Kresba: Peter Zifcak

 

 

 

Tajomstvo vody v zakladnych skolach

    V Zakladnej skole Karola Raposa na Skolskej ulici v Brezne sa v piatok 9. marca uskutocni prezentacia projektu Tajomstvo vody a odovzdavanie laboratornych kufrikov pre pedagogov a ziakov stvrteho az deviateho rocnika. Pomocou takmer styroch desiatok pokusov, pracovnych zositov a ilustracneho plagatu objavia ziaci tajomstva kolobehu vody v prirode. Osvoja si znalosti fyzikalnych principov, zakonov a pojmov. Variabilita kufrika umoznuje vyuzitie aj na zdanlivo nesuvisiacich predmetoch, ako je napriklad jazyk slovensky alebo eticka vychova. Ziaci sa ucia prakticky realizovat pokusy a zaroven si trenuju komunikacne zrucnosti, pracu v skupine, ucia sa zrozumitelne vyjadrovat, spravne urobit zapis a vyhodnotenie.
Cielom projektu je rozvoj pozitivneho vztahu deti k zakladnej zlozke prostredia - vode a celkove zvysovanie zaujmu o zivotne prostredie.

(sv)

 Maska pre planetu Zem

   je nazov medzinarodneho projektu, do ktoreho sa od januara zapajali deti vo veku osem az jedenast rokov. Ide o 4. rocnik kampane, zameranej na vztah ziakov k zivotnemu prostrediu a trvalo udrzatelnemu rozvoju. V Brezne sa don zapojili ziaci zo ZS s MS na Pionierskej 2, ZS Karola Raposa na Skolskej 5 a ZS s MS na MPCL pod vedenim svojich ucitelov. Do marca mali napisat kratky pribeh o dolezitosti dobreho vztahu medzi clovekom a okolitou prirodou a zaroven nakreslit masku pre planetu Zem, ktora pribeh rozpovie. Prace vyhodnotia v druhej polovici marca a v aprili sa uskutocni celoslovenske kolo. Jeho vitazi, dvaja ziaci a ich ucitel, odletia 1. juna na otvorenie vystavy prac deti zo vsetkych zucastnenych statov (priblizne 30 krajin z piatich kontinentov) a odovzdanie cien.

(r)

Vylety do okolia Brezna

dnes na Klenovsky Vepor

    Poloha mesta Brezna, ktore sa nachadza v strede Horehronskej kotliny, je idealnym vychodiskom pre nespocetne mnozstvo vyletov, tur alebo rekreacnych vychadzok.

   V dnesnom tipe na vylet sa vyberieme na Klenovsky Vepor (1338 m), ktory je najvyssim ako aj najvyraznejsim vrcholom Veporskych vrchov v zapadnej casti Slovenskeho rudohoria. Charakteristicky je svojim vrcholom, ktory je viditelny a neprehliadnutelny zo vsetkych svetovych stran. Jeho tvar pripomina leziacu divu svinu - vepra.

   Samotnu turu zacneme v sedle pod Tlstym javorom, kde sa dostaneme autom alebo autobusom. Po asfaltovej ceste prejdeme priblizne 750 m a potom zabocime dolava na lesnu cestu, ktora vedie okrajom lesa az do sedla pod Dlhym grunom. Pomaly postupime na prave spomenuty kopec a o niekolko minut budeme klesat k samote. O chvilu zacneme stupat na Sedmak, ciastocne zalesneny vrch v hlavnom hrebeni Klenovskeho Vepra, nachadzajuci sa asi 3 km od Lomu nad Rimavicou. Tu sa mozeme pokochat nadhernym vyhladom na Sihliansku planinu.

   Po kratkom oddychu budeme pomerne prudko klesat okolo samoty Kysuca. Neskorsie nas caka mierny vystup az na hlavny hreben, az sa dostaneme na Tri chotare. Nasleduje schadzanie okolo zburanych samot. Po okraji lesa sa dostaneme na Sopisko a budeme pokracovat lesom na Machnacov grun - malo vyrazny vrch v hlavnom hrebeni Veporskych vrchov. Caka nas stale cesta lesom do pomerne plytkeho sedla a potom sirokym chrbtom hrebena.

   Na zaver nas neminie strme stupanie serpentinami chodnika az do ciela nasej tury - na samotny Klenovsky Vepor.  Z neho sa nam naskytne prekrasny kruhovy vyhlad - na dolinu Cierneho Hrona, na zapadnu cast Dumbierskych Nizkych Tatier, do doliny Klenovskej Rimavy a Rimavy.

   Po dostatocnom oddychu mame viacej moznosti zostupu. Ak sme v sedle pod Tlstym javorom nechali auto, musime sa vratit po tej istej trase. V pripade, ze sme prisli autobusom, mozeme zist na Zbojsku. Z Klenovskeho Vepra sa dostaneme do sedla pod Vartou. Potom budeme zostupovat roznorodym terenom - lesom a hlavnym hrebenom az na luky samoty Machniarka. Neskorsie prideme do sedla Banovo a sedla Diel, cez ktore v minulosti prechadzala cesta medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou. Nasu turu ukoncime na Zbojskej - horskom sedle medzi Furmaneckou dolinou a dolinou Rohoznej.

   Pri cakani na autobus, ktory nas privezie domov, mozeme skonstatovat, ze sme urobili nieco pre svoje zdravie a prezili krasny den.

(E-ova)

 VYDRA - desat rokov existencie

   Pri prilezitosti bliziaceho sa 10. vyrocia fungovania VYDRY - vidieckej rozvojovej aktivity vam ponukame informacie o tom, co  za uplynule obdobie urobili, na com prave robia a co sa este chystaju urobit.

   VYDRA je mimovladna neziskova organizacia - dobrovolne obcianske zdruzenie mladych ludi z celeho Slovenska. Vznikla v aprili 1997 z ekocentra Stromu zivota, nadvazujuc na 15-rocnu historiu mladeznickeho hnutia na zachranu Ciernohronskej zeleznice, ktora bola odsudena na likvidaciu. Nadsenci a dobrovolnici sa tu pravidelne stretavali na vikendovych brigadach a prazdninovych taboroch, pocas ktorych urobili kus dobrej prace a taktiez nadviazali vztahy, v mnohych pripadoch pretrvavajuce az dodnes. V roku 2006 VYDRA organizovala uz 24. rocnik Vydrovskych letnych taborov pre deti a mladez z celeho Slovenska. Dobrovolnici dnes nepomahaju len Ciernohronskej zeleznici, ale aj pri udrzbe lesnickeho skanzenu a organizovani vikendovych podujati pre verejnost (Den deti v rozpravkovom lese, Mikulasska cizmicka, Den stromu,...).
   Vo VYDRE vsak nepracovali len dobrovolnici, ale aj stali zamestnanci, ktorych bolo priebezne 2 az 10. VYDRA zacinala v roku 1997 s prevadzkou informacnej kancelarie na stanici Ciernohronskej zeleznice, o rok neskor robila rozne aktivity na ochranu a zlepsenie zivotneho prostredia v obci a jej okoli (sprevadzanie navstevnikov k NPR Dobrocsky prales, cistenie Cierneho Hrona,...), organizovala rozne vzdelavacie stretnutia, verejne diskusie a kurzy (remeselnici, prehliadky ludovoumeleckych vyrobkov,..). V roku 2000 zrekonstruovala, zariadila a sprevadzkovala v Ciernom Balogu Muzeum Ciernohronskej zeleznice, realizovala mikrograntovy program pre dobrovolnikov - obcanov, v ramci ktoreho im pridelovala prispevky hlavne na nakup materialu. Takto si obcania vystavali Kaplicku u Fajtov, upravili priekopu u Komov, vybudovali detske ihrisko v Ciernom Balogu, studnu v Salingu, postarali sa o stale tecucu zdravu vodu v Strakovom, skraslili Slnecnu ulicu, vydali Handelsku kucharsku knihu, zaviedli tradiciu Katarinskych dni Ciernobalockej kultury, stretnuti rodu Kovacik a dalsie. Neskor realizovala viacere projekty napomahajuce rozvoju miestnej romskej komunity, volnocasove aktivity deti v zakladnych skolach v Dobroci, Janosovke a Krame. Spolu s obcou Cierny Balog zalozila v roku 2002 dcersku neziskovu organizaciu Komunitne centrum, n. o., ktora prevzala v tejto oblasti stafetu. Komunitne centrum do dnesneho dna poskytuje verejnoprospesne sluzby hlavne v socialnej oblasti, ale taktiez sa venuje volnocasovym aktivitam deti.
   VYDRA sa od spominaneho roku 2002 dodnes venuje rozvoju vidieka, hlavne v oblasti cestovneho ruchu, vytvara podmienky pre uplatnenie podnikatelov a zvysenie zamestnanosti najma tymito aktivitami: vydavanie propagacnych materialov o CHZ, lesnickom skanzene, NPR Dobrocsky prales a ine; propagacia obce, regionu a jedinecnych atrakcii na medzinarodnych vystavach cestovneho ruchu; propagacia na internetovych strankach; prevadzka turistickych informacnych kancelarii (Cierny Balog, Vydrovo, Medvedovo, Chvatimech); vyroba a predaj suvenirov aj od miestnych remeselnikov, publikacii so zmienkou o obci a regione; sprievodcovske sluzby okolo NPR Dobrocsky prales; ekologicke hry pre deti; zabavne aktivity a hry pre dospelych; sprostredkovanie ubytovania a dalsich sluzieb v cestovnom ruchu; organizovanie vikendovych podujati (Den deti, Mikulasska cizmicka, Den matiek,...); organizovanie dovoleniek na vidieku a podujati pre jednotlivcov i skupiny; poradenstvo a pomoc zacinajucim podnikatelom aj v oblasti cestovneho ruchu; budovanie zazemia pre rozvoj cestovneho ruchu vo Vydrovskej doline - pristresok, amfiteater, vodovod na pitnu vodu, detske ihrisko, chlebova pec, nastupiste zeleznicky, verejne WC...; budovanie zazemia pre dobrovolnikov a zamestnancov organizacie.
   VYDRA ziskavala na svoju cinnost financnu podporu z grantov a dotacii statnych institucii (MS SR, MZP SR, MP SR), z grantov slovenskych i zahranicnych nadacii (Ekopolis, NDS, NOS - OSF, VNJH, NESsT,...), z EU fondov (NPOA, NADSME) vdaka prinosnym, inovativnym a rozvojovym projektom, z darov FO a PO, z clenskych prispevkov, 2 % dani a tiez z vlastnej cinnosti. Doposial na svoju cinnost ziskala prostriedky z grantov, dotacii a darov v objeme asi 14 milionov korun.
   VYDRA pri realizovani vsetkych svojich aktivit po cely cas uzko spolupracovala s obcou Cierny Balog, Cienohronskou zeleznicou, Lesmi SR, s. p., OZ Cierny Balog a mnohymi dalsimi osobami aj podnikatelmi, s ktorych pomocou, priaznou a spolupracou sa jej darilo naplnat poslanie: prostrednictvom dobrovolnickych aktivit zachovavanie tradicii, kulturnych a prirodnych hodnot, trvala spolupraca s Ciernohronskou zeleznicou a podpora trvalo udrzatelneho rozvoja vidieckeho mikroregionu Cierny Hron.

(sm)