Monolog
„Tak som
tu, stara moja. Ja viem, idem neskor, ale ked ta krcmarka je neodolatelna,
to telo a ta hrud, tazko sa je od nej odtrhnut. Prepac, vypil som toho
trochu viac… no, ano, pripustme, som opity… Tak teda dobre, prepil som celu
vyplatu a som ako doga. No a co? Zato sa este svet nezruti… Ved ani Pista a
Fero nie su na tom lepsie. Vyplata je len raz v mesiaci, to musis ako
milovana manzelka pochopit… Zajtra do krcmy uz asi nepojdem, iba ak by som
predal nejake akcie… a mozno, ze Pista to zatiahne aj za mna a ani nebudem
musiet ist na stredisko cennych papierov… Aby si nepovedala, ten
neporiadok po sebe upracem a slubujem ti, ze predvcerom to bolo uz
naposledy, co som si priviedol domov tie tri kocky. Ale musis uznat, ze to
boli kusy… Susedia sa sice stazovali, ze sme boli hlucni, ale ti nech su
radsej ticho, ved ich deti tiez nie su nejake neviniatka. V robote mam uz
asi definitivneho padaka, uvidim, co zajtra, vlastne uz dnes, ved su tri
hodiny rano, povie moj sef... No, boze, ako keby nikto nikdy nemal sedem
absencii… A tiez sa nemusel tvarit tak urazene, ked som mu nadal do somarov,
mne Fero s Pistom nadavaju stale a vedu z toho nerobim. Co vravis? Nic? No,
to je dobre. Este ti musim povedat, ze sa budem musiet poobzerat po nejakom
lacnejsom byvani, ak by som tu vypoved predsa len dostal… Ozaj, skoro som
zabudol, doniesol som ti kvietok, chudacik, zlomil sa… To ked som isiel hore
kopcom a zrubal som sa. Na kolena sa mi nepozeraj, ved vies, ze je vsade
plno blata. A aj sako si operiem. Pozri, takto kvietok postavime a je to.
Mam tu flasku, este je v nej polovica. Das si? Ja si veru uhnem… Ta pise…
No,
vidis, stara moja, ze to ide aj bez zbytocnych reci… Zacina prsat, ja uz
musim ist a ty odpocivaj v pokoji…“
Emilia Molcaniova
Romanticky basnik Samo
Chalupka
Co je
romantizmus v literature? Literati odpovedaju, ze je lahsie ho citit, ako
vysvetlit. Slovensky romantizmus sa prezentoval v case narodnostneho utlaku,
narodnej neslobody, ked slovensky narod musel bojovat za svoje zakladne
prava, o svoju vlastnu existenciu v case, ked podmienky na narodnu
prezentaciu boli takmer nulove a slabe boli aj moznosti publikovania.
Slovenski romantici boli zziti s narodom, jeho kulturou a tradiciami, v ich
chapani narod „patril k veciam svatym“.
Slovensky
romantik nevystupoval iba vo svojom mene, ale aj v mene naroda, bol vlastne
jeho „hovorcom“ a najvacsou jeho devizou bola sloboda - sloboda osobna
i narodna. Prevzal na seba dobrovolne a bez natlaku udel „narodneho“
spisovatela a nepovazoval to za nijake obmedzovanie. Ako tvorca mal dost
priestoru na uplatnenie tvorivej fantazie i na sebavyjadrenie. Casovo
i chronologicky patri prve miesto romantika Samovi Chalupkovi. Ako jeden
z najstarsich sturovcov manifestoval svoj postoj k folklornej slovesnosti uz
v 30. rokoch 19. storocia a duchu ludovej piesne ostal verny cely zivot.
Svojou prostotou, priezracnostou a vykrystalizovanostou basnickeho vyrazu,
hrdinskou tematikou zo zivota a boja slovenskeho ludu proti socialnemu
a narodnostnemu utlaku, celym svojim mravnym a vlasteneckym patosom je Samo
Chalupka spomedzi sturovcov najvacsmi zrasteny s ludovou slovesnou tvorbou.
