Spoznaj svoj kraj bude mat pokracovanie
   V stredu 28. februara v Horehronskom muzeu slavnostne ukoncili projekt Spoznaj svoj kraj. Pocas dvadsiatich troch dni navstevnici muzea formou digitalnych velkoplosnych fotografii za symbolicky poplatok spoznavali najzaujimavejsie a zaroven najkrajsie miesta Brezna, Polomky, Pohronskej Polhory, Podbrezovej a Cierneho Balogu. Zaujimave boli aj propagacne soty o kazdom ucastnikovi projektu prostrednictvom videoprojekcie. O zhodnotenie tohto ojedineleho podujatia sme poziadali manazera Andreja Barancoka: „Projekt Spoznaj svoj kraj hodnotim velmi pozitivne. Dopadol nad moje ocakavanie, pretoze sme predali 3310 vstupeniek. Velmi ma tesi, ze ludia do Horehronskeho muzea prisli a urcite sa dozvedeli nieco nove. Tesi ma aj to, ze spokojni boli i starostovia obci, ktore sme propagovali. Primator Brezna do muzea priviedol aj francuzskych a greckych hosti. Spokojni boli aj partneri a sponzori. S radostou mozem konstatovat, ze sa neda hovorit o projekte, ktory sa skoncil. Prave naopak, je to projekt, ktory sa len zacal. Urobili sme prvy krok, teraz je na rade druhe kolo. Takze verejnosti mozem oznamit, ze na buduci rok chystame druhe kolo projektu Spoznaj svoj kraj. Bude to propagacia dalsich obci, zalezi od starostov, ci prijmu nase pozvanie. Presvedcil som sa, ze v Brezne bolo treba zacat robit taketo podujatie, a nielen komercne s cielom ziskat zisk. Mozno sme prisli na spravny system, ako to v buducnosti robit.“

(r)

Vyherkyna knih
   Spomedzi zaujemcov o knihy Predator a Pan Tragacik a templari sme vyzrebovali Lubicu Chamkovu z Brezna. Spravna odpoved na otazku v nasej sutazi s vydavatelstvom Ikar znela: Hrdinka romanov Patricie Cornwellovej sa vola Kay Scarpettova.

(r)

Brezno privitalo Agriu
   Spojena skola Brezno od 26. februara do 2. marca bola hostitelom greckych stredoskolakov a ich pedagogov. V ramci poznavacieho pobytu tridsatsest studentov a osem ucitelov navstivilo Slovglas Poltar, Myto pod Dumbierom, Bratislavu a pamatihodnosti Brezna. Zaroven ziskavali informacie pre svoj projekt rozvoja turizmu. Na podobnom projekte budu pracovat aj breznianski studenti. V septembri pocas pobytu nasich stredoskolakov v Agrii vysledky svojej prace porovnaju. Zaklady grecko-slovenskej spoluprace boli polozene pred dvoma rokmi, kedy primator Brezna privital predstavitelov Agrie a vtedy sa dohodli aj na vymennych pobytoch studentov. Viac informacii prinesieme v buducom cisle.

(jp)

Fajfer - Majer excelovali v Sumiaci

   Aj ked piatkovy lejak nevestil nic dobre, sobotne rano v Sumiaci presvedcilo vsetkych krnoharov, ze zima este vladne.
   Muzska spevacka skupina piesnou Na Kralovej holi  rozospievala aj nastupenych pretekarov 42 posadok pri slavnostnom otvoreni pretekov v krnackach. Trat dlha 1100 m bola dobre pripravena, pocasie perfektne, co slubovalo pekny sportovo-kulturny zazitok. Hola sa vsak postarala o „perinbabu“ aj fujavicu. No nikomu to neprekazalo. V cieli zabavala divakov aj uzimenych pretekarov ludova hudba Pokosovcov zo Sumiaca. Nesutazili len dospeli. Mali drobci si spolu s rodicmi zasutazili o postavenie najkrajsieho snehuliaka. Kto chcel, mohol sa zapojit do pilenia dreva pilou bruchackou na cas. Ze je to o umeni a zrucnosti ovladat krnohy, presvedcila aj posadka Fajfer - Majer zo Strelnik s casom 1:15:06, hoci isla uz za fujavice.

Text a foto: Peter Bercik

 Spojeni pod bozim stanom

   Pod tymto mottom sa v prvu marcovu nedelu zisli veriaci evanjelickej cirkvi a. v. a rimskokatolickej cirkvi na v poradi uz tretom stretnuti v ramci ekumenickeho Svetoveho dna modlitieb v Brezne. Kym prvy rocnik v roku 2005 bol v Piaristickom kostoliku, druhy sa uskutocnil v roku 2006 v evanjelickom kostole. Tohtorocne stretnutie v Kostole Nanebovzatia panny Marie bolo celosvetovo organizovane na podnet zien z juhoamerickeho Paraguaja. Na uvod si vypoculi kratky prihovor o tazkych zivotnych podmienkach v tejto krajine a o problemoch, s ktorymi musia obyvatelia zapasit. Nasledovala pestra zmes piesni, modlitieb, prosieb predovsetkym so zameranim na pokoj, porozumenie, solidaritu vo svete, ale i na Slovensku a v meste Brezno. Zastupene boli vsetky generacie od malych deti cez mladeznikov, dospelych az po seniorov.
Velmi hodnotny prihovor predniesol evanjelicky farar Vladimir  Mako vychadzajuc z listov  sv. Pavla Efezanom a Galatanom.  Na zaver ucastnikom a najma organizatorom podakoval hostitel podujatia dekan Jozef Hrtus a pozehnanie udelil farar Vladimir Mako. Financna zbierka pre Internatnu polnohospodarsku skolu v Paraguaji predstavuje 6880 korun.

(mk) Foto: Stefan Vozar

Brezno predstihlo zvysok Slovenska

   V stredu 28. februara sa v hoteli Dumbier konala tlacova konferencia na temu komplexny separovany zber v meste Brezno a podpora projektov zhodnocovania druhotnych surovin v Banskobystrickom kraji. Islo o druhu tlacovu konferenciu v tomto roku, ktoru zorganizoval Recyklacny fond, prva bola v januari v Kosiciach.

   Informacie o cinnosti Recyklacneho fondu (RF) na uzemi Slovenska predkladali riaditel RF Ing. Jan Liska a Ing. Juraj Dlhopolcek, predseda spravnej rady RF. Vysledky, ktore Brezno dosiahlo v separovani tuheho komunalneho odpadu (TKO), novinarom priblizil Ing. Tomas Gabon, riaditel Technickych sluzieb mesta Brezno, Ing. Jozef Medved, zastupca primatora a Ing. Anton Jursa, prednosta mestskeho uradu.
   Recyklacny fond od svojho vzniku v roku 2001 podporil takmer 4300 projektov, zameranych na zber a zhodnocovanie odpadov na Slovensku, pritom projekt z Brezna bol jednym z prvych, ktore fond schvalil v ramci banskobystrickeho regionu. Hoci sa mesto usilovalo o zavedenie separovaneho zberu uz pred desiatimi rokmi, rozsirit zber na celom uzemi mesta sa podarilo az po prideleni financnej dotacie z RF v maji 2003.
   Do triedenia TKO sa od roku 2003 zapajaju vsetci obyvatelia Brezna. To je na Slovensku ojedinele, pretoze z takmer troch tisicok obci a miest sa do triedenia dosial zapojili len priblizne dve tretiny, a aj z nich moze 100-percentnu ucast obyvatelov deklarovat len maloktora obec. Pritom plan odpadoveho hospodarstva SR je postaveny tak, aby sa v roku 2010 do triedenia zapajalo aspon 80 % obyvatelov. Brezno tak predstihlo okolite regiony o niekolko rokov.
   „Pri motivacii obyvatelov velku ulohu zohravaju poplatky za odpad. Stimulacia cez penazenku je pri vychove ludi k ekologickemu mysleniu a konaniu ta najucinnejsia,“ uviedol Ing. Jan Liska. Ing. Tomas Gabon dodal: „Podla odpadu vidiet, ze stupa zivotna uroven obcanov. Celkove mnozstvo TKO za minuly rok predstavuje bezmala 7000 ton, to je narast skoro o 2000 ton za poslednych pat rokov. Pretoze nasi obcania odpad triedia, usetrili sme napriklad vlani mestu 2,7 miliona korun. Tolko by sme zaplatili za ulozenie nevytriedeneho odpadu na skladku. Obcanov motivujeme 20-percentnym znizenim poplatkov za odvoz TKO, pokial sa zapoja do triedenia aspon na 70 %.“
   Z prostriedkov RF financovali Technicke sluzby mesta Brezno napriklad nakup lisu a vystavbu skladu papiera aj nakup 1100-litrovych kontajnerov v zbernom stredisku. Stvrty rok tiez prevadzkuju polnu kompostaren v Podkorenovej, v ktorej sa skladuje zeleny bioodpad. Aj vdaka kompostovaniu odpadu z verejnej zelene objem vytriedeneho TKO v Brezne predstavuje 83 kg na kazdeho obcana mesta za rok 2006 v porovnani s 50 kg na osobu v roku 2002.
   Do roku 2010 obce musia zaviest triedenie kuchynskeho bioodpadu. Prvy pokus o separovanie bioodpadu sa uskutocnil na sidlisku Mazornikovo uz v roku 1998. Po niekolkych mesiacoch ho vsak museli TS zrusit, lebo obyvatelia sidliska spolupracovali vyrazne slabsie ako pri inych komoditach. V buducnosti by vsak kuchynsky bioodpad nechceli kompostovat, ale tepelne spracovavat.

(pl)

Pri dotriedovani separovaneho zberu naslo uplatnenie prostrednictvom aktivacnych prac viacero dlhodobo nezamestnanych obcanov.