej republiky na Slovensku Henry Cuny. Skutocnost je o to vzacnejsia, ze cesta na vystavu bola jeho prvou od nastupu do diplomatickej funkcie. V jeho prihovore dominoval rozmer obdivuhodnej spoluprace autorov s Francuzskom, priatelstvo a vzajomna komunikacia. Na slavnostnom otvoreni vystavy sa zucastnili i kulturny atase Didier Talpain, jazykovy atase Emmanuel Rimbert, primator B. Bystrice Ivan Saktor, prezident Slovensko-francuzskej obchodnej komory Igor Schmidt a dalsi vyznamni hostia. Autorov potesili svojou pritomnostou i prezident Spolku rodakov z ceskych krajin a zo Slovenska Daniel Compagnon, manzelka byvaleho velvyslanca vo Francuzsku a Cestneho obcana mesta Brezno Eva Valachova. Vystavu mozete vzhliadnut v Statnej opere v B. Bystrici do 28. februara. A Pariz? Kedykolvek.

(r ) Foto: Ivan Halama