|
Z klenotnice ludovej kultury - europskej i slovenskej
Tajomstva vajicok a vznik kraslic
Vajicko bolo pre ludi
odpradavna cimsi zahadnym, magickym. Praclovek nemal ani ponatia o tom, ake
zlozite procesy sa musia v nom odohrat, kym sa z neho vyvinie novy, zivy
tvor. Necudo preto, ze vajicku pripisovali nadprirodzenu silu a opriadali ho
poverami. Ked sa s prichodom jari prebudza priroda k novemu zivotu, puciky
kvetov sa roztvaraju, zem sa meni na pestry koberec, vsetko oziva, vtedy
k nam prichadzaju - s jarnymi lucmi slnka - sviatky jari a s nimi aj caro
malovanych vajicok.
Od nepamati
ludia vitali prichod jari desiatkami zvykov, ci uz podla krajov alebo
oblasti. Na Velkonocny pondelok dievcata obdaruvali kraslicami svojich
kupacov a sibacov. Najkrajsiu kraslicu dostal vsak len vyvoleny.
Odkedy mozeme hovorit o krasliciach?
Ak
by sme sa usilovali urcit obdobie, v ktorom vznikol zvyk ozdobovat vajicka
a pouzivat ich na rozlicne obradove a zvykoslovne ciele, datovali by sme ho
- na zaklade niektorych archeologickych vykopavok, napr. dvoch objavenych
kraslic v kamennej rakve v Nemecku - priblizne do 3. alebo na zaciatok 4.
storocia nasho letopoctu. Do tohto obdobia totiz, na zaklade rozboru starych
minci, datujeme aj pochovanie dievcata a ulozenie spominanych dvoch kraslic
k nemu do hrobu.
Podla niektorych nalezov na nasom uzemi mozno vznik kraslic
zaznamenat o niekolko storoci neskor. Ak pripustime urcity predstih
ozdobovania vajicok v jarnom obdobi pred tymto ich pouzitim pri smrti
a pochovavani, cas ich vzniku treba posunut este viac do minulosti, teda az
pred nas letopocet.
Ustne podanie a zvykoslovie ludu
spaja vznik kraslic obycajne s krestanstvom, s Kristovym ukrizovanim.
Potvrdzuju to nielen vyskumy na Slovensku, ale aj v Polsku. Odpovede na
dotaznikovu akciu badatelov (Frantisek Krcek, V. V. Sumcov) jednoznacne
uvadzali, ze je to zvyk velmi stary a ze vznikol na zaciatku nasho
letopoctu. Velmi zaujimave su najma udaje, ktore ho spajaju s Kristovou
smrtou alebo s udalostami pri nej.
Slovensky vedecky pracovnik Dr. Adam Pranda pise: „... Uz spajanie
zvyku ozdobovat a farbit vajicka s Kristovym zmrtvychvstanim ma vela
spolocnych prvkov s povodnou funkciou vajicka, s jeho prvotnym obradovym
a magickym poslanim zobrazovat slnko, jar, novy zivot, zdravie, silu,
vitazstvo nad smrtou atd...
Musime vziat do uvahy a zrejme aj pripustit, ze sa asi nikdy
nepodari zistit, kedy vznikol a rozsiril sa
zvyk farbit vajicka.
Podla niektorych dohadov a dokladov mozno usudzovat i o tom, ze sa vajicka
farbili a ozdobovali uz pred krestanstvom, najma ak uvazime ich siroke
religiozno-obradove a magicke poslanie a upotrebenie u mnohych starych
narodov (Greci, Egyptania, Perzania a i.) a tiez velmi rozsireny chov
sliepok a husi u slovenskych kmenov. Na Slovensku sa vraj doteraz nepodarilo
ziskat ani jeden historicky doklad, kedy sa zacali pouzivat farebne vajicka
vo zvykoslovi...
Kraslice - krasnyj, cerveny
O krasliciach u inych Slovanov mame spravy z Ruska, kde podla nam znamej
literatury poznali malovane vajicka uz v 16. a 17. storoci. Hoci niektori
starsi badatelia davaju ich rozsirenie v Rusku do suvislosti s prichodom
krestanstva z Byzantska a Bulharska, predsa sa na druhej strane pripusta, ze
do Ruska prenikli a rozsirili sa tu este pred jeho prichodom.
Ine pramene doslova potvrdzuju, ze pradavny zvyk malovania vajicok
vznikol u ruskeho naroda, v jazyku ktoreho sa cerveny povie krasnyj. Toto
slovo sa nam zachovalo v krasliciach, ktore sa tak volaju nie preto, ze su
krasne, ale preto, ze boli povodne zafarbene na cerveno. Zvyk sa, pravda,
vyvijal postupom casu a aj velkonocne vajicka zmenili svoj vylucne cerveny
zovnajsok: ich dnesna vyzdoba patri k najkrajsim strankam ludoveho umenia.
Tieto slova mozu potvrdit i pracovnici Etnografickeho ustavu
Slovenskeho narodneho muzea v Martine: „...Archeologickymi vyskumami sa
zistilo, ze nielen u nas, ale i v susednych krajinach sa vajcia davali do
hrobov. Zvacsa mali cervenu farbu, farbu krvi, znak zivota. Zistilo sa, ze
aj rolnici davali pri orbe vajcia do pody...
Pred 325 rokmi...
Tym, ze v zapadnej Europe sa kraslicami zaoberali uz v 17. storoci (prva nam
znama kniha o nich vysla pred 325 rokmi – v roku 1682 (Dissertatio de ovis
paschalibus), mozeme predpokladat, ze v tomto obdobi sa vseobecne rozsirili
aj na Slovensku. Opravnuje nas na to do urcitej miery aj to – pripomina Dr.
Adam Pranda – ze kraslice su na Slovensku zname v kazdej oblasti a ze sa
ozdobuju rozmanitymi sposobmi, hlavne vsak farbenim v odvaroch rozlicnych
rastlin a driev, co patri medzi najstarsie techniky ozdobovania vajicok.
V 18. storoci boli kraslice zname uz v celej Europe a Prednej Azii,
najma u Grekov a Perzanov, v 19. storoci sa vo velkom mnozstve rozsirili
nielen u Rusov, Poliakov, juznych Slovanov, Nemcov, Rumunov, ale aj na
Slovensku, Morave a v Cechach. Iba v niektorych oblastiach (napr. v Sibiri)
sa pre nedostatok sliepok pouzivali na kraslice pestre vajicka divych
vtakov, ktore tamojsi obyvatelia zbierali neraz s velkou namahou na
primorskych skalach.
Pavol M. Kubis
Den
ucitelov
Dvadsiateho osmeho marca sme si pripomenuli Den ucitelov na pocest ucitela
narodov Jana Amosa Komenskeho (1592 - 1670). Ponukame vam niekolko myslienok
o vychove, vzdelani a uceni...
o
Ucenost bez cnosti je ako kvet bez sadu (J. A. Komensky) o Vychova je
najvacsi a najtazsi problem, ktory mozno ulozit cloveku (I. Kant) o Lepsia
je ista vychova, ako neista nadej (Sallustius) o Pripravit nas k
dokonalemu zivotu je uloha, ktoru ma vykonat vychova (H. Spencer) o
Kto nic nevie, musi verit vsetkemu (J. Neruda) o Nevie nic, kto vie
vsetko rovnako (M. T. Varro) o Vychova nie je nic ine ako navyk (J.
J. Rousseau) o Vychovat dieta znamena, vychovat seba (N. N. ) o
Vychovavat je tazke, bit je lahke (A. J. Gercen) o Ucim svet, aby sa
lepsie mal nez ja, ale nechce mi verit (J. C. Hronsky) o Ucime sa len
od toho, koho milujeme (J. W. Goethe) o Tym, ze ucime inych, ucime
seba (Seneca) o Tvoje vedomosti su nanic, ked o nich nikto nevie
(Persius) o Vyvoj skoly, v tom je vyvoj demokracie (T. G. Masaryk)
o Vyuzite svoj cas na to, aby ste sa zdokonalili tym, co ini ludia
napisali. Mozete ziskat znalosti, ktore niekoho ineho stali obrovske usilie
(Sokrates) o Vychova je ako rezanie a brusenie diamantu (O. S.
Marden) o Nic nerobi cloveka takym prchkym, ako rozmaznana vychova
(Seneca) o Koho neudrie slovo, toho neudrie ani vychova (Sokrates)
o Rodinna vychova je prvym zakladom ludskeho blaha (G. W. Leibniz) o
Vychova nas robi takymi, aki sme (C. A. Helvetius) o Kde niet
poznania minulosti, nemoze byt vizia buducnosti (L. A. Sabatier) o
Nasim vychovavatelom je nasa cinnost (M. Gorkij) o Chyby prvej
vychovy nas sprevadzaju cely zivot, preto najprednejsia straz ludskeho
pokolenia je v koliske (J. A. Komensky) o
(Z pripravovanej zbierky
Citaty slavnych a menej slavnych osobnosti)
Mgr. Jozef Pupis
V Telgarte vybuduju vsesportovy areal
 Doteraz
cely zivot pracovala v skolstve. V Zakladnej skole v Telgarte bola
ucitelkou, patnast rokov zastupkynou riaditela a ostatne tri
roky riaditelkou. „Kazde volebne obdobie od roku 1989 ma obcania oslovovali,
aby som kandidovala na post starostky. No nikdy som tak nespravila. Oblubila
som si svoju pracu. Rada som robila s detmi.“ Nakoniec sa predsa len
rozhodla. Skusila a bola uspesna. Po decembrovych komunalnych volbach sa
stala novou starostkou Telgartu. Mgr. Maria Knizkova.
Telgart
sa nachadza na juznom upati Nizkych Tatier v najvychodnejsej casti
Horehronskeho podolia. Prvotna obec pravdepodobne vznikla v prvych deceniach
14. storocia pri prameni Hnilca na starej komunikacii spajajucej Gemer so
Spisom. V overenom odpise Spisskej kapituly z roku 1750 sa uvadza, ze prva
osada tu bola zalozena v roku 1326. Ako ziju Telgartcania dnes? Aj o tom sme
sa pri nasej nedavnej navsteve porozpravali so starostkou Mgr. Mariou
Knizkovou.
Priority novej starostky
„Chcem sa
zamerat na take ciele a ulohy, ktore by pocas nasledujucich styroch rokov
pomohli najma pri rozvoji obce a skvalitneni zivota obcanov Telgartu. Nasa
obec lezi vo velmi krasnom prostredi, na jej uzemi su tri narodne parky,
takze mojou prioritou sa stal rozvoj turizmu a cestovneho ruchu.
V buducnosti spolu s agroturistikou by to mohli byt zaujimave zdroje prijmov
pre cele rodiny. O budovani priemyselneho parku vacsieho rozsahu sa u nas
neda uvazovat najma z hladiska ochrany prirody. Snad o malovyrobe v oblasti
polnohospodarstva, agroturistiky, lesneho hospodarstva, drevovyroby a pod.
Vedela by som si predstavit napriklad vyrobu ekopaliv na baze biomasy,
ktorej je v okoli dostatok. Obec sa bude snazit vytvarat podmienky na
podnikanie v spominanych oblastiach ci uz pre svojich obcanov alebo aj
dalsich podnikatelov, ktori prinesu pre ludi pracu.“
Socialna politika
„Mame cim
dalej tym viac starsich obcanov, ktori casto ostavaju v domoch sami. Chceme
im vytvorit dostojne podmienky pre starobu. Deti, ktore ziju v mestach, by
ich zobrali k sebe, ale u starych ludi su silne vazby na rodnu dedinu.
V obecnom rozpocte na rok 2007 sme vyclenili 1 200 000 korun na
opatrovatelsku sluzbu, ktora v sucasnosti zabezpecuje opatrovanie
dvadsiatich troch starych a chorych ludi. V Telgarte je vybudovany dom
socialnych sluzieb s kapacitou sedemnast miest, lenze uz dva roky sa ho
nedari dat do prevadzky. Obec do vystavby vlozila svoje prostriedky
a zaroven prisli aj prostriedky z krajskeho uradu a Banskobystrickeho
samospravneho kraja, v ramci ktoreho su dve moznosti spravy socialnych
zariadeni. Su zariadenia, ktore su pod jeho plnou spravou, alebo samospravny
kraj prispieva na prevadzku nejakymi percentami, co je osetrene aj zakonom.
Momentalne hladame moznosti, ako dat zariadenie do prevadzky. Mame ziadosti
na odbore socialnych veci a zdravotnictva BBSK, ale hladame aj ine formy so
zretelom na najvacsiu vyhodnost pre buducich klientov.“
Romska problematika
„V obci v
dvoch osadach zije okolo seststo romskych obcanov. Takmer vsetci su
nezamestnani, na aktivacnych pracach v obci pracuje 95 ludi, skoro vsetci
Romovia. Ale to nie je riesenie ich buducnosti, je to len prezivanie zo dna
na den. Najlepsim riesenim by bolo ziskanie pracovnych prilezitosti, co nie
je jednoduche. Praca sa pre nich v okoli Telgartu nenajde ani v blizkej ci
vzdialenejsej buducnosti. A dalsia vec, vacsina z nich nema ukoncene
zakladne vzdelanie a pracu si tazko hladaju aj v inych regionoch. Preto
treba riesit prvopociatok ich problemu, a to je vzdelanie. Musime zacat od
deti, nech ukoncia zakladnu skolu, tym sa im otvori cesta na ucnovske
a stredne skoly, no a s vyucnym listom ci maturitnym vysvedcenim by sa skor
uplatnili. Tam by vynalozene prostriedky statu na podporne programy Romov
boli urcite efektivne. Romovia by sa posunuli vpred normalnym sposobom.
Nehovorim, ze v okoli Telgartu si najdu pracu, ale mozu sa zaradit v ramci
Slovenska alebo trebars v zahranici. Ked ma vzdelanie, ma sa cim preukazat,
ma sancu normalne sa zamestnat. Nevidim inaksie vychodisko. Ved su to
takisto ludia a musia si zivot na svete prezit tak, ako aj my. Deti nemozu
za to, ze sa narodia ako Romovia. Ked im uz nejako chceme pomoct, tak formou
vzdelania. Vsetkemu, co sa urobi v skolstve pre Romov, drzim palce,
lebo tam je zaklad. Velmi dobrou pomocou v ZS su asistenti ucitela. Okrem
toho sa nam podarilo presvedcit rodicov, aby davali deti do skolskych
klubov. V troch skolskych oddeleniach je vacsina romskych deti. Uz druhy rok
bezi v ZS program Dajme sancu detom z romskej mensiny umiestnit sa na SS
a SOU, ktory organizuje Europske vzdelavacie stredisko. Dalsou pomocou je
komunitne centrum, kde Romovia aj neromovia zabezpecuju koordinaciu obce
s romskou komunitou. Na zlepsenie zivota v romskych osadach, najma co sa
tyka hygieny a byvania, sa budeme uchadzat o prostriedky europskych fondov
vyclenene na romsku problematiku.“
Kazdy robi smeti, ale...
„Romske
osady su doslova zasypane odpadkami. V romskej osade existuje obrovske
smetisko, ktore ma trvanie osem - desat rokov. Keby sme chceli odpad vyvazat
normalnym sposobom, potrebovali by sme - ked poviem 200 tisic, mozno ze je
to malo. Je spracovany projekt na pomoc pri vyvoze smetiska, prave v tychto
dnoch sa dozvieme, ci bol uspesny. Bohuzial, okolie znecistuju neustale.
Obec vypracovala program, v ramci ktoreho asistenti a koordinatori KC
zmapovali kazdu rodinu a zistovali, ci ma kuka - nadobu. Okrem styroch rodin
sa do programu zapojili vsetci a do augusta budu mat kuka - nadoby
vyplatene. Popri tom mame dalsi program pre romske osady tykajuci sa
poplatkov za zvoz odpadu. Zvoz robime dvakrat do mesiaca. Rozdavame
igelitove vrecia a za jeden zvoz zaplatia tridsat korun. Nehovorim, ze sa to
dari pri kazdom. Niekedy mi to pripada doslova ako vymahanie. Vysvetlujeme
im, ze kazdy robi smeti a vsade vo svete su velmi prisne sankcie za cierne
skladky. V obci sme zacali so separovanym zberom, zatial su to plasty, sklo
a ostatny komunalny odpad. V buducnosti uvazujeme o dalsom triedeni.
Spolupracujeme aj s NAPANT-om, s ktorym sme sa dohodli najma na osvetovej
cinnosti. Pracovnici NAPANT-u spolupracuju so specialnou i zakladnou skolou,
s komunitnym centrom najma pri triedeni odpadu a cisteni meandrov Hrona.“
Nezamestnanost
„sa
v obci pohybuje okolo styridsiatich percent. Vela pracovnych prilezitosti
nie je. Niekolko ludi si pracu naslo v statnych a urbarskych lesoch
a v miestnej pile. Pracu ponuka rolnicke druzstvo, ktore ma prenajatu podu
od obcanov, a traja sukromne hospodariaci rolnici tiez vytvaraju nejake
pracovne prilezitosti. Niekolko ludi zamestnavaju ubytovacie a stravovacie
zariadenia v obci, dalsich skoly a skolske zariadenia. V ramci agroturistiky
je zamer sukromnikov vybudovat areal Pri prameni Hrona s oborou pre zver,
hospodarskymi budovami a penzionom.“
 Vsesportovy areal
„Cestovny
ruch v obci ma dlhodobe tradicie. Uz v 30. rokoch minuleho storocia
v Telgarte postavili penzion, ktory navstevovali ludia z celej vtedajsej
Ceskoslovenskej republiky, ale aj zo zahranicia, zo Svedska, Francuzska,
Nemecka, dokonca aj Americania. Na tieto tradicie nadviazal hotel U Belici.
Obec a spotrebne druzstvo Jednota postavili znamy hotel Telgart. Po roku
1989 sa situacia zmenila a hotel mali v prenajme viaceri
majitelia, v sucasnosti sa ako akciova spolocnost dostava do povodnych
dobrych kolaji so sirsou klientelou. Na tradiciu z 30. rokov nadviazal aj
rodinny podnik penzion U Hanky, ktory si od zaciatku 90. rokov drzi v ramci
regionu vysoku uroven so zahranicnou klientelou. Viacmiestny penzion
Zubrovica na zaciatku obce je tiez rodinnym podnikom. Kastiel Puste pole
navstevovali este za Rakusko-Uhorska Coburgovci a postupne sa z neho stal
horsky hotel s dobrou urovnou, v sucasnosti patri statnym lesom. Moznosti
ubytovania ponukaju aj obyvatelia obce na privatoch. Restauracne sluzby
poskytuje Horehronska kuria. Zivotaschopne je lyziarske stredisko Ski
centrum Telgart, ktore bezpodmienecne potrebuje dalsie investicie na rozvoj.
Vleky patria obci a su v 10-rocnom prenajme. Predchadzajuce dva roky bola
lyziarska sezona velmi dobra, tento rok sa ukazalo, co spravi nadmorska
vyska v miernych zimach. Vdaka tomu, ze Telgart lezi v nadmorskej vyske asi
900 m, vleky tahali az do jari. Sme radi, ze sme v takom krasnom prostredi,
aj ked sa nam nezije lahko. Stare slovenske porekadlo o zaciatku vody
a konci chleba pre Telgart plati doslova. Aby stredisko nestagnovalo a bolo
vyuzitelne aj v lete, z iniciativy spolocnosti Ski Telgart dala obec
vypracovat dodatok k uzemnemu planu a urbanisticku studiu. V areali sa
planuje s vybudovanim cerpacej stanice, autokempingu, s vylepsenim
futbaloveho ihriska, prirodneho amfiteatra, garazi techniky, udrzby,
hygienickych zariadeni, stravovacich zariadeni, hotelov, bungalovov,
sportoveho servisu, arealu s plavarnou, posilnovnou, saunou, otvorenymi
bazenmi, sedackovej lanovky, samozrejme infrastruktury. Obec by zabezpecila
budovanie infrastruktury, cize pristupovu cestu, parkovisko, vodovod,
kanalizaciu a COV, pricom by vyuzila moznost cerpania financnych
prostriedkov z europskych fondov. Co sa tyka ostatnych objektov, to zalezi
na zaujme podnikatelov. Oslovili sme obcanov, ktori maju zaujem predat
pozemky, pretoze vlastnikmi pozemkov v areali su obyvatelia obce. Niekolki
podnikatelia sa uz ozvali a na jar zacnu budovat prvy hotel, ktory by mal
byt hotovy do troch rokov.“
Slovo na zaver
„Obec
Telgart vidi sance rozvoja v cerpani prostriedkov zo strukturalnych fondov.
Okrem toho, co som uz spominala, chceme tento rok pripravit projekty na
skompletizovanie kanalizacie v obci a vybudovat polyfunkcne
kulturno-sportove zariadenie rekonstrukciou kulturneho domu. Nemyslim si, ze
situacia v obciach Horehronia sa v blizkej buducnosti nejako velmi viditelne
zvrati, ze zazijeme burlivy priemyselny rozvoj. Ved aj dialnice nas
obchadzaju, statna cesta I. triedy z Brezna do Telgartu je v dezolatnom
stave, zeleznica straca na vyzname, kazdu chvilu rusia nejake spoje. Sme
daleko od vsetkeho. Nase sance na zlepsenie vidim v regione Horehron ako
celku. Mali by sme lepsie vychodiska pri cerpani prostriedkov zo
strukturalnych fondov na spolocne projekty, urcite by sa nam podarila
rekonstrukcia spominanej komunikacie a dalsie. A tak opakujem: moznosti
vidim zatial v rozvoji turizmu a agroturistiky.“
(ng)
|
