6. MAREC 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vzacne obrazky

 

Na fotografii su studentky Skoly pre zenske povolania z Brezna na Vsesokolskom slete v Prahe v roku 1948. Nespoznavate ich? Zavolajte na c. t. 6112283.

 

 


Povedali o zenach

  Tento tyzden si pripominame Medzinarodny den zien. To, ze zena je nekonecnou a nevycerpatelnou temou, potvrdzuje aj par myslienok o zenach, ktore sme pre vas vybrali:

   Zena vam odpusti vsetko okrem toho, ze ju nechcete (A. de Musset) * Ziadna zena nema rada, ked jej muza chvali druha zena (M. Jokai) * Zeny su strieborne misky, na ktore kladieme zlate jablka (J. W. Goethe) * Zena je neznejsia ako kvet, ale tvrdsia ako kamen (Ch. Baudelaire) * Zeny maju rady jednoduche veci, napriklad muzov (Murphy) * Zeny musia byt milovane, ak maju zostat krasne (G. Bauer) * Zeny nemaju zmysel pre nezmysel (J. Werich) * Zeny si dozicia navzajom vsetko, nie vsak saty, muzov a lasku (J. Paul) *  Zeny su ako spanielske domy, maju mnoho dvier a malo oblokov, je lahsie vniknut do ich srdca, ako don nazriet (H. de Balzac) * Zeny su najsilnejsie, ked sa ozbroja vlastnou slabostou (G. Sandova) * Zena je oslnivy efekt prirody (S. Schopenhauer) * Zena, ktora ma najlepsiu vonu, je ta, ktora nie je navonana (Plaut) * Zena, ktora sa krasli, plni len svoju povinnost (E. Renan) * Zena ma vyzerat ako mlade dievca, vystupovat ako dama, mysliet ako muz a pracovat ako kon (C. K. Simonova) * Zena odpusti vsetko okrem toho, ze nevzbudila tuzbu (J. J. Rousseau) * Zena nie je genius, je dekorativny druh. Nema nikdy co povedat, ale povie to tak pekne (O. Wilde) * Zena sa zvykne zalubit do muza, ktory ju miluje, lebo obdivuje jeho vkus (V. Leighova) * Zena je anjel i diabol v jednom tele (A. Dumas, ml.) * Zenske slzy su najmocnejsou vodnou energiou na svete (K. Capek) * Zeny, ktore su zvyknute mysliet, su tie, na ktore muzi nemyslia (G. B. Shaw) * Zeny hladaju jemnu dusu a mocne telo (J. Paul) *
(Z pripravovanej zbierky Citaty slavnych i menej slavnych osobnosti)

J. Pupis 

 Uplynulo patdesiatjeden rokov

   Do pamate obyvatelov Pohorelej a Telgartu sa 8. marec 1956 zapisal ako den tragedie, ktora by nemala zostat zabudnuta. Prave pred patdesiatjeden rokmi sa spustila lavina zo Stelerovej doliny v Dolnej Lehote a zasypala zrub so sestnastimi lesnymi robotnikmi a dvoma pomocnickami. Zmienku o nestasti najdeme aj v knihe Bozeny Bobakovej Balada o horach. Prvy uryvok je z poviedky Sneh, sneh! a druhy z poviedky Lavina:

   Naraz im vsetkym odrazu udrel do usi zvlastny zvuk. Nedalo sa to k nicomu prirovnat. Akoby desiatky tazkych lietadiel boli leteli ponad dolinu a do toho priserneho hukotu miesal sa zlovestny praskot a lomoz.

   Chlapi znehybneli a nacuvali. Ani den posledneho sudu sa nebude hlasit hroznejsie, ani ten nesvitne v sprievode vacsieho buracania, druzgania a svistania. V kazdu desatinu sekundy zaznel obrovsky vybuch uprostred hluku. Lomoz staby sa kolisal zboka nabok. Koliba sa zachvela.

   „Pan boh s nami,“ zacal stryc Peter svoje oblubene uslovie, ale nedokoncil ho. Obrovsky naraz v sprievode pekelneho hukotu zmietol kolibu z povrchu zeme. Nebolo viac chlapov, nebolo viac mocnych drevorubacov, ani zrubenej koliby, len obrovska masa snehu, ladu, zeme, storocnych kmenov, obrovskych balvanov sa valila nezadrzatelnou rychlostou dolu dolinou. Len jednu pamiatku si vzala z kolibky: podlhovasty predmet tvaru ludskeho tela, ktory z izbice vymrstil nesmierny tlak vzduchu. Lavina mu podbehla, vzala ho na svoj chrbat a vliekla ho az k poslednemu useku svojej cesty, ku staremu buku pod Kosariskami. Vchod na luku bol pre jej rozmery prilis uzky. Tam sa musela zastavit.

   To hola spolu s vetrom zhodila svoju hrdu parochnu. Vzpinala sa teraz holohlava, vitazna. S vetrom si podavala ruky. Zlomyselne dielo obrovskych rozmerov sa podarilo. Niet viac ludi tu hore.

...

   Lukasovej zene zvestoval chyr svokor. Dozvedel sa ho v krcme a nemeskal potesit nim svoju nevestu. Vosiel k nej do komory.

   „No, grofka, uz ti je po slave. Uz ta nebude mat kto obskakovat. Tam ti je muzicek pod osustom zahrabany.“

   Marka bola zvyknuta na jeho ustavicne hundranie i jeho cudne zvyky. Snazila sa, aby ju jeho drobne zlomyselnosti nevyviedli z miery.

   „Co rozpravate?“ nedovercivo sa rozhodla vypocut ho.

„Pod holami mi lezi najmladsi syn zabity a jeho fiflena za nim ani slzu nevyroni, hu-hu-hu...“

   Maria ho schytila za plecia a triasla nim ako nepricetna:

   „Co tarate! Kto vam to povedal? Kedy sa to stalo?“

    Pochytila kabat, prehodila si vlniak a vybehla do dediny. Po ceste postavali hluciky ludi a vzrusene gestikulovali. „Je to pravda, ludia?“ zavyla ako vlcica. „Preboha, kolki chlapi a moj medzi nimi!“ „Veru pravda,“ prisvedcili jej sucitne zenicky.

   „Siel sa tam niekto pozriet? Ako sa to rozchyrilo?“

   „Jeden chlap sa vraj zachranil. Koniari prisli povedat do stareho mlyna pod Morovou. Nevieme este, ci to je.“

   V starom mlyne pod Morovou byval nedavno prisly hajnik. Zeny z Mytnice nasli tam uz mnoho ludi zo susednej Bystriny. Hajnik bol na dvore a prave rozkladal, ked Mytnicanky dobehli.

   „Zastavil som sa pri furmanoch, ked som sa vracal z reviru. Zhovarali sme sa, ked vrazil do dveri a zachrcal: osust - tam hore - vsetci mrtvi... a zamdlel. Zviezli sme ho sem ku mne. Bol velmi vysileny. Ma viac ran na hlave, hnusne zlomenu nohu a aj inde bude polamany, lebo len co sa pohne, hrozne stene. Obriadili sme ho, ako sme vedeli. Rychlo mu treba doktora. Kto je z Mytnice, nech ide potichu pozriet. Ale musi byt tuhy chlap, ked pri tolkom zraneni vladal este dobehnut k mastaliam.“

   Marke sa pri pocuvani tychto slov robili pred ocami cierne kruhy. Jedinym trhnutim roztvorila dvere dokoran a nasla sa v kuchyni. V okamihu zbadala v kute oproti oknu dreveny povalac a na nom muza s mnozstvom obvazov na cele, cez ktore presakovala krv. Aj ruka bola omotana bielym lanovym uterakom, aj rozhalena hrud. Od dveri sa nijako nedalo rozoznat, kto je to. Nahla sa nad muzskeho, pozorne nadvihla obvaz, ktory mu zakryval tvar. Spomedzi husteho strniska brady zasvietila jej do oci voskovozlta pokozka, bleda od straty krvi. Spoznala pevne lomeny uhol celusti a drahe, ostro rezane pery, silne a nehybne.

 

 

Reziser Jozef Medved

(Pokracovanie)

   Nametmi filmov rezisera Jozefa Medveda boli hlavne diela  slovenskych klasikov: Janka Jesenskeho (v roku 1955  v spolupraci s K. Krskom natocil podla adaptacie humoristicko-satirickej poviedky Janka Jesenskeho prvy celovecerny film  Stvorylka, je to sucasne jeho najpremietanejsi film); Luda Ondrejova (Jergus Lapin 1960 - cistotou poetickeho vyrazu tento film patri k jeho najlepsim dielam. Dielo Luda Ondrejova  mu poskytlo temu aj pre televizny film Vysiny - 1968); Martina Razusa (lyricky ladene televizne filmy o detstve Martina  Razusa Marosko - 1968 a Marosko studuje - 1970 a dalsiu temu z horehronskej minulosti Krcmarsky kral - 1970).
   Vyznamnou castou jeho tvorby boli filmy pre detskeho  divaka, najma uspesny, dodnes uvadzany 7-dielny televizny  serial Nech zije dedusko - 1978. V slovensko-juhoslovanskom   koprodukcnom filme Siedmy kontinent - 1966, natocenom s reziserom D. Vukoticom, predstavil detsky svet iluzii a snov. Zivotom povojnovej mladeze, jej generacnymi a etickymi  problemami sa zaoberaju filmy Pre mna nehra blues - 1964, Cierna minuta -1969 a Dvere dokoran -1977. Film Dvere  dokoran ziskal na piatej medzinarodnej prehliadke filmov v  Lubline v roku 1978 hlavnu cenu. Z povojnovych problemov  obnovy a vystavby cerpaju filmy Previerka lasky - 1956 a Tri razy svita rano - 1961. Z povstaleckych cias nakrutil v roku  1958 s Andrejom Lettrichom uspesnu psychologicku dramu V hodine dvanastej zobrazujucu ludske osudy v zapadoslovenskej dedine. Film ziskal na 10. FFP v roku 1959 tretie miesto. Z roku 1973 pochadza povstalecky televizny pribeh Vrcharska balada. V roku 1984 bol natoceny  slovensko-bulharsky film o bulharskych studentoch v SNP Na druhom brehu sloboda. Z vojnovych cias cerpaju namet jeho  dobovo ilustrativne filmy s napinavymi sekvenciami Katakomby - 1971 a Brana k domovu - 1975, v ktorych  dokazal evokovat dramaticke udalosti. K tymto filmom sa  priraduju aj jeho historicke filmy, ako je trojdielny televizny film  o kosutskej  tragedii Strnast vystrelov - 1981 a dramaticke  kroniky z horehronskej minulosti, televizny film Plamene 1 - 2 - 1972 a napokon epizodicky tvoreny film zo zivota kysuckeho  ludomila Dr. Ivana Halku Ziva voda - 1980. Na uspesne  humoristicko-satiricke dielo, usmevnu Stvorylku, nadviazal  zanrovy televizny obrazok z vojvodinskeho zivota Slovakov Zypa Cupak - 1976 a v koprodukcii s gruzinskym filmom   vtipna komedia zo zivota nasich a gruzinskych rolnikov Raca, laska moja - 1984. Film ziskal cenu riaditela FFP.
   Reziser Jozef Medved casto volil na nakrucanie exterierov svojich filmov okolie Brezna a Horehronie. Televizny film  Krcmarsky kral - 1970 natacali v krcme Zadne Halny (dnes uz  tato krcma neexistuje) a prilezitost v nom dostal (prirodzene  na pozadi) aj mlady zacinajuci muzikant Julo Bartos - Suko.   Vo filmoch Marosko a Marosko studuje - 1968, ktorych dej   vypoveda o detstve Martina Razusa (na Liptove), hlavny  hrdina filmovy Marosko cestuje na studia Ciernohronskou  zeleznickou z osady Balog a vystupuje vo svete - v Hronci.  V Ciernom Balogu boli natacane aj filmy Jergus Lapin - 1960,  televizny film Vysiny - 1968. V Lome nad Rimavicou, v Drabsku sa natacal televizny film Plamene 1 - 2 - 1972,   v Tisovci Jergus Lapin - 1960...
   Pripomienka zivota a diela Jozefa Medveda nas doviedla k pohnutke zalozit tradiciu Dna alebo Dni slovenskych  filmov.  Memorial rezisera Jozefa Medveda by si nasiel trvale miesto  v kalendari Brezna vzdy zaciatkom marca, blizo k terminu  jeho narodenin. Jeho obsahom by boli jednak klasicke,  historicke, povstalecke, dobove a ine slovenske filmy, ale aj filmy z novsej a novej slovenskej tvorby. Spomienkove  stretnutie o zivote a diele rezisera Jozefa Medveda pripravuje Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne v spolupraci s Horehronskym muzeom a Slovenskym filmovym ustavom v Bratislave. Stretnutie sa uskutocni vo stvrtok 8. marca v priestoroch Horehronskeho muzea na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 13 o 16. hodine. Medzi ucastnikov stretnutia su   pozvani jeho spoluziaci z gymnazialnych cias, rodinni  prislusnici, clenovia Matice slovenskej v Brezne a  kulturna  verejnost. Pocas akcie bude premietnuty film z produkcie  rezisera Jozefa Medveda. V pripade, ze bude zaujem o dalsiu propagaciu tohto podujatia v skolach, obciach s moznostou premietnutia filmu, obratte sa na Horehronske muzeum (H. Peterajova, c. tel. 6112283).
   Zdroj  informacii: osobna korespondencia s MUDr. Ludmilou Medvedovou, rod. Sindlerovou; Slovensky biograficky slovnik, Matica slovenska 1987; Peter Kovacik, Ladislav Tazky a kol.: Cierny Balog - monografia, Forza 2003.

Ing. Milan Kovacik

Vlavo reziser Jozef Medved, vpravo jeho matka Juliana Medvedova - Faskova (1910 - 1970), predavacka zeleniny, robotnicka v Mostarni Brezno

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT