Breznianske detasovane
pracovisko MtF STU ponuka
dalsi studijny program
Maturantom
sa uz cas krati. Okrem priprav na maturitne skusky sa vacsina z nich
v tychto dnoch rozhoduje, kde po maturite. Jednou z moznosti je aj studium
na Materialovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, jej
detasovanom pracovisku v Brezne, ktoreho veducemu Ing. Milanovi Kovacikovi
sme polozili niekolko otazok:
Co je mozne
studovat v Brezne?
- V prvom
rade predstavim Slovensku technicku univerzitu Bratislava ako najstarsiu
technicku univerzitu na Slovensku a jej Materialovotechnologicku fakultu,
ktora disponuje mnozstvom vynikajucich
odbornikov, profesorov, docentov garantujucich dvanast akreditovanych
studijnych programov na prvom (bakalarskom) a sedemnast akreditovanych
studijnych programov na druhom (inzinierskom) stupni vysokoskolskeho studia.
V detasovanom pracovisku (DP) MtF STU je ponuka studijnych programov
redukovana vzhladom na poziadavky regionu a pocet uchadzacov ako aj velku
vzdialenost od sidla fakulty.
Dobrou spravou je, ze vedenie fakulty
odsuhlasilo dalsi studijny program, a tak sa do 31. marca mozu
uchadzaci prihlasit na jeden z tychto studijnych programov:
aplikovana informatika
a automatizacia v priemysle (po prvykrat v Brezne),
technicke materialy,
vyrobne technologie,
priemyselne manazerstvo,
personalna praca v priemyselnom
podniku.
Ako je to s podmienkami studia v Brezne?
- Na
rozdiel od predchadzajucich dvoch rokov ma DP zmluvne zabezpeceny dostatok
priestorov na vyucbu a zaroven odborne ucebne v Spojenej skole Brezno.
V ramci racionalizacie
vyucovacieho procesu vedu odbornu vyucbu dlhorocni vysokoskolski ucitelia
z blizkych univerzit (z UMB doc. Ing. Klima, CSc.) a z TU Zvolen doc. Ing.
Sugar, CSc.).
Vhodnym doplnkom teoretickej vyucby su
pravidelne odborne exkurzie v modernych prevadzkach ZP Podbrezova, a. s.,
a v Zlievarni Hronec, a. s. S
materialnym ci personalnym zabezpecenim
vyznamne pomahaju hlavni garanti DP, a to mesto Brezno, Zdruzenie miest
a obci Horehronia.
Na verejnost
prenikaju spravy o spoplatneni vysokoskolskeho studia. Ako sa to dotyka
studentov v Brezne?
-
Spoplatnenie denneho vysokoskolskeho studia sa moze dotknut studentov
akademickeho roka 2007/2008 len v tom pripade, ze tito budu prekracovat
standardnu dlzku studia, ktora je: na bakalarskom stupni tri roky
a na inzinierskom stupni dva roky.
Vyska skolneho pre studentov, ktori
prekrocia standardnu dlzku studia, bude 5000 korun za semester.
Podla tohto by sa spoplatnenie casti
studia mohlo tykat (malej casti studentov) az
od roku 2009.
Ake su socialne
vyhody studentov?
-
Studenti vyuzivaju socialne stipendia (sucasne dvanast studentov)
a vyznamnym motivacnym
prvkom je prospechove stipendium. V minulom
akademickom roku trinast studentov ziskalo za
vynikajuce studijne vysledky
prospechove stipendium a podla vysledkov skusok za zimny semester sa mozu
dalsi tesit na financne odmeny (a 10 000 korun).
Zaroven maju studenti
moznost vyrovnavacieho prispevku na dve hlavne jedla (40 korun na
den), ak sa rozhodnu stravovat v zmluvne dohodnutom stravovacom zariadeni.
Zial, doteraz tuto moznost vyuziva
minimalny pocet studentov aj napriek vybornej kuchyni
pri spojenej skole.
Nakoniec existuje studentsky
pozickovy fond, z ktoreho mozu studenti cerpat pocas
studia, ak im vlastne financne
prostriedky nepostacuju.
Kde mozu buduci
studenti ziskat dalsie informacie o studiu na detasovanom pracovisku
v Brezne?
- Je
to priamo v detasovanom pracovisku v Brezne v case od 14.00 do
16.00 hodiny denne
az do terminu odoslania prihlasok (31.
marec) alebo telefonicky na c. t. 6111910.
(Strucne
charakteristiky profilu absolventov a moznosti ich buduceho uplatnenia
najdete na 11. strane).
(r)
Euroscola 2007
Ludske
prava. Tema, pred ktorou nezatvarame len dvere, ale aj oci. Preco? Lebo si
myslime, ze sa nas to vobec netyka. Nie je to pravda. Otacame sa k nej
chrbtom a pritom je vsade okolo nas. Romska problematika a diskriminacia je
na celom svete velmi diskutovanou temou. Mnohi sa nesnazia len kritizovat
tuto narodnostnu otazku, ale chcu pomoct. Pomoct nielen radami, ale aj
skusenostami.
Tato
problematika zaujala aj studentov Obchodnej akademie v Brezne, ktori sa
rozhodli vypracovat projekt Euroscola na tuto temu. Zhromazdovali velke
mnozstvo materialov, aby boli dokladne pripraveni v obchodnej akademii
zorganizovat workshop. Pozvali specialistov zo Slovenskeho narodneho
strediska pre ludske prava a europoslanca Vladimira Manka, ktory sa
ospravedlnil. Z Bratislavy pricestovala Mgr. Beata Duczova, Mgr. Tomas
Foldes, JUDr. Alexandra Polakova a PhDr. Alena Kotvanova. Kazdy z tychto
specialistov si pripravil prednasku na temu Ludske prava, Rasizmus ci
Romovia na Slovensku. Po odbornych prednaskach bol premietnuty kratky film
Osviencim, ktory nakrutili sami studenti. Nasledovala diskusia, ktoru viedla
koordinatorka projektu v skole Mgr. Katarina Kindernayova. Kazdy student mal
pravo slobodne si povedat svoj nazor, ktory mohol okamzite konfrontovat
s expertmi na danu problematiku. Zakladnymi otazkami diskusie boli, ako
odburat v ludoch predsudky, vzdelavanie romskych rodicov, zabezpecenie
rovnosti sanci ci podpora nadanych Romov, aby sa mohli usporaduvat romske
festivaly po celej Europe. Studenti sa pokusili navrhnut sposoby, ako by
bolo mozne postupovat pri rieseni tychto zlozitych problemov. Mnoho
studentov zmenilo svoje nazory, postoje a predsudky voci romskemu
obyvatelstvu. Kedze obchodna akademia patri medzi tie skoly, ktore sa na
projekte Euroscola zucastnili uspesne, koncom februara navstivi Europsky
parlament v Strasburgu.
Otazka
ludskych prav si vyzaduje mimoriadnu pozornost. Musime sa k nej postavit
celom so vztycenou hlavou a neodradit sa pri zaciatocnych neuspechoch. Viac
sa zaujimat o problematiku rasizmu, diskriminacie a intolerancie, lebo iba
dostatocnou informovanostou a rozhovormi sa da dospiet k zaveru:
nepresadzovat prvky diskriminacie a tolerovat narodnostnu roznorodost.
Peter Varga, Katarina
Kralikova
Kvety... vo vlasoch...
Pariza
Ak sa chcete vo chvilach nevludnej
zimy zohriat a ponorit do atmosfery rozkvitnutych cias jari, leta a jesene,
mate na to jedinecnu prilezitost. Cely februar sa totiz vo foyer Statnej
opery v Banskej Bystrici „kvetnatie“ a aby to nebolo len o vonach a farbach,
vsetko uz menovane sa odohrava v Parizi.
Vystavu
fotografii autorov Jaroslava Surinu a Jany Orlickej s nazvom Kvety... vo
vlasoch... Pariza otvoril na slavnostnej vernisazi v polovici februara
velvyslanec Francuzskej republiky na Slovensku Henry Cuny. Skutocnost je
o to vzacnejsia, ze cesta na vystavu bola jeho prvou od nastupu do
diplomatickej funkcie. V jeho prihovore dominoval rozmer obdivuhodnej
spoluprace autorov s Francuzskom, priatelstvo a vzajomna komunikacia. Na
slavnostnom otvoreni vystavy sa zucastnili i kulturny atase Didier Talpain,
jazykovy atase Emmanuel Rimbert, primator B. Bystrice Ivan Saktor, prezident
Slovensko-francuzskej obchodnej komory Igor Schmidt a dalsi vyznamni hostia.
Autorov potesili svojou pritomnostou i prezident Spolku rodakov z ceskych
krajin a zo Slovenska Daniel Compagnon, manzelka byvaleho velvyslanca vo
Francuzsku a Cestneho obcana mesta Brezno Eva Valachova. Vystavu mozete
vzhliadnut v Statnej opere v B. Bystrici do 28. februara. A Pariz?
Kedykolvek.
(r ) Foto: Ivan Halama