Samo
Chalupka nezanechal rozsahom velke literarne dielo. Ale aj to malo, co
napisal, predstavuje mimoriadny literarny prinos do vtedy rozsahom nevelkej
slovenskej literatury a poklada sa za vrcholnu hodnotu slovenskeho
romantizmu. Jeho viacere basne takmer zludoveli a posobili mimoriadne
povzbudivo v tazkych casoch narodnostneho utlaku. Stredoskolska mladez
viacerych generacii ich s oblubou recituvala. Literarna kritika a historia
Sama Chalupku radi popri Janovi Bottovi a Jankovi Kralovi do skupiny
najbojovnejsich basnikov slovenskej literarnej minulosti, ktori vysli zo
Sturovej skoly.
Chalupkova basnicka aktivita dosiahla vrchol v memorandovom desatroci,
v case velkeho rozmachu narodneho zivota. Vysledkom su basne Kralovohorska,
Turcin Ponican, Branko a najma velkolepa hrdinska basen Mor ho! dokazala
v minulosti neraz zaktivizovat sily Slovakov v boji za slobodu.
Podla J.
Skultetyho Samo Chalupka „tvoril historiu slovensku, aka vyhladava sa
k zobudzaniu, uvedomovaniu naroda. Vsetky jeho epicke basne, nech je ich dej
prisne historicky, alebo len stavany v ramci historickom, verne zobrazuje
minulost slovenskeho ludu a popri ziali ihned zobudia sa v nas povedomie,
nadej a viera.“
Samo
Chalupka sa narodil 27. februara 1812 v Hornej Lehote, kde prezil takmer
cely zivot a tu 19. maja 1883 aj skonal. Odpociva na hornolehotskom
cintorine a jeho ucinkovanie a zivot pripomina expozicia v Pamatnej izbe
Sama Chalupku a pomnik od akademickeho sochara Stanislava Birosa.
Pripominame si 195. vyrocie jeho narodenia.
A. Prepletana
Reziser Jozef Medved
Zaciatkom tohto roka sme si pripomenuli vyznamne jubileum nasej
slovenskej kinematografie - 85. vyrocie premiery prveho
slovenskeho celovecerneho filmu. Nemy film Janosik v hereckom podani
Theodora Pisteka - premietli 3. januara 1922 v kine Grand Bio
Univerzum v Ziline - jeho tvorcovia, bratia Jaroslav a Daniel
Siakelovci, slovenski emigranti z USA. Produkciu filmu
zabezpecovala americka spolocnost Tatra film Corporation
Chicago, ktoru zalozili tiez slovenski emigranti. Prvy film o
slovenskej legende Janosik teda vyrastol na americkej filmovej
kulture.
Tato
filmova zornicka ostala jedina pre cele medzivojnove obdobie. Namety a
pribehy, ktore v tom case ponukali slovenske dejiny a prostredie,
spracovavali ceski reziseri, ktori zacali vytvarat bohatu tradiciu
ceskoslovenskej kinematografie. S ohladom na Slovensko spomenieme
najvyznamnejsich: Martin Fric a Karel Plicka. Po druhej svetovej vojne
na tieto tradicie nadviazala vlastna generacia slovenskych reziserov.
Palo Bielik natocil v roku 1948 Vlcie diery, 1959 Kapitana Dabaca, 1950
Priehradu... 1957 Styridsatstyri. Dalej rozvijal spracovanie temy Janosik
natocenim 1. a 2. dielu v rokoch 1962 - 1963. Neda nespomenut aj jeho
historicky film Majster kat (1966).
Andrej
Letrich zacinal ako asistent rezisera Pala Bielika. Jeho temou boli
romany Frantiska Hecka Drevena dedina (1955), Cervene vino (1965)...
Dnes, ked
filmova tvorba upadla pre nedostatok financii, mozeme spomenut snad
iba filmy Juraja Jakubiska, najma jeho veselohru - televizny triptych
Nevera po slovensky, natocenu podla knihy a scenara spisovatela Petra
Kovacika, ktorej dej sa odohrava v Ciernom Balogu, kde bol aj
natoceny.
