27. FEBRUAR 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Vzacne obrazky:

Nespoznavate medzi ziakmi niekoho, kto by sa podobal na vasich pribuznych alebo znamych? Ak ano, zavolajte na c. t. 6112283.

 


Monolog

   „Tak som tu, stara moja. Ja viem, idem neskor, ale ked ta krcmarka je neodolatelna, to telo a ta hrud, tazko sa je od nej odtrhnut. Prepac, vypil som toho trochu viac… no, ano, pripustme, som opity… Tak teda dobre, prepil som celu vyplatu a som ako doga. No a co? Zato sa este svet nezruti… Ved ani Pista a Fero nie su na tom lepsie. Vyplata je len raz v mesiaci, to musis ako milovana manzelka pochopit… Zajtra do krcmy uz asi nepojdem, iba ak by som predal nejake akcie… a mozno, ze Pista to zatiahne aj za mna a ani nebudem musiet ist na stredisko cennych papierov…  Aby si nepovedala, ten neporiadok po sebe upracem a slubujem ti, ze predvcerom to bolo uz naposledy, co som si priviedol domov tie tri kocky. Ale musis uznat, ze to boli kusy… Susedia sa sice stazovali, ze sme boli hlucni, ale ti nech su radsej ticho, ved ich deti tiez nie su nejake neviniatka. V robote mam uz asi definitivneho padaka, uvidim, co zajtra, vlastne uz dnes, ved su tri hodiny rano, povie moj sef... No, boze, ako keby nikto nikdy nemal sedem absencii… A tiez sa nemusel tvarit tak urazene, ked som mu nadal do somarov, mne Fero s Pistom nadavaju stale a vedu z toho nerobim. Co vravis? Nic? No, to je dobre. Este ti musim povedat, ze sa budem musiet poobzerat po nejakom lacnejsom byvani, ak by som tu vypoved predsa len dostal… Ozaj, skoro som zabudol, doniesol som ti kvietok, chudacik, zlomil sa… To ked som isiel hore kopcom a zrubal som sa. Na kolena sa mi nepozeraj, ved vies, ze je vsade plno blata. A aj sako si operiem. Pozri, takto kvietok postavime a je to. Mam tu flasku, este je v nej polovica. Das si? Ja si veru uhnem… Ta pise…
   No, vidis, stara moja, ze to ide aj bez zbytocnych reci… Zacina prsat, ja uz musim ist a ty odpocivaj v pokoji…“

Emilia Molcaniova   

 

Romanticky basnik Samo Chalupka

   Co je romantizmus v literature? Literati odpovedaju, ze je lahsie ho citit, ako vysvetlit. Slovensky romantizmus sa prezentoval v case narodnostneho utlaku, narodnej neslobody, ked slovensky narod musel bojovat za svoje zakladne prava, o svoju vlastnu existenciu v case, ked podmienky na narodnu prezentaciu boli takmer nulove a slabe boli aj moznosti publikovania. Slovenski romantici boli zziti s narodom, jeho kulturou a tradiciami, v ich chapani narod „patril k veciam svatym“.
   Slovensky romantik nevystupoval iba vo svojom mene, ale aj v mene naroda, bol vlastne jeho „hovorcom“ a najvacsou jeho devizou bola sloboda - sloboda osobna i narodna. Prevzal na seba dobrovolne a bez natlaku udel „narodneho“ spisovatela a nepovazoval to za nijake obmedzovanie. Ako tvorca mal dost priestoru na uplatnenie tvorivej fantazie i na sebavyjadrenie. Casovo i chronologicky patri prve miesto romantika Samovi Chalupkovi. Ako jeden z najstarsich sturovcov manifestoval svoj postoj k folklornej slovesnosti uz v 30. rokoch 19. storocia a duchu ludovej piesne ostal verny cely zivot. Svojou prostotou, priezracnostou a vykrystalizovanostou basnickeho vyrazu, hrdinskou tematikou zo zivota a boja slovenskeho ludu proti socialnemu a narodnostnemu utlaku, celym svojim mravnym a vlasteneckym patosom je Samo Chalupka spomedzi sturovcov najvacsmi zrasteny s ludovou slovesnou tvorbou.
   Samo Chalupka nezanechal rozsahom velke literarne dielo. Ale aj to malo, co napisal, predstavuje mimoriadny literarny prinos do vtedy rozsahom nevelkej slovenskej literatury a poklada sa za vrcholnu hodnotu slovenskeho romantizmu. Jeho viacere basne takmer zludoveli a posobili mimoriadne povzbudivo v tazkych casoch narodnostneho utlaku. Stredoskolska mladez viacerych generacii ich s oblubou recituvala. Literarna kritika a historia Sama Chalupku radi popri Janovi Bottovi a Jankovi Kralovi do skupiny najbojovnejsich basnikov slovenskej literarnej minulosti, ktori vysli zo Sturovej skoly.
   Chalupkova basnicka aktivita dosiahla vrchol v memorandovom desatroci, v case velkeho rozmachu narodneho zivota. Vysledkom su basne Kralovohorska, Turcin Ponican, Branko a najma velkolepa hrdinska basen Mor ho! dokazala v minulosti neraz zaktivizovat sily Slovakov v boji za slobodu.
   Podla J. Skultetyho Samo Chalupka „tvoril historiu slovensku, aka vyhladava sa k zobudzaniu, uvedomovaniu naroda. Vsetky jeho epicke basne, nech je ich dej prisne historicky, alebo len stavany v ramci historickom, verne zobrazuje minulost slovenskeho ludu a popri ziali ihned zobudia sa v nas povedomie, nadej a viera.“
   Samo Chalupka sa narodil 27. februara 1812 v Hornej Lehote, kde prezil takmer cely zivot a tu 19. maja 1883 aj skonal. Odpociva na hornolehotskom cintorine a jeho ucinkovanie a zivot pripomina expozicia v Pamatnej izbe Sama Chalupku a pomnik od akademickeho sochara Stanislava Birosa. Pripominame si 195. vyrocie jeho narodenia.

A. Prepletana

 

 Reziser Jozef Medved        

   Zaciatkom tohto roka sme si pripomenuli vyznamne   jubileum nasej slovenskej kinematografie -  85. vyrocie  premiery prveho slovenskeho celovecerneho filmu. Nemy  film Janosik v hereckom podani Theodora  Pisteka - premietli 3. januara 1922 v kine Grand Bio Univerzum v Ziline - jeho  tvorcovia, bratia Jaroslav a Daniel  Siakelovci, slovenski emigranti z USA.  Produkciu filmu  zabezpecovala  americka  spolocnost Tatra film  Corporation  Chicago, ktoru zalozili tiez slovenski  emigranti. Prvy film o slovenskej legende Janosik teda  vyrastol na americkej filmovej kulture. 

   Tato filmova zornicka ostala jedina pre cele medzivojnove  obdobie. Namety a pribehy, ktore v tom case ponukali  slovenske dejiny a prostredie, spracovavali ceski reziseri, ktori  zacali vytvarat bohatu tradiciu ceskoslovenskej kinematografie. S ohladom na Slovensko spomenieme najvyznamnejsich: Martin Fric a Karel Plicka. Po druhej  svetovej vojne na tieto tradicie nadviazala vlastna generacia  slovenskych reziserov. Palo Bielik natocil v roku 1948 Vlcie diery, 1959 Kapitana Dabaca, 1950 Priehradu... 1957 Styridsatstyri. Dalej rozvijal spracovanie temy Janosik natocenim 1. a 2. dielu v rokoch 1962 - 1963. Neda nespomenut aj jeho historicky film Majster kat (1966).
   Andrej Letrich zacinal ako asistent rezisera Pala Bielika.  Jeho temou boli romany Frantiska Hecka Drevena dedina (1955), Cervene vino (1965)...
   Dnes, ked filmova tvorba upadla pre nedostatok financii,  mozeme spomenut snad iba filmy Juraja Jakubiska, najma  jeho veselohru - televizny triptych Nevera po slovensky,  natocenu podla knihy a scenara spisovatela Petra Kovacika,  ktorej dej sa odohrava v Ciernom Balogu, kde bol aj natoceny. 
   Klasicku filmovu a televiznu slovensku tvorbu z nasich kin  a televizie dnes vytlacaju gyce, najma americke, ktore  masiruju nasu mladez nasilim, pistolnickymi subojmi a terorizmom, kde spolocnym cielom je zial obycajne honba za  peniazmi a majetkom... Chceme si preto pripomenut jubileum - nedozite osemdesiate narodeniny jedneho zo slavnych nasich rodakov, ktoreho dielo odraza slovensku identitu, kulturu, narodne povedomie... - vyznamneho slovenskeho filmoveho a televizneho rezisera Jozefa Medveda. O vyzname jeho tvorby vas chceme presvedcit uz aj predchadzajucimi riadkami, t. j. porovnanim s priekopnikmi slovenskej kinematografie.     
   Reziser Jozef Medved sa narodil 5. marca 1927 v Brezne.  Zomrel 30. augusta 1984 v Bratislave. Jeho matka Juliana  Medvedova (1910 - 1970) prisla do Brezna za sluzku z  Bacucha. Syna Jozefa mala ako slobodna matka. Neskor sa  vydala za Jana Faska, ktory mal z predchadzajuceho  manzelstva dve dalsie deti, Miroslava a Zoltana. Z nich zije v horehronskej obci Zavadka Ing. Miroslav Fasko. Spolocna  rodina  Medved - Faskovcov byvala pod  tzv. bernym uradom v  dvojdome s Erzikou Zacharovou, dlhorocnou matrikarkou v  Brezne.  
   Jozef Medved navstevoval v Brezne ludovu skolu,  gymnazium (1939 -1947), no 5. rocnik (1943 - 1944) studoval  na vojenskej realke v Martine. Tu ako 17-rocny sa pridal  k ucastnikom SNP. Bojoval v jednotke „zelezneho“ kapitana  Staneka, ktora posobila v oblasti Cervena Skala - Telgart - Puste Pole. Tento fakt - osobna  skusenost, mal neskor odraz  v jeho filmoch s tematikou SNP a vojny. Pocas gymnazialnych  studii redigoval mladeznicky casopis Horehronie, hraval  divadla, publikoval basne a clanky. V Brezne dnes ziju jeho  spoluziaci z gymnazialnych cias - prof. Zlatica Kupcokova,  MVDr. Jan Pinka, Ing. Milan Rosiar, MVDr. Dusan Gajdosik...
   V rokoch 1947 - 1951 absolvoval studium rezie na FAMU v  Prahe. Studium ukoncil ako jeden z prvych slovenskych  absolventov. Z Prahy presiel do Bratislavy, kde zakotvil   natrvalo. Zrejme na tom mala svoj podiel buduca manzelka   MUDr. Ludmila Medvedova, rod. Sindlerova, ktora v sucasnosti zije v Bratislave. Manzelka Ludmila sa tiez  ochotne podelila s informaciami, ktore vam poskytujeme.  Zdravotny stav a vek jej vsak pravdepodobne nedovolia, aby  aj osobne navstivila nase mesto. Ako nam vsak napisala v liste, vsetkych pozdravuje a tesi sa, ze sme prejavili zaujem  o osobnost a pracu jej neboheho manzela.
   Jozef Medved teda v Bratislave zacinal aj svoju filmovu  rezisersku karieru. Zacal s tvorbou dokumentarnych filmov,  neskor (1954) presiel k spolupraci s filmovymi ateliermi Bratislava - Koliba na hrane filmy a takmer desat rokov sa  venoval iba televiznej tvorbe. Celkove zreziroval strnast kratkych filmov, dvanast celovecernych a jedenast televiznych  filmov.

(Pokracovanie) Ing. Milan Kovacik

 

 Reziser Jozef Medved (vpravo) s ceskym hercom Jozefom Kemrom pocas natacania filmu Ziva voda.   


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT