Jana Husenicova, nezamestnana, Brezno:
- Vystava je velmi pekna. Zda sa mi, ze je tohto roku obohatena, okrem slepacich vajicok ma zaujali velke, asi husacie, krasne vyzdobene kraslice. Velka noc, to je umucenie a smrt Pana Jezisa, cize su to najvacsie krestanske sviatky. Prinasaju ludstvu vykupenie. Mam ich velmi rada, chodim do kostola, modlim sa. Je to vlastne obeta Bozia za ludstvo.

Janka z Brezna:
- Velkonocna vystava je pekna. Priviedla som sem mojho zahranicneho priatela, pre ktoreho je nasa kultura nieco nove. Velkonocne sviatky mam rada pre tradicie. Stretne sa vzdialena rodina, je to pekne a prijemne. Velku noc „beriem“ so vsetkym, aj s oblievackou.

Daniel z Milana:
- Vystava ma zaujala, pretoze u nas mame len cokoladove vajicka. Velkonocne sviatky u nas oslavujeme v kruhu rodiny, na obede alebo na veceri. Zvyky ako oblievanie alebo sibanie dievcat nemame.

Bozena Cibulova, dochodkyna, Valaska:
- Vsetko som obdivovala, zaujali ma vajicka malovane, vyrezavane, ale aj obrazky. Proste vsetky vystavene vyrobky priblizujuce velkonocne sviatky su pekne. Ja osobne teraz uz Velku noc nemam najradsej. Kupacka je skor pre mladsich.

Maria Srnkova, dochodkyna, Brezno:
- Na vystave su krasne veci. Sikovnost zien, ktore ich vytvorili, je obdivuhodna. Zaujali ma napr. vajicka s dekoraciami vo vnutri, ale aj vyrezavane su krasne. Vlastne vsetko je pekne. Velkonocne sviatky? Clovek si sice obnovi spomienky na mladost, ale oblievanie, to uz nie! Uprednostnujem skor pokoj.

Mgr. Erika Belkova, ucitelka, Cierny Balog:
- Na vystavu Sviatky jari sa chodievam pozriet kazdy rok. Da sa povedat, ze vystavuju vyrobky z nasho regionu. Vsetko je tam podnetne. Zaujali ma hlavne tkane vyrobky. Velkonocne sviatky ako take nemam velmi rada. Hlavne na Velkonocny pondelok sa snazime s rodinou ist na lyzovacku alebo do prirody, ani manzel neoblubuje oblievacku.

(ng, pl)

Pozdravujem...
   Pozdravujem na pohlad sympatickeho mladeho muza.  Pozdravujem sofera bledozlteho PEUGEOTA PARTNER. Pozdravujem a jednoducho neviem prestat na neho mysliet...
   Rano som prisla do prace s umyslom zaparkovat vo dvore, na vyhradenom, oznacenom a platenom parkovacom mieste. Mala som vsak smolu. Predo mnou tam zaparkoval sympaticky mlady sofer bledozlteho PEUGEOTA PARTNER.  Slusne som ho upozornila na tabulku s oznacenim firmy, ktora priam bila do oci. Dostala som vsak odpoved, ze ho to nezaujima. Na moju otazku, kde mam podla neho zaparkovat, mykol plecom a len odfrkol, ze to nie je jeho problem a mam si zaparkovat kde chcem... A odisiel... Pockala som, kym sa vrati a cely rozhovor mal tu najarogantnejsiu dohru, ktora sa musi zazit, aby si ju clovek vedel predstavit.
   Takze naposledy pozdravujem... A  myslim na neho... A  zasnem nad ludskou hlupostou, drzostou a totalnou nezmyselnou aroganciou... Desim sa len jedneho, ze takychto ludi chodi okolo nas viac... Teraz to bolo len smiesne parkovanie. Co to bude nabuduce?

(mk)

Nova kniha

Kazdy vecer pred spanim

citam knizku s nadsenim.

Je to moja nova kniha,

kazdy vecer so mnou liha.

Je v nej vela rozpravok,

pripravia ma na spanok.

Ja mam knihy velmi rad,

som ich verny kamarat.

Preto knihy citajte,

vela sa v nich dozviete.

K. Hambalkova, T. Sarinova, R. Hajek, tretiaci zo Zakladnej skoly v Jaseni

Navraty

   Je nedela. Cas obeda a odpocinku, cas navratov. Ak nie ozajstnych, tak aspon myslienkovych na miesta nasho detstva a mladosti.

   V mysli sa mi vynaraju situacie tohto obdobia od prace doma, pasenia husi, chodenia „na maliny“, pestovania surodencov, detskych hier ci prvych krokov v zamestnani... az po odchod z rodicovskeho domu.

   Vsetky nitky spomienok su velmi uzko spojene s najvzacnejsim clovekom - s mamou. S usmiatou a tesiacou sa z nasich uspechov a pokrokov.

   Mama - to je laska. K manzelovi, detom, vnucatam, k ludom.

   Mama - to je praca. Nespocitatelne hodiny pri vysivani, hackovani a pleteni, na ktore si denne nasla cas popri ostatnych povinnostiach.

   Mama - to je ucta, vrely vztah k rodisku, k tradiciam a zvyklostiam, ktore sa pretavovali do tvorivosti pri praci s textilom a drevom.

   Mama - to je povzbudenie a pomoc v tazkych chvilach deti a vnucat.

   Mama - to je odvaha nebat sa prekazok.

   Mama - to je viera v dobro.

   Mama - to je modlitba.

   Mama - to je skromnost a jednoduchost.

   Mama - to je vzor.

   Mama - to je dar.

   Mama - to je domov.

   Vdaka, mamicka.

   Zelam radostne navraty vsetkym detom.

G. Vankova, rod. Piliarova

 Vdaka za pomoc

   V noci zo 16. na 17. marca vypukol poziar v prostrednom byte v stvorbytovom obytnom dome na Svermovej ulici v Hronci. Velmi nebezpecna situacia, ktora hrozila prerast do tragedie styroch rodin. Vdaka vcasnemu a vysoko odbornemu zasahu breznianskych a hroncianskych hasicov bol poziar uhaseny a nerozsiril sa na ziadny z okolitych bytov.
   Moja velka vdaka patri velitelovi zasahu nadporucikovi Penziviatorovi a velitelovi hroncianskych poziarnikov Janovi Svantnerovi za ich profesionalny pristup a uzasny vykon pri haseni tohto nebezpecneho poziaru. Len vdaka nim a vsetkym hasicom, ktori s velkym nasadenim pracovali na haseni poziaru, nevznikli ovela vacsie skody na majetku obyvatelov tohto obytneho domu. Dokazali priam nemozne - poziar sa nerozsiril na ziadny iny byt. Skody na susednych bytoch su vzhladom na okolnosti poziaru minimalne a za to im patri velka vdaka a obdiv.

   Dakujem vsetkym ucastnikom tohto uspesneho zasahu.

Maria - Blanka Weissova,

starostka obce Hronec

   Pre rodinu, ktora bola postihnuta poziarom, vyhlasilo obecne zastupitelstvo financnu zbierku. Matka a tri deti prisli nielen o strechu nad hlavou, ale aj o vsetky prostriedky. Dakujeme obcanom, ktori do tejto zbierky prispeli a zmiernili tak velmi zlu situaciu tejto rodiny.

Obecne zastupitelstvo obce Hronec

Fotografiu zmijovca, ktory takto nadherne rozkvitol panovi Sajgalovi z Brezna, nam poslala nasa citatelka E. Kollarova.