Klasicku
filmovu a televiznu slovensku tvorbu z nasich kin a televizie dnes
vytlacaju gyce, najma americke, ktore masiruju nasu mladez nasilim,
pistolnickymi subojmi a terorizmom, kde spolocnym cielom je zial obycajne
honba za peniazmi a majetkom... Chceme si preto pripomenut jubileum -
nedozite osemdesiate narodeniny jedneho zo slavnych nasich rodakov, ktoreho
dielo odraza slovensku identitu, kulturu, narodne povedomie... - vyznamneho
slovenskeho filmoveho a televizneho rezisera Jozefa Medveda. O vyzname jeho
tvorby vas chceme presvedcit uz aj predchadzajucimi riadkami, t. j.
porovnanim s priekopnikmi slovenskej kinematografie.
Reziser
Jozef Medved sa narodil 5. marca 1927 v Brezne. Zomrel 30. augusta
1984 v Bratislave. Jeho matka Juliana Medvedova (1910 - 1970) prisla
do Brezna za sluzku z Bacucha. Syna Jozefa mala ako slobodna matka.
Neskor sa vydala za Jana Faska, ktory mal z predchadzajuceho
manzelstva dve dalsie deti, Miroslava a Zoltana. Z nich zije v horehronskej
obci Zavadka Ing. Miroslav Fasko. Spolocna rodina Medved -
Faskovcov byvala pod tzv. bernym uradom v dvojdome s Erzikou
Zacharovou, dlhorocnou matrikarkou v Brezne.
Jozef
Medved navstevoval v Brezne ludovu skolu, gymnazium (1939 -1947), no
5. rocnik (1943 - 1944) studoval na vojenskej realke v Martine. Tu ako
17-rocny sa pridal k ucastnikom SNP. Bojoval v jednotke „zelezneho“
kapitana Staneka, ktora posobila v oblasti Cervena Skala - Telgart -
Puste Pole. Tento fakt - osobna skusenost, mal neskor odraz
v jeho filmoch s tematikou SNP a vojny. Pocas gymnazialnych studii
redigoval mladeznicky casopis Horehronie, hraval divadla, publikoval
basne a clanky. V Brezne dnes ziju jeho spoluziaci z gymnazialnych
cias - prof. Zlatica Kupcokova, MVDr. Jan Pinka, Ing. Milan Rosiar,
MVDr. Dusan Gajdosik...
V rokoch
1947 - 1951 absolvoval studium rezie na FAMU v Prahe. Studium ukoncil
ako jeden z prvych slovenskych absolventov. Z Prahy presiel do
Bratislavy, kde zakotvil natrvalo. Zrejme na tom mala svoj
podiel buduca manzelka MUDr. Ludmila Medvedova, rod. Sindlerova,
ktora v sucasnosti zije v Bratislave. Manzelka Ludmila sa tiez ochotne
podelila s informaciami, ktore vam poskytujeme. Zdravotny stav a vek
jej vsak pravdepodobne nedovolia, aby aj osobne navstivila nase mesto.
Ako nam vsak napisala v liste, vsetkych pozdravuje a tesi sa, ze sme
prejavili zaujem o osobnost a pracu jej neboheho manzela.
Jozef
Medved teda v Bratislave zacinal aj svoju filmovu rezisersku karieru.
Zacal s tvorbou dokumentarnych filmov, neskor (1954) presiel k
spolupraci s filmovymi ateliermi Bratislava - Koliba na hrane filmy a takmer
desat rokov sa venoval iba televiznej tvorbe. Celkove zreziroval
strnast kratkych filmov, dvanast celovecernych a jedenast televiznych
filmov.
(Pokracovanie) Ing. Milan Kovacik
Reziser Jozef Medved
(vpravo) s ceskym hercom Jozefom Kemrom pocas natacania filmu Ziva voda.
