Povedali o zenach
Tento tyzden si
pripominame Medzinarodny den zien. To, ze zena je nekonecnou a
nevycerpatelnou temou, potvrdzuje aj par myslienok o zenach, ktore sme pre
vas vybrali:
Zena vam
odpusti vsetko okrem toho, ze ju nechcete (A. de Musset) * Ziadna zena nema
rada, ked jej muza chvali druha zena (M. Jokai) * Zeny su strieborne misky,
na ktore kladieme zlate jablka (J. W. Goethe) * Zena je neznejsia ako kvet,
ale tvrdsia ako kamen (Ch. Baudelaire) * Zeny maju rady jednoduche veci,
napriklad muzov (Murphy) * Zeny musia byt milovane, ak maju zostat krasne
(G. Bauer) * Zeny nemaju zmysel pre nezmysel (J. Werich) * Zeny si dozicia
navzajom vsetko, nie vsak saty, muzov a lasku (J. Paul) * Zeny su ako
spanielske domy, maju mnoho dvier a malo oblokov, je lahsie vniknut do ich
srdca, ako don nazriet (H. de Balzac) * Zeny su najsilnejsie, ked sa ozbroja
vlastnou slabostou (G. Sandova) * Zena je oslnivy efekt prirody (S.
Schopenhauer) * Zena, ktora ma najlepsiu vonu, je ta, ktora nie je navonana
(Plaut) * Zena, ktora sa krasli, plni len svoju povinnost (E. Renan) * Zena
ma vyzerat ako mlade dievca, vystupovat ako dama, mysliet ako muz a pracovat
ako kon (C. K. Simonova) * Zena odpusti vsetko okrem toho, ze nevzbudila
tuzbu (J. J. Rousseau) * Zena nie je genius, je dekorativny druh. Nema nikdy
co povedat, ale povie to tak pekne (O. Wilde) * Zena sa zvykne zalubit do
muza, ktory ju miluje, lebo obdivuje jeho vkus (V. Leighova) * Zena je anjel i
diabol v jednom tele (A. Dumas, ml.) * Zenske slzy su najmocnejsou vodnou
energiou na svete (K. Capek) * Zeny, ktore su zvyknute mysliet, su tie, na
ktore muzi nemyslia (G. B. Shaw) * Zeny hladaju jemnu dusu a mocne telo (J.
Paul) *
(Z pripravovanej
zbierky Citaty slavnych i menej slavnych osobnosti)
J. Pupis
Uplynulo patdesiatjeden rokov
Do pamate obyvatelov Pohorelej a Telgartu
sa 8. marec 1956 zapisal ako den tragedie, ktora by nemala zostat zabudnuta.
Prave pred patdesiatjeden rokmi sa spustila lavina zo Stelerovej doliny v Dolnej
Lehote a zasypala zrub so sestnastimi lesnymi robotnikmi a dvoma
pomocnickami. Zmienku o nestasti najdeme aj v knihe Bozeny Bobakovej Balada
o horach. Prvy uryvok je z poviedky Sneh, sneh! a druhy z poviedky Lavina:
Naraz im
vsetkym odrazu udrel do usi zvlastny zvuk. Nedalo sa to k nicomu prirovnat.
Akoby desiatky tazkych lietadiel boli leteli ponad dolinu a do toho
priserneho hukotu miesal sa zlovestny praskot a lomoz.
Chlapi
znehybneli a nacuvali. Ani den posledneho sudu sa nebude hlasit hroznejsie,
ani ten nesvitne v sprievode vacsieho buracania, druzgania a svistania. V kazdu
desatinu sekundy zaznel obrovsky vybuch uprostred hluku. Lomoz staby sa
kolisal zboka nabok. Koliba sa zachvela.
„Pan boh
s nami,“ zacal stryc Peter svoje oblubene uslovie, ale nedokoncil ho.
Obrovsky naraz v sprievode pekelneho hukotu zmietol kolibu z povrchu zeme.
Nebolo viac chlapov, nebolo viac mocnych drevorubacov, ani zrubenej koliby,
len obrovska masa snehu, ladu, zeme, storocnych kmenov, obrovskych balvanov
sa valila nezadrzatelnou rychlostou dolu dolinou. Len jednu pamiatku si
vzala z kolibky: podlhovasty predmet tvaru ludskeho tela, ktory z izbice
vymrstil nesmierny tlak vzduchu. Lavina mu podbehla, vzala ho na svoj chrbat
a vliekla ho az k poslednemu useku svojej cesty, ku staremu buku pod
Kosariskami. Vchod na luku bol pre jej rozmery prilis uzky. Tam sa musela
zastavit.
To hola
spolu s vetrom zhodila svoju hrdu parochnu. Vzpinala sa teraz holohlava,
vitazna. S vetrom si podavala ruky. Zlomyselne dielo obrovskych rozmerov sa
podarilo. Niet viac ludi tu hore.
...
Lukasovej
zene zvestoval chyr svokor. Dozvedel sa ho v krcme a nemeskal potesit nim
svoju nevestu. Vosiel k nej do komory.
„No,
grofka, uz ti je po slave. Uz ta nebude mat kto obskakovat. Tam ti je
muzicek pod osustom zahrabany.“
Marka
bola zvyknuta na jeho ustavicne hundranie i jeho cudne zvyky. Snazila sa,
aby ju jeho drobne zlomyselnosti nevyviedli z miery.
„Co
rozpravate?“ nedovercivo sa rozhodla vypocut ho.
„Pod holami mi lezi
najmladsi syn zabity a jeho fiflena za nim ani slzu nevyroni, hu-hu-hu...“
Maria ho
schytila za plecia a triasla nim ako nepricetna:
„Co
tarate! Kto vam to povedal? Kedy sa to stalo?“
Pochytila kabat, prehodila si vlniak a vybehla do dediny. Po ceste postavali
hluciky ludi a vzrusene gestikulovali. „Je to pravda, ludia?“ zavyla ako
vlcica. „Preboha, kolki chlapi a moj medzi nimi!“ „Veru pravda,“ prisvedcili
jej sucitne zenicky.
„Siel sa tam niekto pozriet? Ako sa to rozchyrilo?“
„Jeden chlap sa vraj zachranil. Koniari prisli povedat do stareho mlyna pod
Morovou. Nevieme este, ci to je.“
V starom
mlyne pod Morovou byval nedavno prisly hajnik. Zeny z Mytnice nasli tam uz
mnoho ludi zo susednej Bystriny. Hajnik bol na dvore a prave rozkladal, ked
Mytnicanky dobehli.
„Zastavil
som sa pri furmanoch, ked som sa vracal z reviru. Zhovarali sme sa, ked
vrazil do dveri a zachrcal: osust - tam hore - vsetci mrtvi... a zamdlel.
Zviezli sme ho sem ku mne. Bol velmi vysileny. Ma viac ran na hlave, hnusne
zlomenu nohu a aj inde bude polamany, lebo len co sa pohne, hrozne stene.
Obriadili sme ho, ako sme vedeli. Rychlo mu treba doktora. Kto je z Mytnice,
nech ide potichu pozriet. Ale musi byt tuhy chlap, ked pri tolkom zraneni
vladal este dobehnut k mastaliam.“
Marke sa
pri pocuvani tychto slov robili pred ocami cierne kruhy. Jedinym trhnutim
roztvorila dvere dokoran a nasla sa v kuchyni. V okamihu zbadala v kute
oproti oknu dreveny povalac a na nom muza s mnozstvom obvazov na cele, cez
ktore presakovala krv. Aj ruka bola omotana bielym lanovym uterakom, aj
rozhalena hrud. Od dveri sa nijako nedalo rozoznat, kto je to. Nahla sa nad
muzskeho, pozorne nadvihla obvaz, ktory mu zakryval tvar. Spomedzi husteho
strniska brady zasvietila jej do oci voskovozlta pokozka, bleda od straty
krvi. Spoznala pevne lomeny uhol celusti a drahe, ostro rezane pery, silne
a nehybne.
Reziser Jozef Medved
(Pokracovanie)
Nametmi
filmov rezisera Jozefa Medveda boli hlavne diela slovenskych klasikov:
Janka Jesenskeho (v roku 1955 v spolupraci s K. Krskom natocil podla
adaptacie humoristicko-satirickej poviedky Janka Jesenskeho prvy celovecerny
film Stvorylka, je to sucasne jeho najpremietanejsi film); Luda
Ondrejova (Jergus Lapin 1960 - cistotou poetickeho vyrazu tento film patri
k jeho najlepsim dielam. Dielo Luda Ondrejova mu poskytlo temu aj pre
televizny film Vysiny - 1968); Martina Razusa (lyricky ladene televizne
filmy o detstve Martina Razusa Marosko - 1968 a Marosko studuje - 1970
a dalsiu temu z horehronskej minulosti Krcmarsky kral - 1970).
Vyznamnou
castou jeho tvorby boli filmy pre detskeho divaka, najma uspesny,
dodnes uvadzany 7-dielny televizny serial Nech zije dedusko - 1978. V
slovensko-juhoslovanskom koprodukcnom filme Siedmy kontinent -
1966, natocenom s reziserom D. Vukoticom, predstavil detsky svet iluzii a
snov. Zivotom povojnovej mladeze, jej generacnymi a etickymi
problemami sa zaoberaju filmy Pre mna nehra blues - 1964, Cierna minuta
-1969 a Dvere dokoran -1977. Film Dvere dokoran ziskal na piatej
medzinarodnej prehliadke filmov v Lubline v roku 1978 hlavnu cenu.
Z povojnovych problemov obnovy a vystavby cerpaju filmy Previerka
lasky - 1956 a Tri razy svita rano - 1961. Z povstaleckych cias nakrutil v
roku 1958 s Andrejom Lettrichom uspesnu psychologicku dramu V hodine
dvanastej zobrazujucu ludske osudy v zapadoslovenskej dedine. Film ziskal na
10. FFP v roku 1959 tretie miesto. Z roku 1973 pochadza povstalecky
televizny pribeh Vrcharska balada. V roku 1984 bol natoceny
slovensko-bulharsky film o bulharskych studentoch v SNP Na druhom brehu
sloboda. Z vojnovych cias cerpaju namet jeho dobovo ilustrativne filmy
s napinavymi sekvenciami Katakomby - 1971 a Brana k domovu - 1975, v ktorych
dokazal evokovat dramaticke udalosti. K tymto filmom sa priraduju aj
jeho historicke filmy, ako je trojdielny televizny film o kosutskej
tragedii Strnast vystrelov - 1981 a dramaticke kroniky z horehronskej
minulosti, televizny film Plamene 1 - 2 - 1972 a napokon epizodicky tvoreny
film zo zivota kysuckeho ludomila Dr. Ivana Halku Ziva voda - 1980. Na
uspesne humoristicko-satiricke dielo, usmevnu Stvorylku, nadviazal
zanrovy televizny obrazok z vojvodinskeho zivota Slovakov Zypa Cupak - 1976
a v koprodukcii s gruzinskym filmom vtipna komedia zo zivota
nasich a gruzinskych rolnikov Raca, laska moja - 1984. Film ziskal cenu
riaditela FFP.
Reziser
Jozef Medved casto volil na nakrucanie exterierov svojich filmov okolie
Brezna a Horehronie. Televizny film Krcmarsky kral - 1970 natacali v
krcme Zadne Halny (dnes uz tato krcma neexistuje) a prilezitost v nom
dostal (prirodzene na pozadi) aj mlady zacinajuci muzikant Julo Bartos
- Suko. Vo filmoch Marosko a Marosko studuje - 1968, ktorych dej
vypoveda o detstve Martina Razusa (na Liptove), hlavny hrdina filmovy
Marosko cestuje na studia Ciernohronskou zeleznickou z osady Balog
a vystupuje vo svete - v Hronci. V Ciernom Balogu boli natacane aj
filmy Jergus Lapin - 1960, televizny film Vysiny - 1968. V Lome nad
Rimavicou, v Drabsku sa natacal televizny film Plamene 1 - 2 - 1972,
v Tisovci Jergus Lapin - 1960...
Pripomienka zivota a diela Jozefa Medveda nas doviedla k pohnutke zalozit
tradiciu Dna alebo Dni slovenskych filmov. Memorial rezisera
Jozefa Medveda by si nasiel trvale miesto v kalendari Brezna vzdy
zaciatkom marca, blizo k terminu jeho narodenin. Jeho obsahom by boli
jednak klasicke, historicke, povstalecke, dobove a ine slovenske
filmy, ale aj filmy z novsej a novej slovenskej tvorby. Spomienkove
stretnutie o zivote a diele rezisera Jozefa Medveda pripravuje Miestny odbor
Matice slovenskej v Brezne v spolupraci s Horehronskym muzeom a Slovenskym
filmovym ustavom v Bratislave. Stretnutie sa uskutocni vo stvrtok 8. marca v
priestoroch Horehronskeho muzea na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 13 o 16.
hodine. Medzi ucastnikov stretnutia su pozvani jeho spoluziaci
z gymnazialnych cias, rodinni prislusnici, clenovia Matice slovenskej
v Brezne a kulturna verejnost. Pocas akcie bude premietnuty film
z produkcie rezisera Jozefa Medveda. V pripade, ze bude zaujem o dalsiu
propagaciu tohto podujatia v skolach, obciach s moznostou premietnutia filmu,
obratte sa na Horehronske muzeum (H. Peterajova, c. tel. 6112283).
Zdroj
informacii: osobna korespondencia s MUDr. Ludmilou Medvedovou, rod.
Sindlerovou; Slovensky biograficky slovnik, Matica slovenska 1987; Peter
Kovacik, Ladislav Tazky a kol.: Cierny Balog - monografia, Forza 2003.
Ing. Milan Kovacik
 |
 |
Vlavo reziser Jozef
Medved, vpravo jeho matka Juliana Medvedova - Faskova (1910 - 1970),
predavacka zeleniny, robotnicka v Mostarni Brezno |
