27. MAREC 2007 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Hracky starych rodicov

   V Horehronskom muzeu 6. marca otvorili zaujimavu a pre vsetky kategorie navstevnikov velmi pritazlivu vystavu. Pod nazvom Hracky starych rodicov sa predstavuje kolekcia detskych hraciek sukromneho zberatela, ktory svoju zbierku buduje viac rokov a do dnesnych dni zhromazdil uctyhodny pocet tychto predmetov. Na vystave je ich vyse seststo. Jeho kolekcia  predstavuje hracky, ktore boli vyrabane priemyselne, a aj hracky vyrabane v domacich dielnach, vo viacerych vyrobnych strediskach Europy, Ciny a Japonska.

   Na vystave su zastupene hracky prostriedkove (logicke a spolocenske hry, hojdacie koniky, kolobezky), ale predovsetkym hracky imitujuce. Z nich je v zbierke najpocetnejsie zastupeny nabytok (sedaci, lozkovy, odkladaci),  baby (handrove, sadrove, porcelanove, celuloidove, papirmache), zvieratka (plechove, plysove) a kuchynsky riad (porcelan, kov, drevo, sklo).  Medzi dopravnymi prostriedkami dominuju vlaciky a auta. Samostatnu skupinu vo vystavovanej zbierke predstavuje babkove divadlo.
   Najstarsou detskou hrackou v jeho zbierke je sijaci liatinovy stroj z roku 1880 a najmladsou ostava auticko z roku 1980. Prekvapuje kompletnost vo vybaveni izbiciek na hranie, ktore pochadzaju z rokov 1930 – 1950, ako su „obchodik, malovana izbicka, kuchynka“ a pod. Na vystave ich je celkom patnast suprav. Pozoruhodna je aj zbierka detskych elektrickych vlacikov a stavebnic ceskej proveniencie (zn. Merkur, Gewis) ci vlacikov na pruzinovy pohon (Igra). Neprehliadnutelne su babiky roznych velkosti a materialov so zachovanym povodnym vybavenim (oblecenie, doplnky). Tento detsky svet doplna cely rad dalsich malickosti kopirujucich svet dospelych a ich cinnosti. Treba sa len divat a vnimat.
   Vystava v Mestianskom dome c. 13 potrva v Brezne do 4. aprila. Rozhodne stoji za to ju vidiet, oprasit spomienky a spoznavat ci porovnavat „svet deti“ kedysi a dnes.

Eva Svajdova

 

Kocik - hracka z roku 1900 Foto: J. Weiss

 

 

 V tajomnych jaskyniach juhoamerickej dzungle (2)

(Lukas Vlcek z Pohronskej Polhory o speleologickej expedicii Chimanta - Roraima 2007)

   Cesta z poslednej indianskej osady - Paraitepuy nam pri teplote vzduchu okolo 40 stupnov s viac nez 20-kilogramovymi batohmi trvala dva dni nepretrzitej chodze. Na Roraime sme boli poniektori uz stvrtykrat. V roku 2002 sme tu objavili jaskynu Krystalovych oci, ktora je znama obrovskym mnozstvom kremennych krystalov - javom, aky v slovenskych jaskyniach nenajdete. Krystaly sa vyskytuju hlavne v koryte podzemnych riecok pretekajucich jaskynnym systemom, v kazdej prehlbenine su stovky obrusenych kremennych guliciek.
   My sme sem prisli s geologmi z univerzity, aby sme odobrali a analyzovali vzorky hornin a vody z jaskyne ako aj jej cudesnej vyzdoby - ciernych kvaplov, ktore sa tu vytvaraju z pavucich vlakien, kop cerveneho bahna vytvorenych akymisi cudnymi mikroorganizmami a okruhle vyrastky zo stien, ktore sme nazvali sampinony, a vznikaju posobenim cyanobakterii. Keby sme neobjavili Krystalove oci, o existencii tychto zaujimavych ukazov by doteraz nikto nevedel. Roraima je ako obrovsky plochy kamenny stol, len miestami prerusena hlbokymi udoliami ci trhlinami, inak sa s urcitymi skusenostami a za pekneho pocasia da pohybovat po jej povrchu pomerne lahko. Dva dni sme preto venovali aj prieskumu severnej casti hory prinaleziacej Guayane. Preskumali sme tu novu jaskynu v blizkosti bajneho jazera Gladys. V jej okoli nas ale zastihla nepriazen pocasia a aj napriek nasmu supermodernemu vystroju sme zmokli do nitky. Dazd a vietor trvali este niekolko dni a zvestovali bliziace sa obdobie dazda. Ked sme dorazili do tabora na juznej hrane hory, ususili sme si veci a domerali niekolko jaskynnych chodieb, ktore sme pripojili k systemu, cim sme dosiahli dlzku jaskyne Krystalovych oci 16,14 kilometra. Na druhy den sme vcas rano vyrazili na cestu spat - dolu z hory. Put vyprahnutou savanou nam trvala dalsie dva dni, za indianskou osadou nas vyzdvihol objednany dzip.
   Ked sme v pohranicnom mestecku Santa Elena de Uairen v pohodli miestnej krcmicky vecerali opekane kura a zapijali ho ovocnym dzusom, ani sa nam nechcelo verit, ze len pred par dnami sme este cupeli pod previsom, ukryti pred dazdom na jednom z najopustenejsich miest nasej planety. A boli sme radi, ze prave my mame tu cest spoznavat a skumat tajomne neprebadane miesta, kam nikdy nevkrocila ludska noha. Stolove hory, na ktorych podla indianskych legiend sidlia duchovia a rodi sa vsetka voda...
   Niekolko dni po mojom prichode na Slovensko ma zastihla smutna sprava. Po tazkej chorobe nas navzdy opustil moj stary otec Jan Simko z Michalovej - vasnivy hubar a milovnik prirody, ktory do mna odmalicka vstepoval lasku k prirode a bez neho by som mozno nikdy nespoznal caro slovenskych hor ci prirody dalekych krajin. Za vsetko, co pre mna urobil, mu patri moja ucta a velka vdaka. Verim, ze ma pri tychto slovach pocuje.

 

 Novy produkt cestovneho ruchu v Brezne

   S cielom prispiet predovsetkym k rozvoju kulturneho turizmu v Brezne organizovala Turisticko-informacna kancelaria v spolupraci s Horehronskym muzeom a Hotelovou akademiou v Brezne pocas styroch zimnych mesiacov kurz vlastivedneho sprievodcu, ktoreho poslanim bolo vyskolit sprievodcov schopnych poskytnut odborny vyklad o meste a okoli pre navstevnikov nasho regionu.

   Obsah kurzu bol zamerany na geografiu, charakter uzemia, prirodne hodnoty, ludovu kulturu Horehronia, historiu mesta, kulturne pamiatky Brezna a okolia, atraktivity okolia, literarne tradicie regionu, techniku cestovneho ruchu
(CR) a metodiku sprievodcu CR. Formou zaverecnych skusok ukoncilo kurz devat absolventov. Spolupracujuce organizacie poskytli bezplatne techniku, lektorov i priestory, a tak sa podarilo vyskolit sprievodcov za minimalnych financnych nakladov. Organizatori veria, ze po spropagovani tohto noveho produktu sa Brezno stane zaujimavejsim cielovym miestom mnohych turistov.
   Slavnostne ukoncenie kurzu sa uskutocnilo v piatok 23. marca, kedy boli absolventom kurzu odovzdane osvedcenia o absolvovani kurzu. Frekventanti kurzu ziskali mnozstvo propagacnych a informacnych materialov, ktore im budu sluzit na doplnenie ich vedomosti. K skvalitneniu sprievodneho slova aj doplnenie ich vedomosti prispel i dar primatora mesta - nova monografia. Kniha je vhodnou odmenou a zaroven motivom poskytovat sluzby navstevnikom nasho mesta co najkvalitnejsie.

(as)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT