|
Hracky starych rodicov
V Horehronskom muzeu
6. marca otvorili zaujimavu a pre vsetky kategorie navstevnikov velmi
pritazlivu vystavu. Pod nazvom Hracky starych rodicov sa predstavuje
kolekcia detskych hraciek sukromneho zberatela, ktory svoju zbierku buduje
viac rokov a do dnesnych dni zhromazdil uctyhodny pocet tychto predmetov. Na
vystave je ich vyse seststo. Jeho kolekcia predstavuje hracky, ktore boli
vyrabane priemyselne, a aj hracky vyrabane v domacich dielnach, vo viacerych
vyrobnych strediskach Europy, Ciny a Japonska.
Na vystave su zastupene
hracky prostriedkove (logicke a spolocenske hry, hojdacie koniky, kolobezky),
ale predovsetkym hracky imitujuce. Z nich je v zbierke najpocetnejsie
zastupeny nabytok (sedaci, lozkovy, odkladaci), baby (handrove, sadrove,
porcelanove, celuloidove, papirmache), zvieratka (plechove, plysove) a
kuchynsky riad (porcelan, kov, drevo, sklo). Medzi dopravnymi prostriedkami
dominuju vlaciky a auta. Samostatnu skupinu vo vystavovanej zbierke
predstavuje babkove divadlo.
Najstarsou detskou hrackou v jeho zbierke je sijaci liatinovy stroj z roku
1880 a najmladsou ostava auticko z roku 1980. Prekvapuje kompletnost vo
vybaveni izbiciek na hranie, ktore pochadzaju z rokov 1930 – 1950, ako su „obchodik,
malovana izbicka, kuchynka“ a pod. Na vystave ich je celkom patnast suprav.
Pozoruhodna je aj zbierka detskych elektrickych vlacikov a stavebnic ceskej
proveniencie (zn. Merkur, Gewis) ci vlacikov na pruzinovy pohon (Igra).
Neprehliadnutelne su babiky roznych velkosti a materialov so zachovanym
povodnym vybavenim (oblecenie, doplnky). Tento detsky svet doplna cely rad
dalsich malickosti kopirujucich svet dospelych a ich cinnosti. Treba sa len
divat a vnimat.
 Vystava v Mestianskom dome c. 13 potrva v Brezne do 4. aprila. Rozhodne
stoji za to ju vidiet, oprasit spomienky a spoznavat ci porovnavat „svet
deti“ kedysi a dnes.
Eva
Svajdova
Kocik - hracka z roku 1900 Foto: J. Weiss
V tajomnych
jaskyniach juhoamerickej dzungle (2)
(Lukas
Vlcek z Pohronskej Polhory o speleologickej expedicii Chimanta - Roraima
2007)
 Cesta z poslednej
indianskej osady - Paraitepuy nam pri teplote vzduchu okolo 40 stupnov s viac
nez 20-kilogramovymi batohmi trvala dva dni nepretrzitej chodze. Na Roraime
sme boli poniektori uz stvrtykrat. V roku 2002 sme tu objavili jaskynu
Krystalovych oci, ktora je znama obrovskym mnozstvom kremennych krystalov -
javom, aky v slovenskych jaskyniach nenajdete. Krystaly sa vyskytuju hlavne
v koryte podzemnych riecok pretekajucich jaskynnym systemom, v kazdej
prehlbenine su stovky obrusenych kremennych guliciek.
My sme sem prisli s geologmi z univerzity, aby sme odobrali a analyzovali
vzorky hornin a vody z jaskyne ako aj jej cudesnej vyzdoby - ciernych
kvaplov, ktore sa tu vytvaraju z pavucich vlakien, kop cerveneho bahna
vytvorenych akymisi cudnymi mikroorganizmami a okruhle vyrastky zo stien,
ktore sme nazvali sampinony, a vznikaju posobenim cyanobakterii. Keby sme
neobjavili Krystalove oci, o existencii tychto zaujimavych ukazov by doteraz
nikto nevedel. Roraima je ako obrovsky plochy kamenny stol, len miestami
prerusena hlbokymi udoliami ci trhlinami, inak sa s urcitymi skusenostami a za
pekneho pocasia da pohybovat po jej povrchu pomerne lahko. Dva dni sme preto
venovali aj prieskumu severnej casti hory prinaleziacej Guayane. Preskumali
sme tu novu jaskynu v blizkosti bajneho jazera Gladys. V jej okoli nas ale
zastihla nepriazen pocasia a aj napriek nasmu supermodernemu vystroju sme
zmokli do nitky. Dazd a vietor trvali este niekolko dni a zvestovali
bliziace sa obdobie dazda. Ked sme dorazili do tabora na juznej hrane hory,
ususili sme si veci a domerali niekolko jaskynnych chodieb, ktore sme
pripojili k systemu, cim sme dosiahli dlzku jaskyne Krystalovych oci 16,14
kilometra. Na druhy den sme vcas rano vyrazili na cestu spat - dolu z hory.
Put vyprahnutou savanou nam trvala dalsie dva dni, za indianskou osadou nas
vyzdvihol objednany dzip.
Ked sme v pohranicnom mestecku Santa Elena de Uairen v pohodli miestnej
krcmicky vecerali opekane kura a zapijali ho ovocnym dzusom, ani sa nam
nechcelo verit, ze len pred par dnami sme este cupeli pod previsom, ukryti
pred dazdom na jednom z najopustenejsich miest nasej planety. A boli sme
radi, ze prave my mame tu cest spoznavat a skumat tajomne neprebadane miesta,
kam nikdy nevkrocila ludska noha. Stolove hory, na ktorych podla indianskych
legiend sidlia duchovia a rodi sa vsetka voda...
Niekolko dni po mojom prichode na Slovensko ma zastihla smutna sprava. Po
tazkej chorobe nas navzdy opustil moj stary otec Jan Simko z Michalovej -
vasnivy hubar a milovnik prirody, ktory do mna odmalicka vstepoval lasku k prirode
a bez neho by som mozno nikdy nespoznal caro slovenskych hor ci prirody
dalekych krajin. Za vsetko, co pre mna urobil, mu patri moja ucta a velka
vdaka. Verim, ze ma pri tychto slovach pocuje.
Novy produkt cestovneho
ruchu v Brezne
S cielom
prispiet predovsetkym k rozvoju kulturneho turizmu v Brezne organizovala
Turisticko-informacna kancelaria v spolupraci s Horehronskym muzeom a Hotelovou
akademiou v Brezne pocas styroch zimnych mesiacov kurz vlastivedneho
sprievodcu, ktoreho poslanim bolo vyskolit sprievodcov schopnych poskytnut
odborny vyklad o meste a okoli pre navstevnikov nasho regionu.
Obsah kurzu bol zamerany
na geografiu, charakter uzemia, prirodne hodnoty, ludovu kulturu Horehronia,
historiu mesta, kulturne pamiatky Brezna a okolia, atraktivity okolia,
literarne tradicie regionu, techniku cestovneho ruchu
(CR) a metodiku sprievodcu CR. Formou zaverecnych skusok ukoncilo kurz devat
absolventov. Spolupracujuce organizacie poskytli bezplatne techniku,
lektorov i priestory, a tak sa podarilo vyskolit sprievodcov za minimalnych
financnych nakladov. Organizatori veria, ze po spropagovani tohto noveho
produktu sa Brezno stane zaujimavejsim cielovym miestom mnohych turistov.
Slavnostne ukoncenie kurzu sa uskutocnilo v piatok 23. marca, kedy boli
absolventom kurzu odovzdane osvedcenia o absolvovani kurzu. Frekventanti
kurzu ziskali mnozstvo propagacnych a informacnych materialov, ktore im budu
sluzit na doplnenie ich vedomosti. K skvalitneniu sprievodneho slova aj
doplnenie ich vedomosti prispel i dar primatora mesta - nova monografia.
Kniha je vhodnou odmenou a zaroven motivom poskytovat sluzby navstevnikom
nasho mesta co najkvalitnejsie.
|
