|
|
|
Sme nablizku „Ini to
dotiahli dalej“ Ten uz ma druhe auto, ten skoncil doktorat, ten napisal knihu - a ja mam iba bicykel, aj to nie horsky, k maturitnemu vysvedceniu nepribudlo ziadne dalsie a v zivote nenapisem ani len clanok do novin. Nemam nic rukolapne, cim by som sa mohol pochvalit, nic, na co by som mohol ukazat - hla, moje zivotne dielo. Som naozaj neschopny? Nadobudame veci viditelne, ale aj take, ktore nevidno. Obohacujeme sa materialnymi vecami, ale aj tymi, ktore obohacuju nase vnutro. Kazdy podla svojich moznosti a schopnosti. Niekto ma danosti na to, aby studoval a skoncil s titulom pred menom i za menom. Iny ma danosti na to, aby sa venoval detom. Prvy sa uplatni vo vede, moze urobit vela dobreho sebe aj inym tymto sposobom. Druheho by bola skoda zavriet medzi knihy, pretoze bude spokojny v praci s detmi a tam zanecha svoju „brazdu“. Mozem sa v zivote uplatnit hlavne nadobudnutym vzdelanim, ale rovnako sa mozem uplatnit svojimi schopnostami. Mozem sa v zivote opierat o mudrost inych, ale mozem stavat na svojej vlastnej zivotnej mudrosti. To, ze kamaratka z detstva ma vysoku skolu a ja som po maturite iba vychovala tri deti, neznamena, ze ona je schopna a ja nie som. Spomenula som si na jednu moju klientku, ktora sa citila menejcenna preto, lebo nesla na vysoku skolu tak, ako jej sestra. Trvalo jej to dovtedy, kym sestra neskoncila skolu a nezaradila sa do zivota. Porovnanie zrazu vyslo trochu inak. Klientka to krasne zhodnotila: „Moja sestra ma vysokoskolsky diplom, ale ja mam vysoku skolu zivota.“ Zakladna hodnotiaca otazka by nemala zniet „Co som v zivote dosiahol?“, ale „Ako som vyuzil svoje schopnosti?“. Potom by sebahodnotenie vyzeralo takto: „Zbytocne som stratila pat rokov na vysokej skole, mohla som mat este jedno dieta.“ Alebo: „Som rad, ze som sa na to podnikanie dal, potvrdil som si, ze nie som taky neschopny, ako mi vsetci tvrdili.“ Ale aj: “Dobre, ze som vtedy nezobral to veduce miesto, uz by som tu dnes asi nebol, moje zdravie by to nebolo utiahlo.“ Dalsia vec je, ze tahat to niekde vysoko ci daleko moze byt ako v tej poviedke o rybarovi. Sedel na brehu mora a chytal ryby udicou. Okoloiduci sa spytal, preco si neprenajme lodku, aby nalovil viac a zbohatol. Konci to tym, ze rybar by - uz ako bohaty podnikatel - chodieval na breh mora chytat ryby, aby bol stastny.
Sibaci, pozor!
Pracovnici protialkoholickych a zachytnych stanic (PAZS), ludove znamych ako zachytky, upozornuju, ze kapacita tych niekolkych, co na Slovensku zostali, je pomerne obmedzena. Zaujemcovia o pondelnajsi pobyt (z 8. na 9. aprila) si ho musia rezervovat vcas. ... Do pozornosti narocnym sibacom - v slovenskych paleniciach (v Riecke, Kralikoch, Cerine, Bosaci, Lukovisti a pod.) budu na Velkonocny pondelok nalievat desatrocnu sestdesiatpercentnu (alebo ci nie sestdesiatrocnu desatpercentnu?!) slivovicu. Autobusove spoje do tychto obci odchadzaju kazdu neparnu sobotu a vracaju sa... este tohto roku o stvrtej rano. … Informacia pre tych, ktori sa maju vo Velkonocny pondelok vratit domov v presne (a prisne) urcenom case: Triezvy clovek prejde za hodinu pat kilometrov, tackajuci sa dva kilometre a plaziaci sa tristo metrov... ... Pan Lievik medituje.... „Uz mam upleteny korbac na velkonocnu sibacku, len neviem, ci sa z urcitych stoliciek zdvihnu tie zadky, ktore chcem vysibat...“ (PMK)
Kresby: Pavol M. Kubis
Aprilove pranostiky na kazdy den ● 1. Jasna Kvetna nedela suchy, ale urodny rok predpoveda ● 2. Ked svaty Frantisek vo vanku vetvickami mava, zarodia v tom roku dateliny i trava ● 3. Jestli pride Richard s vetrom a burkou, vtedy Sibila sa bude smiat ● 4. Ake pocasie prinasa Skareda streda, taka bude cela jar ● 5. Zemiaky sa sadia na Zeleny stvrtok ● 6. Velky piatok dazdivy, znamena rok ziclivy ● 7. Ak prsi do Bozieho hrobu, bude nudza o vodu ● 8. Velka noc pekna a jasna, byva v tom roku uroda hojna a krasna ● 9. Po dazdivej Velkonocnej nedeli suche leto malo krmu nadeli ● 10. Zaciatkom aprila opiluj suche konare, budu dobre lekvare ● 11. Na svateho Stanislava napasie sa kon i krava ● 12. April seno seje ● 13. Jar ma sedem druhov pocasia, v aprili vsak ziadne nechyba ● 14. I ked slnko hreje v aprili potichucky, nezabudnite si na pole vziat kozusky ● 15. Ked v aprili vrana kraka, bude v roku velka psota ●16. Ked jar nastupuje, sedliak pomoc potrebuje ●17. Ked sa zjari na poli mokre miesta ukazuju, suche leto predpovedaju ● 18. Na april nemaj spolahlivosti valne, pocasie byva jasne dnes a zajtra kalne ●19. Never ziadnemu pocasiu v aprili, april si to tak trubi ako chce ● 20. V aprili z vrchu hreje a odspodu mrazi ● 21. Ked na jarne soboty nebyvaju velke vody, byva vela urody ●22. Ked zakuka kukucka, mozu sa zahodit topanky ● 23. Na svateho Vojtecha, byva uz aj z pocasia potecha ●24. Ked okolo Dura hromy casto biju, tak pozdne mrazy ovocie v sadoch nezjedia ● 25. Na svateho Marka ukryje sa v obilnom poli vranka ● 26. Aprilovy sneh pole hnoji, dazd ho pozehnava ● 27. Ked pinka v aprili nepinka, zmrzla jej bundicka i perinka ● 28. Kukucka skor nezakuka, kym sa nenazerie zeleneho ovsa ● 29. Hrom v aprili – dobra novina, mraz uz viac kvetov nestina ● 30. Teply dazd v aprili vzacnejsi nad mannu, slubuje zen, jesen pozehnanu ● Zozbieral Mgr. Jozef Pupis Sutaz o novu zbierku Kamila Peteraja
(ag)
Knihu Dejiny hudby VI. - Hudba 20. storocia (2), o ktorej sme pisali v jedenastom cisle tyzdennika Horehronie, ziskala nasa citatelka Adela Pravotiakova z Bacucha. Knihy z desiateho cisla Horehronia – Umenie milovat a Dvojnicka – si podelia citatelky z Brezna Danica Mattosova a Bc. Ivana Kvietkova, ktore nam zaslali spravnu odpoved: Maura Islesova, hlavna postava romanu Dvojnicka, je patologicka v metropolitnom centre. KUPON – CO SA SEPTA DIEVCATAM
Vylety do okolia Brezna dnes na Velky bok Velky bok (1727 m) - pomerne mohutna hola, nachadzajuca sa vo vychodnej casti Nizkych Tatier, sa stane cielovym bodom nasho vyletu. Vychodiskom pre nasu turu bude obec Maluzina leziaca v dolnej casti Bocianskej doliny pod sutokom potokov Boca a Maluzina.
Z prave spomenutej dediny prideme na zaciatok Maluzinskej doliny. Meria
priblizne desat kilometrov. Preteka nou potok Maluzina prameniaci v severnom
svahu hlavneho hrebena Nizkych Tatier pod vrchom Vrbovica. Mozeme sa tu
pokochat prekrasnym pohladom na mnozstvo lesnych chatiek a horarni. (E-ova) SOU v Brezne zname - nezname?
V dosledku spolocenskych zmien na konci 80-tych rokov a postupnej likvidacii strojarskeho priemyslu na Slovensku, ked upadal zaujem o studium v strojarskych profesiach, skola bola okolnostami prinutena postupne menit svoje uzke zameranie (len na strojarske profesie) a zacala vychovavat ziakov aj v inych odboroch. Spociatku poskytovala len teoreticku vyuku v odboroch kuchar-casnik a predavac pre Jednotu. Neskor, vzhladom na vhodne materialne vybavenie, zaistovala aj prakticke vyucovanie v tychto odboroch. V skolskom roku 2003/2004 v ramci transformacie odborov pribudli do skoly (spolu s personalom a materialnym vybavenim) ziaci odborov krajcir a technickoadministrativny pracovnik, o dva roky neskor odbor stolar a v tomto skolskom roku odbor instalater. V sucasnosti ma skola 595 ziakov studujucich v roznych profesiach. Z hladiska zaujmu ziakov sa este stale najvacsej oblube tesia odbory z oblasti sluzieb, a to ucebny odbor hostinsky (inovovany odbor kuchar-casnik so zameranim na pohostinstvo) a studijny odbor casnik. V poslednom case zacinaju „ozivat“ aj odbory technickeho zamerania - stolar a niektore strojarske odbory. Deje sa tak v dosledku zmien na trhu prace, kde sa zacal prejavovat nedostatok kvalifikovanych odbornikov v tychto profesiach. Pocituju ho aj strojarske firmy posobiace v Breznianskom okrese. Niektore z nich aktivne spolupracuju pri vychove „svojho dorastu“. V SOU Brezno sa ucia buduci zamestnanci Slovpump-Trade, Mostaren- industry, Mostaren-KVP, a. s, aj firmy Bohus, s. r. o. Ziaci uciaci sa pre tieto firmy maju moznost pocas celeho studia vyuzivat „firemny“ odev a obuv, zamestnanecku stravu, poberat motivacne stipendium, vreckove. Cast praxe vykonavaju v skole, cast v svojej materskej firme. Pri nastupe do skoly uzavru so „svojou firmou“ zmluvu o prijati do zamestnania po uspesnom ukonceni studia. Naviac ucni posledne menovanej firmy mozu pocas celeho studia na teoreticke aj prakticke vyucovanie cestovat z oblasti Bacuch az Telgart za prostriedky buduceho zamestnavatela. Konkretizacia podmienok nasledneho zamestnania ziaka je plne v kompetencii vedenia kazdej firmy. Kazdy ziak ucebneho odboru (trojrocneho) po uspesnom zvladnuti zaverecnej skusky dostane vyucny list, ma moznost zamestnat sa alebo pokracovat dalej v nadvaznom dvojrocnom nadstavbovom studiu a ziskat maturitne vysvedcenie. Pokial uz zamestnanie ma, moze si maturitnu skusku urobit formou studia popri zamestnani alebo externe. Organizacnou zlozkou skoly je aj Uciliste. Poskytuje vzdelavanie ziakom, ktori ukoncili zakladnu skolu v rocniku nizsom ako deviatom, alebo deviaty rocnik ukoncili neuspesne. Ziaci sa ucia podla osobitne upravenych ucebnych planov v odboroch strojarska vyroba, obrabac kovov (odbory pre chlapcov) a vyroba konfekcie („sicka“ - odbor pre dievcata). (az) |
Kamil Peteraj na margo svojej zbierky Co sa septa dievcatam hovori: „Su
knihy, ku ktorym sa rad vraciam, pretoze mi v pravej chvili povedali o laske
to, co som nevedel. Aj Co sa septa dievcatam chce byt takou knizkou. Plnou
inspirativnych otazok a odpovedi. Zrkadlom, do ktoreho sa clovek rad diva,
knizkou na rano, aj na vecer, ale hlavne - knizkou intimneho dotyku s vecami,
ktore mame na srdci.” 