3. APRIL 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vzacne obrazky

 

 

Nedelne odpoludnia si mladez rezervovala na nenarocne vylety do okolia. Neslo o ziadne sportove vykony, skor o prechadzky, o com svedci aj ich oblecenie. Spoznavate niekoho? Zavolajte na c. t. 6112283.

 

 


Z klenotnice ludovej kultury - europskej i slovenskej

Tajomstva vajicok a vznik kraslic

   Vajicko bolo pre ludi odpradavna cimsi zahadnym, magickym. Praclovek nemal ani ponatia o tom, ake zlozite procesy sa musia v nom odohrat, kym sa z neho vyvinie novy, zivy tvor. Necudo preto, ze vajicku pripisovali nadprirodzenu silu a opriadali ho poverami. Ked sa s prichodom jari prebudza priroda k novemu zivotu, puciky kvetov sa roztvaraju, zem sa meni na pestry koberec, vsetko oziva, vtedy k nam prichadzaju - s jarnymi lucmi slnka - sviatky jari a s nimi aj caro malovanych vajicok.

   Od nepamati ludia vitali prichod jari desiatkami zvykov, ci uz podla krajov alebo oblasti. Na Velkonocny pondelok dievcata obdaruvali kraslicami svojich kupacov a sibacov. Najkrajsiu kraslicu dostal vsak len vyvoleny.

          Odkedy mozeme hovorit o krasliciach?
  
Ak by sme sa usilovali urcit obdobie, v ktorom vznikol zvyk ozdobovat vajicka a pouzivat ich na rozlicne obradove a zvykoslovne ciele, datovali by sme ho - na zaklade niektorych archeologickych vykopavok, napr. dvoch objavenych kraslic v kamennej rakve v Nemecku - priblizne do 3. alebo na zaciatok 4.  storocia nasho letopoctu. Do tohto obdobia totiz, na zaklade rozboru starych minci, datujeme aj pochovanie dievcata a ulozenie spominanych dvoch kraslic k nemu do hrobu.
   Podla niektorych nalezov na nasom uzemi mozno vznik kraslic zaznamenat o niekolko storoci neskor. Ak pripustime urcity predstih ozdobovania vajicok v jarnom obdobi pred tymto ich pouzitim pri smrti a pochovavani, cas ich vzniku treba posunut este viac do minulosti, teda az pred nas letopocet.

          Ustne podanie a zvykoslovie ludu
  
spaja vznik kraslic obycajne s krestanstvom, s Kristovym ukrizovanim. Potvrdzuju to nielen vyskumy na Slovensku, ale aj v Polsku. Odpovede na dotaznikovu akciu badatelov (Frantisek Krcek, V. V. Sumcov) jednoznacne uvadzali, ze je to zvyk velmi stary a ze vznikol na zaciatku nasho letopoctu. Velmi zaujimave su najma udaje, ktore ho spajaju s Kristovou smrtou alebo s udalostami pri nej.
   Slovensky vedecky pracovnik Dr. Adam Pranda pise: „... Uz spajanie zvyku ozdobovat a farbit vajicka s Kristovym zmrtvychvstanim ma vela spolocnych prvkov s povodnou funkciou vajicka, s jeho prvotnym obradovym a magickym poslanim zobrazovat slnko, jar, novy zivot, zdravie, silu, vitazstvo nad smrtou atd...
   Musime vziat do uvahy a zrejme aj pripustit, ze sa asi nikdy nepodari zistit, kedy vznikol a rozsiril sa

          zvyk farbit vajicka.
  
Podla niektorych dohadov a dokladov mozno usudzovat i o tom, ze sa vajicka farbili a ozdobovali uz pred krestanstvom, najma ak uvazime ich siroke religiozno-obradove a magicke poslanie a upotrebenie u mnohych starych narodov (Greci, Egyptania, Perzania a i.) a tiez velmi rozsireny chov sliepok a husi u slovenskych kmenov. Na Slovensku sa vraj doteraz nepodarilo ziskat ani jeden historicky doklad, kedy sa zacali pouzivat farebne vajicka vo zvykoslovi...

          Kraslice - krasnyj, cerveny
  
O krasliciach u inych Slovanov mame spravy z Ruska, kde podla nam znamej literatury poznali malovane vajicka uz v 16. a 17. storoci. Hoci niektori starsi badatelia davaju ich rozsirenie v Rusku do suvislosti s prichodom krestanstva z Byzantska a Bulharska, predsa sa na druhej strane pripusta, ze do Ruska prenikli a rozsirili sa tu este pred jeho prichodom.
   Ine pramene doslova potvrdzuju, ze pradavny zvyk malovania vajicok vznikol u ruskeho naroda, v jazyku ktoreho sa cerveny povie krasnyj. Toto slovo sa nam zachovalo v krasliciach, ktore sa tak volaju nie preto, ze su krasne, ale preto, ze boli povodne zafarbene na cerveno. Zvyk sa, pravda, vyvijal postupom casu a aj velkonocne vajicka zmenili svoj vylucne cerveny zovnajsok: ich dnesna vyzdoba patri k najkrajsim strankam ludoveho umenia.
   Tieto slova mozu potvrdit i pracovnici Etnografickeho ustavu Slovenskeho narodneho muzea v Martine: „...Archeologickymi vyskumami sa zistilo, ze nielen u nas, ale i v susednych krajinach sa vajcia davali do hrobov. Zvacsa mali cervenu farbu, farbu krvi, znak zivota. Zistilo sa, ze aj rolnici davali pri orbe vajcia do pody...

   Pred 325 rokmi...
  
Tym, ze v zapadnej Europe sa kraslicami zaoberali uz v 17. storoci (prva nam znama kniha o nich vysla pred 325 rokmi – v roku 1682 (Dissertatio de ovis paschalibus), mozeme predpokladat, ze v tomto obdobi sa vseobecne rozsirili aj na Slovensku. Opravnuje nas na to do urcitej miery aj to – pripomina Dr. Adam Pranda – ze kraslice su na Slovensku zname v kazdej oblasti a ze sa ozdobuju rozmanitymi sposobmi, hlavne vsak farbenim v odvaroch rozlicnych rastlin a driev, co patri medzi najstarsie techniky ozdobovania vajicok.
   V 18. storoci boli kraslice zname uz v celej Europe a Prednej Azii, najma u Grekov a Perzanov, v 19. storoci sa vo velkom mnozstve rozsirili nielen u Rusov, Poliakov, juznych Slovanov, Nemcov, Rumunov, ale aj na Slovensku, Morave a v Cechach. Iba v niektorych oblastiach (napr. v Sibiri) sa pre nedostatok sliepok pouzivali na kraslice pestre vajicka divych vtakov, ktore tamojsi obyvatelia zbierali neraz s velkou namahou na primorskych skalach.

Pavol M. Kubis

 Den ucitelov

    Dvadsiateho osmeho marca sme si pripomenuli Den ucitelov na pocest ucitela narodov Jana Amosa Komenskeho (1592 - 1670). Ponukame vam niekolko myslienok o vychove, vzdelani a uceni...

   o Ucenost bez cnosti je ako kvet bez sadu (J. A. Komensky) o Vychova je najvacsi a najtazsi problem, ktory mozno ulozit cloveku (I. Kant) Lepsia je ista vychova, ako neista nadej (Sallustius) o Pripravit nas k dokonalemu zivotu je uloha, ktoru ma vykonat vychova (H. Spencer) o Kto nic nevie, musi verit vsetkemu (J. Neruda) o Nevie nic, kto vie vsetko rovnako (M. T. Varro) o Vychova nie je nic ine ako navyk (J. J. Rousseau) o Vychovat dieta znamena, vychovat seba (N. N. ) o Vychovavat je tazke, bit je lahke (A. J. Gercen) o Ucim svet, aby sa lepsie mal nez ja, ale nechce mi verit (J. C. Hronsky) o Ucime sa len od toho, koho milujeme (J. W. Goethe) o Tym, ze ucime inych, ucime seba (Seneca) o Tvoje vedomosti su nanic, ked o nich nikto nevie (Persius) o Vyvoj skoly, v tom je vyvoj demokracie (T. G. Masaryk) o Vyuzite svoj cas na to, aby ste sa zdokonalili tym, co ini ludia napisali. Mozete ziskat znalosti, ktore niekoho ineho stali obrovske usilie (Sokrates) o Vychova je ako rezanie a brusenie diamantu (O. S. Marden) o Nic nerobi cloveka takym prchkym, ako rozmaznana vychova (Seneca) o Koho neudrie slovo, toho neudrie ani vychova (Sokrates) Rodinna vychova je prvym zakladom ludskeho blaha (G. W. Leibniz) o Vychova nas robi takymi, aki sme (C. A. Helvetius) o Kde niet poznania minulosti, nemoze byt vizia buducnosti (L. A. Sabatier) o Nasim vychovavatelom je nasa cinnost (M. Gorkij) o Chyby prvej vychovy nas sprevadzaju cely zivot, preto najprednejsia straz ludskeho pokolenia je v koliske (J. A. Komensky) o

(Z pripravovanej zbierky Citaty slavnych a menej slavnych osobnosti)        

Mgr. Jozef Pupis

 

V Telgarte vybuduju vsesportovy areal

   Doteraz cely zivot pracovala v skolstve. V Zakladnej skole v Telgarte bola ucitelkou, patnast rokov zastupkynou riaditela a ostatne tri roky riaditelkou. „Kazde volebne obdobie od roku 1989 ma obcania oslovovali, aby som kandidovala na post starostky. No nikdy som tak nespravila. Oblubila som si svoju  pracu. Rada som robila s detmi.“ Nakoniec sa predsa len rozhodla. Skusila a bola uspesna. Po decembrovych komunalnych volbach sa stala novou starostkou Telgartu. Mgr. Maria Knizkova.

   Telgart sa nachadza na juznom upati Nizkych Tatier v najvychodnejsej casti Horehronskeho podolia. Prvotna obec pravdepodobne vznikla v prvych deceniach 14. storocia pri prameni Hnilca na starej komunikacii spajajucej Gemer so Spisom. V overenom odpise Spisskej kapituly z roku 1750 sa uvadza, ze prva osada tu bola zalozena v roku 1326. Ako ziju Telgartcania dnes? Aj o tom sme sa pri nasej nedavnej navsteve porozpravali so starostkou Mgr. Mariou Knizkovou.

   Priority novej starostky
   „Chcem sa zamerat na take ciele a ulohy, ktore by pocas nasledujucich styroch rokov pomohli najma pri rozvoji obce a skvalitneni zivota obcanov Telgartu. Nasa obec lezi vo velmi krasnom prostredi, na jej uzemi su tri narodne parky, takze mojou prioritou sa stal rozvoj turizmu a cestovneho ruchu. V buducnosti spolu s agroturistikou by to mohli byt zaujimave zdroje prijmov pre cele rodiny. O budovani priemyselneho parku vacsieho rozsahu sa u nas neda uvazovat najma z hladiska ochrany prirody. Snad o malovyrobe v oblasti polnohospodarstva, agroturistiky, lesneho hospodarstva, drevovyroby a pod. Vedela by som si predstavit napriklad vyrobu ekopaliv na baze biomasy, ktorej je v okoli dostatok. Obec sa bude snazit vytvarat podmienky na podnikanie v spominanych oblastiach ci uz pre svojich obcanov alebo aj dalsich podnikatelov, ktori prinesu pre ludi pracu.“

   Socialna politika
   „Mame cim dalej tym viac starsich obcanov, ktori casto ostavaju v domoch sami. Chceme im vytvorit dostojne podmienky pre starobu. Deti, ktore ziju v mestach, by ich zobrali k sebe, ale u starych ludi su silne vazby na rodnu dedinu. V obecnom rozpocte na rok 2007 sme vyclenili 1 200 000 korun na opatrovatelsku sluzbu, ktora v sucasnosti zabezpecuje opatrovanie dvadsiatich troch starych a chorych ludi. V Telgarte je vybudovany dom socialnych sluzieb s kapacitou sedemnast miest, lenze uz dva roky sa ho nedari dat do prevadzky. Obec do vystavby vlozila svoje prostriedky a zaroven prisli aj prostriedky z krajskeho uradu a Banskobystrickeho samospravneho kraja, v ramci ktoreho su dve moznosti spravy socialnych zariadeni. Su zariadenia, ktore su pod jeho plnou spravou, alebo samospravny kraj prispieva na prevadzku nejakymi percentami, co je osetrene aj zakonom. Momentalne hladame moznosti, ako dat zariadenie do prevadzky. Mame ziadosti na odbore socialnych veci a zdravotnictva BBSK, ale hladame aj ine formy so zretelom na najvacsiu vyhodnost pre buducich klientov.“

    Romska problematika
   „V obci v dvoch osadach zije okolo seststo romskych obcanov. Takmer vsetci su nezamestnani, na aktivacnych pracach v obci pracuje 95 ludi, skoro vsetci Romovia. Ale to nie je riesenie ich buducnosti, je to len prezivanie zo dna na den. Najlepsim riesenim by bolo ziskanie pracovnych prilezitosti, co nie je jednoduche. Praca sa pre nich v okoli Telgartu nenajde ani v blizkej ci vzdialenejsej buducnosti. A dalsia vec, vacsina z nich nema ukoncene zakladne vzdelanie a pracu si tazko hladaju aj v inych regionoch. Preto treba riesit prvopociatok ich problemu, a to je vzdelanie. Musime zacat od deti, nech ukoncia zakladnu skolu, tym sa im otvori cesta na ucnovske a stredne skoly, no a s vyucnym listom ci maturitnym vysvedcenim by sa skor uplatnili. Tam by vynalozene prostriedky statu na podporne programy Romov boli urcite efektivne. Romovia by sa posunuli vpred normalnym sposobom. Nehovorim, ze v okoli Telgartu si najdu pracu, ale mozu sa zaradit v ramci Slovenska alebo trebars v zahranici. Ked ma vzdelanie, ma sa cim preukazat, ma sancu normalne sa zamestnat. Nevidim inaksie vychodisko. Ved su to takisto ludia a musia si zivot na svete prezit tak, ako aj my. Deti nemozu za to, ze sa narodia ako Romovia. Ked im uz nejako chceme pomoct, tak formou vzdelania.  Vsetkemu, co sa urobi v skolstve pre Romov, drzim palce, lebo tam je zaklad. Velmi dobrou pomocou v ZS su asistenti ucitela. Okrem toho sa nam podarilo presvedcit rodicov, aby davali deti do skolskych klubov. V troch skolskych oddeleniach je vacsina romskych deti. Uz druhy rok bezi v ZS program Dajme sancu detom z romskej mensiny umiestnit sa na SS a SOU, ktory organizuje Europske vzdelavacie stredisko. Dalsou pomocou je komunitne centrum, kde Romovia aj neromovia zabezpecuju koordinaciu obce s romskou komunitou. Na zlepsenie zivota v romskych osadach, najma co sa tyka hygieny a byvania, sa budeme uchadzat o prostriedky europskych fondov vyclenene na romsku problematiku.“

Kazdy robi smeti, ale...
  „Romske osady su doslova zasypane odpadkami. V romskej osade existuje obrovske smetisko, ktore ma trvanie osem - desat rokov. Keby sme chceli odpad vyvazat normalnym sposobom, potrebovali by sme - ked poviem 200 tisic, mozno ze je to malo. Je spracovany projekt na pomoc pri vyvoze smetiska, prave v tychto dnoch sa dozvieme, ci bol uspesny. Bohuzial, okolie znecistuju neustale. Obec vypracovala program, v ramci ktoreho asistenti a koordinatori KC zmapovali kazdu rodinu a zistovali, ci ma kuka - nadobu. Okrem styroch rodin sa do programu zapojili vsetci a do augusta budu mat kuka - nadoby vyplatene. Popri tom mame dalsi program pre romske osady tykajuci sa poplatkov za zvoz odpadu. Zvoz robime dvakrat do mesiaca. Rozdavame igelitove vrecia a za jeden zvoz zaplatia tridsat korun. Nehovorim, ze sa to dari pri kazdom. Niekedy mi to pripada doslova ako vymahanie. Vysvetlujeme im, ze kazdy robi smeti a vsade vo svete su velmi prisne sankcie za cierne skladky. V obci sme zacali so separovanym zberom, zatial su to plasty, sklo a ostatny komunalny odpad. V buducnosti uvazujeme o dalsom triedeni. Spolupracujeme aj s NAPANT-om, s ktorym sme sa dohodli najma na osvetovej cinnosti. Pracovnici NAPANT-u spolupracuju so specialnou i zakladnou skolou, s komunitnym centrom najma pri triedeni odpadu a cisteni meandrov Hrona.“

   Nezamestnanost
   „sa v obci pohybuje okolo styridsiatich percent. Vela pracovnych prilezitosti nie je. Niekolko ludi si pracu naslo v statnych a urbarskych lesoch a v miestnej pile. Pracu ponuka rolnicke druzstvo, ktore ma prenajatu podu od obcanov, a traja sukromne hospodariaci rolnici tiez vytvaraju nejake pracovne prilezitosti. Niekolko ludi zamestnavaju ubytovacie a stravovacie zariadenia v obci, dalsich skoly a skolske zariadenia. V ramci agroturistiky je zamer sukromnikov vybudovat areal Pri prameni Hrona s oborou pre zver, hospodarskymi budovami a penzionom.“

   Vsesportovy areal
   „Cestovny ruch v obci ma dlhodobe tradicie. Uz v 30. rokoch minuleho storocia v Telgarte postavili penzion, ktory navstevovali ludia z celej vtedajsej Ceskoslovenskej republiky, ale aj zo zahranicia, zo Svedska, Francuzska, Nemecka, dokonca aj Americania. Na tieto tradicie nadviazal hotel U Belici. Obec a spotrebne druzstvo Jednota postavili znamy hotel Telgart. Po roku 1989 sa situacia zmenila a hotel mali v prenajme viaceri majitelia, v sucasnosti sa ako akciova spolocnost dostava do povodnych dobrych kolaji so sirsou klientelou. Na tradiciu z 30. rokov nadviazal aj rodinny podnik penzion U Hanky, ktory si od zaciatku 90. rokov drzi v ramci regionu vysoku uroven so zahranicnou klientelou. Viacmiestny penzion Zubrovica na zaciatku obce je tiez rodinnym podnikom. Kastiel Puste pole navstevovali este za Rakusko-Uhorska Coburgovci a postupne sa z neho stal horsky hotel s dobrou urovnou, v sucasnosti patri statnym lesom. Moznosti ubytovania ponukaju aj obyvatelia obce na privatoch. Restauracne sluzby poskytuje Horehronska kuria. Zivotaschopne je lyziarske stredisko Ski centrum Telgart, ktore bezpodmienecne potrebuje dalsie investicie na rozvoj. Vleky patria obci a su v 10-rocnom prenajme. Predchadzajuce dva roky bola lyziarska sezona velmi dobra, tento rok sa ukazalo, co spravi nadmorska vyska v miernych zimach. Vdaka tomu, ze Telgart lezi v nadmorskej vyske asi 900 m, vleky tahali az do jari. Sme radi, ze sme v takom krasnom prostredi, aj ked sa nam nezije lahko. Stare slovenske porekadlo o zaciatku vody a konci chleba pre Telgart plati doslova. Aby stredisko nestagnovalo a bolo vyuzitelne aj v lete, z iniciativy spolocnosti Ski Telgart dala obec vypracovat dodatok k uzemnemu planu a urbanisticku studiu. V areali sa planuje s vybudovanim cerpacej stanice, autokempingu, s vylepsenim futbaloveho ihriska, prirodneho amfiteatra, garazi techniky, udrzby, hygienickych zariadeni, stravovacich zariadeni, hotelov, bungalovov, sportoveho servisu, arealu s plavarnou, posilnovnou, saunou, otvorenymi bazenmi, sedackovej lanovky, samozrejme infrastruktury. Obec by zabezpecila budovanie infrastruktury, cize pristupovu cestu, parkovisko, vodovod, kanalizaciu a COV, pricom by vyuzila moznost cerpania financnych prostriedkov z europskych fondov. Co sa tyka ostatnych objektov, to zalezi na zaujme podnikatelov. Oslovili sme obcanov, ktori maju zaujem predat pozemky, pretoze vlastnikmi pozemkov v areali su obyvatelia obce. Niekolki podnikatelia sa uz ozvali a na jar zacnu budovat prvy hotel, ktory by mal byt hotovy do troch rokov.“

   Slovo na zaver
  „
Obec Telgart vidi sance rozvoja v cerpani prostriedkov zo strukturalnych fondov. Okrem toho, co som uz spominala, chceme tento rok pripravit projekty na skompletizovanie kanalizacie v obci a vybudovat polyfunkcne kulturno-sportove zariadenie rekonstrukciou kulturneho domu. Nemyslim si, ze situacia v obciach Horehronia sa v blizkej buducnosti nejako velmi viditelne zvrati, ze zazijeme burlivy priemyselny rozvoj. Ved aj dialnice nas obchadzaju, statna cesta I. triedy z Brezna do Telgartu je v dezolatnom stave, zeleznica straca na vyzname, kazdu chvilu rusia nejake spoje. Sme daleko od vsetkeho. Nase sance na zlepsenie vidim v regione Horehron ako celku. Mali by sme lepsie vychodiska pri cerpani prostriedkov zo strukturalnych fondov na spolocne projekty, urcite by sa nam podarila rekonstrukcia spominanej komunikacie a dalsie. A tak opakujem: moznosti vidim zatial v rozvoji turizmu a agroturistiky.“

(ng)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT