9. OKTOBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

       

Vzacne obrazky

Spoznavate sa medzi ziakmi 3. triedy mestianskej skoly? Poznate po mene aj kolegu Ernesta Kanderu? Ak ano, zavolajte na t. c. 6112283.

 


Vietor a pero

    Lyrizmus slovenskej prozy, inspirovany povodne literaturou severskych narodov, sa stal v dvadsiatom storoci jednym z fenomenov slovenskeho povodu. Oskar Cepan ho pomenoval naturizmom a Jan Stevcek lyrizovanou prozou. Mozeme sa s nim stretnut v dielach M. Figuli, D. Chrobaka a inych, ale hlavne v diele Frantiska Svantnera. Jeho nevsedny epicky talent pozname zo znamych noviel, ale je aj povodcom romanoveho opusu, ktory sa svojim vyvinovym zasahom do dejin modernej slovenskej prozy premenil na jeden z jej zakladnych kamenov. Na milnik jej umeleckej dozretosti.

   Na otazku zmyslu a funkcie zivota cloveka i spolocnosti Svantner v romane Zivot bez konca odpoveda: „ ... Podoba sa (zivot) rieke bez pociatku a konca. Preteka priestorom bez oddychu, rovnako mocne a nezadrzatelne, ako siel rajom i Golgotou, nema koryta, nema miery, riadi sa vlastnymi zakonmi, vytvarajuc na svojej ceste podivuhodne tvary, ktore neznamenaju len vonkajsi a vnutorny obsah tohto sveta, ale aj jeho najpodstatnejsi zmysel.“
   Zaujimavy je aj osud romanu. Frantisek Svantner zacal Zivot bez konca pisat v roku 1947 a dopisal ho 29. aprila 1949. Teda viac ako devatstostranovy roman napisal za necele dva roky! Roman mal viacero verzii, ale autor si nakoniec zvolil tu pokojnejsiu, menej dramaticku, lebo mal k nej vzory v bezprostrednej blizkosti. Spisovatelova manzelka pochadzala z rodiny bohatej na dramaticke udalosti. Jej otec Juraj Roland Kobanyi sa narodil v sedmohradskom Arade a v Bystrej bol ucitelom. Tam sa ozenil s Irenou Zvarikovou. Po vypuknuti prvej svetovej vojny narukoval a dostal sa do Ruska. Presiel Sibirou a cez Vladivostok sa mal vratit domov, ale ochorel a zomrel v zajateckom tabore nedaleko Vladivostoku. Jeho zena Irena mala s nim syna Tibora a dceru Mariu, spisovatelovu manzelku. Po vojne sa znova vydala za Viliama Sedibu a mala s nim devat deti, z ktorych dve zomreli. Rodokmen Sedibovcov siahal az k rodu srbskych Obrenovicovcov. Viliam bol tiez dobrodruzna povaha a prezil vselico. Po vojne sa usadil s rodinou ako klampiar v Hronci a neskor sa odstahoval do Trnavy, kde pracoval v Coburgovych zavodoch. Irenina stara matka Katarina bola horarskou dcerou. Rastla v Hornej Lehote a priatelila sa so Samom Chalupkom. Irenina matka Maria skladala piesne a v Bystrej ju volali „mudrou Marinou“. Vsetky tieto postavy ako prototypy nasli v obmenach miesto v romane: Roland Kobanyi je Nandor Lang, Viliam Sediba posluzil ako vzor pre Alpara, Irena pre Paulinku a jej matka Maria pre pani Herminu. Mariin muz je v hlavnych crtach Matus. Tetka Nanka bola sestrou spisovatelovho otca a Tono jej vnukom. Roman Zivot bez konca vysiel prvykrat az v roku 1956 na sedemsto deviatich stranach, boli v nom vynechane niektore pasaze, napr. aj ta o pohrebe ucitela samovraha. Roman vysiel este v rokoch 1958, 1963, 1969, ale az vydanie v Slovenskom spisovatelovi v edicii Zlaty fond slovenskej literatury z roku 1979 ho uvadza v plnom zneni.
   Frantisek Svantner bol bystrym vnimatelom kras a tajomstiev prirody a cloveka a jeho pracovnymi nastrojmi boli len vietor a pero. Bystriansky rodak Frantisek Svantner sa narodil 29. januara 1912 a zomrel pri operacii mozgoveho nadoru v Prahe 13. oktobra 1950. Prial si zakoncit svoju zivotnu put spopolnenim. Sedemnasteho oktobra 1950 bola v Strasniciach posledna rozlucka. Na smutocnych obradoch ucinkovali spevaci z opery prazskeho Narodneho divadla, zaspievali Hospodin je muj pastyř z Dvořakovych Biblickych piesni a Solveiginu piesen z Peer Gynta od Griega, ktoru mal Svantner mimoriadne rad a casto si ju spieval. Spev doplnili Smetanove Lesne rohy. So zosnulym sa rozlucil evanjelicky duchovny, pretoze katolicka cirkev vtedy nedovolovala este pohreb spopolnenim. V tomto akte sa naplnil vyznam onej vynechanej pohrebnej pasaze zo Zivota bez konca. Autor akoby bol predvidal vlastne finale. Na pohrebe sa okrem manzelky a ucinkujucich nezucastnil nik. Frantisek Svantner si nezelal svojou smrtou vyrusovat blizkych.

A. Prepletana

 Ckavka

   „Pan doktor, poradte nieco na ckavku. Taku dlhodobu, co trva uz dva dni.“

   „Ckanie… ckanie... Nebojte sa, skusime nieco. Viete, ono to vyzera niekedy ako banalita, ale moze to mat ovela vaznejsiu fyziologicku pricinu. Sestricka, vezmeme pacientovi krv. Celu biochemiu, vratane mineralogramu, vnutorneho prostredia a krvneho obrazu…“

   „Ale, pan doktor, ved ja…“

   „Pan Hruska, snad sa len nebojite. Ved ste boli vojakom. Pozrite sa, sikovna sestricka vam to pichne, ani nic neucitite.“

   „Nuz, dobre, hadam ma to nezabije.“

   „No, tak, a je to. Vlastne nie je to, som vedla. Este raz… Ej, do kelu, nemozem tu zilu za toho pana najst. Skusim este raz. Kde len moze byt? Tak naposledy… Pan doktor, nejde to, tento pacient vari ani nema zily. Ani by som sa necudovala, ved je biely ako cinkvajs.“

   „Neprekaza, obviazte mu tu ruku a skusime nieco ine. Citam tu v literature, ze niekedy je ucinna liecba sokom.“

   „Coze? Pan doktor, ja len chcem vediet, co na ckavku, ale ja ju…“

   „Nebojte sa, nieco uz vymyslime, lekarska veda znacne pokrocila, nic v medicine nie je neriesitelne. Pozrite sa, jedno silnejsie zaucho azda znesiete… No, co? Pomohlo?“

   „Ako to mozem vediet? Viem len to, ze na jedno ucho nepocujem. Taku ste mi vypalili, ze mi stena dala druhu.“

   „Nic to, skusime nieco na psychickej baze…“

   „Pan doktor, preco sa na mna zahanate nozom… Pomoc!“

   „No, sestricka, pacient nam omdlel, mozno, ze predsa len bude ta liecba uspesna… Vstavame, dobre rano… otvorte oci, pan Hruska, no vyborne, tak ako? Pomohlo?“

   „Neviem…“

   „Akoze, neviete? Nadychnite sa a uvidite.“

   „Ako to mozem vediet? Uz hodnu chvilu sa vam pokusam povedat, ze sice chcel by som vediet, co je dobre na ckavku, ale ma ju moja stara mama…“

   „To ste mali povedat hned.“

   „Ale, ci som mohol? Nikdy ste mi nedali dohovorit.“

   „Dobre, tak starej mame vypiseme recept a vas, pan Hruska, s tym prasknutym bubienkom posleme na usne…“

Emilia Molcaniova   

 Vzorom jej bol zivot

   „Ani jeden zo slovenskych spisovatelov nie je natolko urcovany uz hmotnou tvarnostou svojho rodneho kraja ako Timrava. Je to vrcharsky kraj so skalnym chotarom a skalnatymi rolickami... Je to kraj s dubovymi a bukovymi lesmi v dialke, kraj uzkych udoli a krivolakych ciest. Kraj a poda, s ktorymi sa treba borit...“ (A. Matuska)
   Zivot Bozeny Slancikovej-Timravy bol velmi skromny a prosty. „Neviem o sebe nic zvlastneho napisat. Ziadne napadne udalosti sa nestali v mojom zivote...“, tvrdi sama vo svojom zivotopise. Narodila sa v Polichne ako dvojca s bratom Bohusom. Prezila tu krasne tvorive obdobie. Po otcovej smrti sa prestahovala do Abelovej a potom do Lucenca. Vyrastla na fare v Polichne, v obci, kde sa zachovali tradicie, zvyky a krasny kroj, aj ked obec bola, ako mnoho inych, chudobna. Chudoba sa odrazala aj v ich rodine, so svojimi piatimi surodencami neraz aj Bozenka pocitila biedu. Otec mal bohatu kniznicu a bol vzdelany, sam svoje deti ucil. Timrava od ludi pocula a odpozorovala vela porekadiel, ludovych piesni a humornych pribehov, ktore vyuzila v literarnej tvorbe. V jej diele je mocny rytmus kraja, ktory nema roviny, dediny su hniezda a cesty serpentiny. Cely svoj zivot prezila v razovitych dedinkach Novohradu.
   Ako mlade dievca rok chodila do skoly v B. Bystrici, aby si osvojila madarcinu a nemcinu a naucila sa „mestskemu chovaniu“. Neskor bola kratky cas „spolocnicou“ pri vdove Pavle Orzsaghovej v Dolnom Kubine, co opisala v novele Skusenost, v ktorej kritizovala slovenske mestiactvo. V Abelovej ucila v materskej skole. Tento jej pobyt opisal Dusan Kraus v knizke Z Abelovskych dni.
   Vo svojej mladosti Timrava napisala asi stostyridsat basni, ale dalej sa poezii nevenovala. Jej domenou boli prozy: Za koho ist?, Skusenost, Velke stastie, Hrdinovia, Tapakovci a ine. Temy cerpala z prostredia dedinskych ludi aj z prostredia ludi „panskych“ - statkarov a dedinskej inteligencie a opisovala ich osudy a vzajomne vztahy.
   Spisovatelske meno si zobrala z obecnej luky Timrava (Cimrava) s pramenistou studnickou, ku ktorej rada chodievala. Odkaz jej diela je nadcasovy, je stale zivy, lebo stredom jej zaujmu bol clovek. Druheho oktobra sme si pripomenuli 140. vyrocie jej narodenia. Zomrela 27. novembra 1951 v Lucenci.
(Podla clanku S. Balaka: Polichno vonia Timravou, Pravda na vikend, 1997), metodicky material: K. Rosenbaum: Narodna umelkyna Timrava, Bratislava, osvetove stredisko, 1955)

(ap)


Z etnografickeho zapisnika

Pranostiky na Terezu, Havla, Hedvigu a Lukasa

   o Na Tereziu (15. oktober) kazdy svec hrozno obera o Svata Terezia z rosicky vyraba perlicky o Na Tereziu uz kazdy obera, pretoze cukru uz do vina nepribudne o Po svatej Tereze mraz po streche lezie o Po svatej Tereze mraz za nechty zalezie o Svaty Havel (16. oktober) na poli prace zastavuje o Od Gala (Havla) chvila uz nestala o Galovo zito a Urbanov oves, co z toho bude, potom mi povedz o Galovo zito nebude bito o Zelenu o Gale kto ma oziminu, od radosti moze spravit hostinu o Svata Hedviga (17. oktober) kabat si oblieka o Na den svatej Hedvigy v pivnici uz maju byt zemiaky o Na svatu Hedvigu, maj uz doma kapustu i repu o Do svateho Lukasa (18. oktober) maju byt uz oziminy zasiate o Svaty Lukas prinasa hojnost chleba i kase o  J. Pupis


Cesta cez Podbrezovu je zatazena viac ako dialnica

   Hviezdy nad brezou v erbe Podbrezovej symbolizuju sest miestnych casti - Lopej, Skalicu, Vajskovu, Stiavnicku, Chvatimech a Podbrezovu. Ing. Jan Steller, rodak z Lopeja, je tretim sluzobne najstarsim starostom Horehronia. Do funkcie nastupil pred patnastimi rokmi, ked jeho predchodca sa vzdal „starostovania“ v polovici volebneho obdobia. Byvaly stavbar v samosprave zacinal ako zastupca starostu a zazil situaciu, ked pocas dvoch tyzdnov v roku 1992 odisiel z obecneho uradu starosta aj prednosta. O tazkom zaciatku hovori, ze zostal ako „sam vojak v poli“. Nevzdal sa a spoluobcania ho zvolili do funkcie starostu este styrikrat. Po volbach bola prva uloha starostu a jedenastich poslancov obecneho zastupitelstva vypracovat a schvalit spolocny volebny program. Snazia sa, aby z neho co najviac splnili, no limituju ich financne prostriedky, ktore maju k dispozicii.

Narocne investicne akcie
   Starosta vysvetluje: „Investicne akcie ako cisticka odpadovych vod, kanalizacia, inzinierske siete, cesty su financne narocne. Jednou z najvacsich bolo vybudovanie kanalizacie v Podbrezovej, ktoru sme financovali z vlastnych zdrojov a dost nas to financne vycerpalo. Prostriedky sme zdruzili aj so Zeleziarnami Podbrezova, pretoze na kanalizaciu potrebovali napojit stary zavod. V centralnej casti Podbrezovej nie su odkanalizovane dve ulice, ale projekt je spracovany. “       Styridsat milionov ich bude stat kanalizacia v Lopeji, nalavo  od Hrona „zhltne“ zberac dalsich 23 milionov. „Pri vstupe do Europskej unie sa stat zaviazal, ze do roku 2015 odkanalizuje vsetky obce do dvetisic obyvatelov. Bohuzial, pomoc zo strany statu je minimalna. Cakame a dufame, ze sa nam podari ziskat financne prostriedky z teraz schvalovanych operacnych programov na ochranu zivotneho prostredia. Pred rokom 1989 sa vodovody a kanalizacie budovali iba vo velkych mestach ci  obciach v regionoch blizkych Bratislave. Ludia, ktori doteraz nemali problem s likvidaciou splaskovych vod a nic ich to nestalo, sa musia napojit na kanalizaciu a este za to platit. Pytaju sa, naco to je dobre. Zmena sa prejavi za par rokov na okolitej prirode. Staci pozriet, ako ozil Hron v porovnani s predchadzajucimi mozno dvadsiatimi rokmi. Likvidacia tuheho komunalneho odpadu, ciernych skladok, separovanie zberu – myslim, ze sa poberame spravnym smerom, aj ked pre ludi to nie je take zaujimave,“ hodnoti Ing. Jan Steller.

Nie je to vyhra
   V Lopeji rozbiehali plynofikaciu prave v case, ked nastupil do funkcie. Plyn dostali do Skalice a aj do Podbrezovej, splynofikovali celu obec az po Vajskovu, nedokoncena je cast pod kostolom. No lacne plynove vykurovanie odvtedy zdrazelo, hoci stale je najekologickejsie. „Ceny energii sa vyrovnali a nie je to „vyhra“. Ludia sa vracaju k pevnemu palivu alebo kombinuju viacere druhy vykurovania, aby usetrili. Po splynofikovani kazdej casti sme opravili cesty. Ked zemina usadla, vsade sme do dvoch rokov urobili novy asfalt. Podbrezova je specificka tym, ze sa sklada zo siestich casti a je najmladsou horehronskou obcou. Dominantne su tri casti – Stiavnicka, Lopej a Podbrezova. Snazime sa, aby zivot nasich obyvatelov bol co najpestrejsi.“ Kazdorocne pripravuju Jarnu slavnost svateho Juraja a Lopejsky jarmok, ktory bude tento vikend. V Podbrezovej sa nachadzaju po dve farnosti, cintoriny, kostoly, po tri materske skoly, kniznice a kluby dochodcov. Samostatnym pravnym subjektom je zakladna skola, do ktorej dochadzaju deti z Hornej a Dolnej Lehoty. Pobocku skoly maju v casti Stiavnicka, aby ziaci prveho az stvrteho rocnika zo sidliska nemuseli prechadzat cez nebezpecnu hlavnu cestu. V prenajme od Zeleziarni maju kino v dome kultury, mesacne premietaju dva filmy. Deti do 15 rokov maju na detsky film vstup zadarmo, na film pre dospelych maju zase bezplatny vstup dochodcovia. Umoznuje im to spolupraca so Zeleziarnami, ktore sa podielaju na prevadzkovych nakladoch kina spolu s obcou.

Materska obec Lopej
   buduci rok oslavi 650. vyrocie zalozenia. „V roku 1358 tuto obec zalozil richtar Petrik pri Vajskovskom potoku. Na uzemi Lopeja sa pred stosestdesiatimideviatimi rokmi zacali presunom z Hronca budovat zeleziarne, obec Podbrezova vznikla ovela neskor, v roku 1953 politickym rozhodnutim Zboru poverenikov. Obce v okoli Lopeja (najma Valaska, Horna a Dolna Lehota) odclenili cast svojich katastrov a na uzemi Lopeja vznikla obec Podbrezova. Sme vtesnani do uzkej doliny v blizkosti Hrona, tazko sa nam rozvija. Podbrezova - to je rieka, zeleznica, cesta a kopce z oboch stran. Plany komplexnej bytovej vystavby z minulosti boli pekne, ale sa nerealizovali,“ konstatuje starosta.
   Problematicka v Podbrezovej je doprava. Prave Lopej je na statnej ceste I/66 z Banskej Bystrice do Brezna prvym usekom, ktory prechadza obcou. Vyznacuje sa castymi nehodami, rovnako aj horny vstup v smere od Chvatimechu.  „Kazdorocne niekolkokrat pisem pracovnikom dopravneho inspektoratu, aby castejsie merali rychlost autam prechadzajucim Podbrezovou. Vodic, ktory ma rychle zahranicne auto a nedodrziava „sestdesiatku“, nebude respektovat ani rychlost znizenu na 50 km/h, hoci to poslanci zapracovali do navrhu zakona. Jedinym riesenim by bolo mechanicke spomalenie retardermi alebo kruhovymi objazdami. Nieco, co donuti vodicov spomalit, inak si poskodia auta. Myslim si, ze cesta cez Podbrezovu je zatazena viac ako dialnica v Liptove. V schvalenom uzemnom plane VUC sa navrhuje obchvat Podbrezovej, ale ci sa bude realizovat rychlostna komunikacia z Banskej Bystrice do Brezna mimo nasho uzemia, to nevie nikto, lebo priority sa v sucasnosti menia. Suvisi to s budovanim dialnic cez Slovensko. Momentalne sa robi rekonstrukcia statnej cesty I/72 z Podbrezovej cez Bystru a Myto na Liptov, ktora nezodpoveda oznaceniu cesta prvej triedy.“ Starostu mrzi, ze cerpacia stanica Slovnaftu v Skalici je zatvorena, investicie na zosuladenie s podmienkami ochrany zivotneho prostredia boli pre prevadzkovatela privysoke.

Cast Lopeja, materskej obce, z ktorej sa Podbrezova vyclenila v roku 1953

Aby vyrastli dobri Podbrezovcania
  
Podbrezova s okolitymi obcami, rozlozenymi na svahoch Nizkych Tatier zaciatkom 90. rokov zalozila Mikroregion Chopok – Juh. Zameriaval sa na rozvoj cestovneho ruchu, ale casom sa vyskytli aj ine spolocne zaujmy, ako likvidacia komunalneho odpadu, riesenie dopravnej situacie... Vsetky plany upravuju podla financnych moznosti mikroregionu. „Situacia je neporovnatelna s rokom 1992, obec teraz zamestnava 51 ludi. Zabezpecujeme opatrovatelsku sluzbu, prevadzkujeme materske skoly a zakladnu skolu, dve zariadenia spolocneho stravovania, po presune kompetencii na samospravu sa sprisnili podmienky prace na uradoch. Europske smernice su narocnejsie v oblasti financii, evidencie, pracovno-pravnych vztahov, bezpecnosti prace, poziarnej ochrany, zdravotnej starostlivosti... Nezamestnanost u nas klesa rovnako ako v celom state. Z 80 % su to ludia dlhodobo nezamestnani, s nizkym vzdelanim a takmer nezamestnatelni. Dost nam „pomaha“ v tomto smere vystahovavanie mladych ludi za pracou. Onedlho budeme narodom dochodcov.“ V Podbrezovej funguje sukromne stredne odborne uciliste hutnicke a druhy rok sukromne gymnazium, snahou Zeleziarni Podbrezova, ktore ich zriadili, je zachovat vazby skoly a fabriky, omladenie pracovneho kolektivu a stimulacia mladeze, aby zostala v regione. Najviac prestarnuteho obyvatelstva je na sidlisku Kolkaren. Naopak najmladsi vekovy priemer ma sidlisko Stiavnicka. „Treba sa venovat detom, aby z nich vyrastli dobri Podbrezovcania. Darmo nieco vybudujeme, ked to niekto vzapati bezdovodne znici. V prazdnej budove zakladnej skoly sme nedavno otvorili kulturno-spolocenske centrum, priestory sme dali do prenajmu folklornemu suboru Klasok. Mladi mozu rozvijat svoje volnocasove aktivity najma v tanecnej oblasti. Boli by sme radi, keby sa tam dvere nikdy nezavreli a privitame vsetkych, ktori maju chut urobit nieco pre ktorukolvek vekovu skupinu obcanov.“

Sportovci
   su sustredeni v a. s. ZP Sport Podbrezova, ktora zastresuje oddiely futbalistov, cyklistov, kolkarov, volejbalistov, golfistov... Prevadzkuje aj jedine letne kupalisko s vyhrievanou vodou v regione. „Obec Podbrezova uzko spolupracuje so Zeleziarnami, aj ked „gro“ zamestnancov nie je odtialto. Fabrika zivi Podbrezovu, v mnohych veciach supluje aktivity, ktore by mala robit obec. Ma vlastny socialny program a siroko rozvinute zaujmy v oblasti sportu. V areali zavodu maju zamestnanci svoje zdravotne stredisko,“ doplna Ing. Steller. Zdravotnu starostlivost obyvatelov Podbrezovej zabezpecuju detsky, vseobecny a zubny lekar, ich ordinacie su umiestnene v dome sluzieb vedla obecneho uradu. Nasli sa priestory aj pre lekaren. Na sidlisku Kolkaren ordinuje gynekolog a v zakladnej skole pediater. V byvalej podbrezovskej nemocnici fabrika planuje vybudovat dom socialnych sluzieb, urceny seniorom aj zamestnancom zavodu.                                                                                                                              
(pl)

 

 

Skalica patri poctom obyvatelov k mensim castiam Podbrezovej „Najmladsie“ sidlisko Stiavnicka vzniklo pred tridsiatimi rokmiPo etapach dokoncuju sportovu halu Uciliste v tomto roku oslavi 70. vyrocie zalozenia

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT