Zacali novu cestu spoluprace   Brezno zaciatkom minuleho tyzdna navstivila 57-clenna delegacia z druzobneho francuzskeho mesta Meudon.       „Pricestovali dve hokejove druzstva starsich a mladsich ziakov a jedno zmiesane druzstvo plavcov. Kedze u nas boli po prvykrat, snazili sme sa priblizit im historiu nasho mesta a regionu. Z predstavitelov Meudonu nas navstivili Georges Koch, viceprimator pre medzinarodne vztahy a spolupracu, Antoin Dupen, viceprimator pre sport a dalsi predstavitelia druzobneho mesta. Verim, ze touto navstevou este viac utuzime nase priatelske vztahy a ze sme zacali novu cestu spoluprace“, povedala nam veduca kancelarie primatora Mgr. Dana Kmetova, ktora hosti po cely cas sprevadzala. (r)

    V polovici januara Lesy mesta Brezno, s. r. o., zmenili konatela. Inziniera Ladislava Gaspara, ktory nastupil do funkcie konatela kratko pred kalamitou v roku 2004, teraz nahradil Ing. Milan Dolnan. Donedavna spravca polesia, poslanec mestskeho zastupitelstva za mestsku cast Halny a Bujakovo. Polozili sme mu niekolko otazok:

Co sa zmeni vo vedeni Lesov mesta Brezno po vasom nastupe do funkcie?
   - S predoslym riaditelom sme vychadzali velmi dobre a bol som aj vo vedeni Lesov, suhlasil som s pracou, ktora sa tu doteraz vykonavala, takze nemam dovod nieco menit. Aby sa zachovala kontinuita a tiez preto, ze nie je priestor na velke zmeny. Este stale spracuvame kalamitu z 19. novembra 2004. Viete, kalamity mensieho rozsahu sa vyskytuju pravidelne. Za dvadsat rokov, ktore som odrobil, nepamatam si dlhsie obdobie, ze by nebola vobec. No nie vzdy je takeho nevidaneho rozsahu, aby sa o to zaujimala sirsia verejnost.

Kedy sa zacalo so spracuvanim dreva po kalamite?
   - Hned v sobotu 20. novembra sme zacali s odstranovanim dosledkov kalamity na statnej ceste 1. triedy v smere na Liptov cez Certovicu. To nam odobralo mnoho energie, lebo to nebolo jednoduche. Potom v nasledujucich dnoch napadol sneh a to nas zastavilo v tych najodlahlejsich oblastiach. Odvtedy preslo dva a stvrt roka. Za ten cas sme sa venovali odstranovaniu nasledkov. V rokoch 2005 a 2006 mozno po sest mesiacov cisteho casu, kedze po zvysnu cast roka je v tejto oblasti sneh.

Je kalamitne drevo spracovane tak, ako by ste si to predstavovali?
   - Nie. Tento rok by sme chceli pracu dokoncit. Pritom v niektorych tazko dostupnych lokalitach drevo spracovavat nebudeme, nechame to na prirodu. Nejde o to, ze sa tam nemozeme dostat. Mame vrtulnik, ale bolo by to proti prirode, preto nechame, aby sa s tym sama vysporiadala. Samozrejme, drevo je uz ciastocne znehodnotene, ale je este predajne.

Su uz presne vycislene celkove skody?
   - Skody boli odhadnute uz niekedy v decembri 2004, ale v sucasnom obdobi sa tym uz nezaoberame, hoci v novembri minuleho roka sme ich mohli ratat uz „napresno“. Bohuzial, kalamita je vyssia moc, spadnute stromy naspat neprilepime. Skody v ramci Slovenska sa zistovali hlavne kvoli statistikam, ale k nejakemu odskodneniu nikdy nepride. Tie peniaze su pre nas imaginarne, nik nam ich neda. Preto sa uz nezaoberame tym, o kolko sme prisli. Ked sa kompletne spracuje kalamita, k nejakemu zamysleniu a celkovemu vycisleniu urcite pride. Vyhodnoti sa to a zverejni. Vlani sme v Horehronskom muzeu pripravili vystavu Kalamita v breznianskom chotari. Ako putovna vystava presla potom pol Slovenska.  Uvazovali sme, ze po roku znova urobime vystavu. Ale pretoze mame svojej roboty dost, nepodarilo sa nam to uskutocnit. Hadam bude vhodnejsie urobit ju az po dokonceni spracovania kalamity, to znamena na buduci rok.

Ako hodnotite minuly rok?
   - Zle sa cloveku chvali, co vsetko sa nam podarilo. V roku 2006 tu bola komisia, posudzovala vsetky cinnosti vykonavane v lese, napriklad pri spracovavani kalamity, skumala pracovne urazy, aj to, ako sa postarame o pracovnikov a vsetko mozne, tych kriterii bolo velmi vela. Vysledkom ich posudzovania bolo udelenie certifikatu PEFC/23-21-01 (Osvedcenie o certifikacii lesov).

Suvisi tato certifikacia so vstupom do Europskej unie?
   - Certifikuju sa vsetky firmy a prislo to aj k nam na mestske lesy. Ci sa bude niekto prechadzat v nasom lese s vacsou  radostou za to, ze je certifikovany, to uz neviem. Ale sme obchodnou spolocnostou a od certifikatu zavisi, ci budeme mat odbyt na drevo. Dnes je to mozno aj moderne, mat na cinnost certifikat.

Obchodujete len so surovym drevom alebo aj s polovyrobkami?
   - Nie sme drevarska firma. Najradsej spolupracujeme s tymi, co drevo spracuvaju, oni s nim obchoduju a zamestnavaju ludi z regionu. Su to firmy z okolia, s nimi mame najlepsie skusenosti. My by sme boli najradsej, keby domace firmy nakupene drevo finalizovali az povedzme do nabytku. Lenze my nemame na to ziadny dosah. Pokial su u nas odberatelia, ktori im vedia zaplatit, tak preco by vyvazali. Ale ak ich vyrobky niekto chce len brat a nezaplatit, nuz tak ich radsej predaju do cudziny za peniaze.

Ste aj poslancom mestskeho zastupitelstva, ako sa tieto dve funkcie ovplyvnuju?
   - Prva myslienka, preco byt poslancom, nebola moja. Predtym, ak sme mali vo firme nejake starosti, museli sme si niekoho najst, kto by to predniesol v mestskom zastupitelstve. Zdalo sa mi rozumne byt pri tom, ked sa o nas rozhoduje. To bol dovod, preco som prvykrat kandidoval. Ja to nevidim ako nejake strety zaujmov, naopak – chcel by som, aby to nasej spolocnej veci pomohlo.

Nadalej spolupracujete aj s Technickou univerzitou vo Zvolene, tak ako v pripade projektu protipoziarnej ochrany lesa?
   - Kazdorocne k nam prichadzaju praxovat studenti strednych aj vysokych skol. Robia si tu diplomove prace, vyskumne cinnosti a podobne. Nielen Lesnicka fakulta zo Zvolena, ale aj z Brna. V ziadnom pripade takuto spolupracu nezatracujeme. Dokonca aj v tomto obdobi maju nejaki studenti prist, mame poziadavku od veducej katedry. Urcite aj toto spracovavanie dreva po kalamite bude pre nich poucne, prospesne. Su to veci, ktore su velmi ojedinele. Ked budu chciet, nieco sa u nas naucia. Urcite tatranska kalamita ma svoju vypovedaciu schopnost, ale toto su celkom ine tereny. Zase ked my mame nejake problemy, obraciame sa na pracovnikov vysokych skol pri priprave projektov ako napriklad ten, ktory ste spominali. Pozname sa s tymi ludmi, prakticky vsetci sme tam studovali, vieme, ze su odbornici. Projekt protipoziarnej ochrany nebol prvy a verim, ze ani posledny. Okrem vysokej skoly mame este Lesnicky ustav, Narodne lesnicke centrum, firmu Lesoprojekt, ktora nam vypracuva nase plany. Cize nie sme v nasej praci osamoteni, hoci, ako hovorieva byvaly konatel  - sme na Slovensku priekopnikmi niektorych myslienok, ale asi v tom dobrom zmysle. Breznania mozu byt hrdi na svoje mestske lesy.

(pl)