|
Hovorime s dirigentom Ing. Ivanom Sykorkom
„Svoje usilie sustredujeme hlavne na ziskanie novych
muzikantov“
Dychovy orchester mesta Brezno, ako ho
pozname dnes, vznikol pred patdesiatimi piatimi rokmi z clenov byvalej
hasicskej hudby, ktora posobila uz od roku 1876. Teda tradicia dychovej
hudby v Brezne je uz 130-rocna. Od zalozenia orchestra bol dirigentom hudby
Jozef Knosko, ktoreho vystriedal Ing. Ivan Sykorka. Pocas dlhej historie
orchester uspesne reprezentoval na mnohych domacich aj zahranicnych
festivaloch. Z vyznamnejsich zahranicnych vystupeni uplynulych rokov
spomenme hostovanie v polskom druzobnom meste Ciechanow, festivaly Zlota
Lira v polskom Rybniku, Kmochov Kolin, Padiveho Trencin, turne po
Svajciarsku a Francuzsku, kde muzikanti z Brezna vystupovali aj v druzobnom
meste Meudon. Popri „velkom“ orchestri ucinkuje aj mala dychova hudba
Mostarenka, ktora je zamerana najma na skladby so spevom, tanecne a ludove
piesne. Mostarenka ucinkuje na roznych oslavach, zabavach a prilezitostnych
podujatiach. Medzi miesta, kde mozno pocut dychovku z Brezna, patria
promenadne koncerty, oslavy i pietne spomienky. Pravidelne koncertuje na
namesti, v mestskom dome kultury, v chramoch na cirkevnych slavnostiach
alebo beneficnych koncertoch. Clenov orchestra spaja radost z hry,
umeleckeho vyzitia a spolocne straveneho volneho casu v priatelskom
kolektive, aj o tom sme hovorili s Ing. Ivanom Sykorkom.
Dychovy orchester mesta Brezno pod vasou taktovkou
ponuka posluchacom pestru zmes melodii a rytmov. Ako si spominate na svoje
prve dotyky s dychovkou?
- Ako skolak som navstevoval Ludovu skolu
umenia v Brezne, odbor zobcova flauta a pri rozhodovani, v akom nastroji
dalej pokracovat, uprednostnil som trubku. Na jednom zo ziackych koncertov
si ma vsimol dirigent Dychoveho orchestra mesta Brezno Jozef Knosko a hned
ma aj oslovil, ci by som nechcel hrat s nimi. Samozrejme, ze som suhlasil.
Po polrocnom oboznamovani sa s „abecedou dychovky“ som sa zaradil ako
najmladsi medzi dospelych clenov orchestra. Postupne som sa zdokonaloval,
prisli koncerty a postupne uz ako stredoskolak som sa vypracoval k hre na
prvu kridlovku a ako plnohodnotneho clena ma vzali aj do malej dychovej
hudby Mostarenka. V roku 1999 som od Jozefa Knoska prebral dirigentsku
palicku velkeho dychoveho orchestra, maly dychovy orchester viedol Stefan
Horsky, ktory je predsedom spolku. Medzitym som vystudoval Elektrotechnicku
fakultu STU v Bratislave, kde som prezival muzikantsky vytazene obdobie.
Nadalej som hraval doma, ale aj v Dychovej hudbe post a telekomunikacii
v Bratislave, v Dunajskej kapele, v CaK komornom dychovom orchestri.
Mali ste moznost spoznat roznych dirigentov, rozne
orchestre a z toho, ako pracovali, ste si mohli vybrat to najlepsie pre
svoju cinnost. Po rokoch uz mozete hodnotit...
- Moje prve dirigentske gesta pred
orchestrom boli roztrasene, v podstate som amatersky dirigent a vsetko som
sa naucil z priruciek, alebo mi poradili starsi skusenejsi kolegovia, najma
skvely clovek Jozef Knosko, ktory bol a vzdy bude mojim vzorom. Teraz sme uz
vekovo vyvazeny kolektiv, kym v mojich zaciatkoch nas bolo len zopar
mladych. Stari postupne odchadzaju do dochodku, niektori uz nevladzu hrat,
alebo sa prestahuju ci odidu za pracou, a prilev mladych muzikantov je
nedostacujuci. Bud si niekoho vychovavame sami, ale sme radsej, ak mladi
muzikanti absolvuju zakladnu umelecku skolu. Teraz tam mame troch chlapcov,
ktori chodia na plechove nastroje, ale to je malo. Je smutne napriklad, ze
niektore deti oslovime, dychovka sa im zapaci, a nakoniec ich rodicia
odhovoria bez udania akehokolvek dovodu. Chceli by sme, aby aj v ZUS-ke
fungoval maly detsky orchester. Detom pomahame aj tak, ze im poziciavame
nase nastroje, ktore su nevyuzite, tym padom im rodicia nemusia kupovat novy
nastroj. Casto sa stane, ze deti sa zdokonalia, odchadzaju studovat na
konzervatorium a potom si kupia vlastny nastroj.
Kym fungovala Mostaren Brezno, vystupovali ste pod
jej patronatom. Po rozpade Mostarne ste presli pod mesto. Co vam priniesla
tato zmena?
- V mestskom dome kultury mame miestnost
na skusky, za ktoru, tak ako aj ine zaujmove subory v meste, nemusime platit
najom. Vstupili sme do Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska a posobime ako
spolok s pravnou subjektivitou. Spolupracujeme hlavne s mestom a vystupujeme
aj pod jeho hlavickou. Mesto reprezentujeme v zahranici, kde hravame
v partnerskych mestach alebo spolu s druzobnymi subormi v Brezne. V ostatnom
case sa na sutaznych prehliadkach zucastnujeme zriedkavejsie, ale
z najvyznamnejsich spomeniem Padiveho Trencin, kde sme sa pred styrmi rokmi
umiestnili v striebornom pasme. Boli sme na zahranicnom festivale Zlota Lira
v polskom Rybniku za ucasti vynikajucich svetovych orchestrov, ktore
„vychytali“ vsetky ceny. Jeden z najvacsich sutaznych festivalov v Cechach,
na ktorom sme boli v roku 2003, je Kmochov Kolin. Pre muzikantov
najzaujimavejsie a najviac motivujuce su zahranicne zajazdy, hoci su s tym
spojene velke starosti organizacne aj financne. Ludia dnes tazko hladaju
peniaze, aby si zaplatili trebars dopravu alebo nejake vreckove.
Ako ste si pripomenuli 55. vyrocie novodobych dejin
dychovej hudby v Brezne?
- Oslavy v piatok 28. septembra
pozostavali z dvoch casti. Na koncerte na namesti pod zvonicou slavnostnou
predohrou Facilis sa zacal hodinovy prud melodii, ktorymi sme sa snazili
sprijemnit jesenne popoludnie a s posluchacmi sa podelit o radost a energiu,
ktora z nich prudi. Odznela pestra paleta melodii a rytmov domacich aj
zahranicnych autorov. Na slavnostnu veceru sme pozvali hosti z partnerskych
dychovych hudieb, zo zdruzenia, z mesta a rodinnych prislusnikov. Sucastou
vecera bolo udelovanie oceneni. Jedno z nich dostal aj Stefan Horsky za
uspesne a dlhorocne vedenie dychovej hudby Mostarenka, ktory mi odovzdal jej
umelecke vedenie. Cize v tomto obdobi nastava akesi obrodenie. Dychovkarska
omladina chce do cinnosti orchestra vliat novu krv.
Najblizsie plany ste uz v skratke nacrtli. Mozete byt
konkretnejsi?
- Od zaciatku som sa snazil priniest nieco
nove, modernejsie skladby a teraz s novymi technologiami (pocitace, internet)
prisli aj nove moznosti. Nezabudame ani na klasicky repertoar, ktory je
priznacny pre dychove hudby, su to tanecne skladby, koncertne skladby,
intrady, zastavenicka, ale popritom zaznievaju aj latinsko-americke rytmy,
moderne upravy, upravy skladieb od popularnych skupin, casto sa objavuje
filmova hudba. Podla mna su to veci dost pritazlive aj pre mladych ludi.
Mnoho mladych ludi mozno ani nepozna taky styl dychovej hudby. Mnohi maju
predstavu, ze dychovka je len pre babky a dedkov. Niektori mladi dychovu
hudbu vyslovene nenavidia, ako keby sa hanbili pred rovesnikmi, ze hraju
v dychovke, ci s nastrojom ist po ulici. Aj s takymito problemami sa
potykame, co napriklad pri folklore nie je az take vyrazne. Folklor sa v nasom
kraji celkom povazuje. Pritom pozname oblasti Slovenska, kde nie je problem
mladych ludi ziskat do dychoviek, v ktorych hravaju cele rodiny. Takze my
nase usilie teraz sustredujeme hlavne na ziskanie novych muzikantov, najma
z radov ziakov zakladnej umeleckej skoly. Chceli by sme vycestovat niekde za
hranice, pripravit pritazlivy repertoar, vyhladat nove spevacky. A nadalej
zvysovat umelecku uroven orchestra. Planujeme, ze si prizveme odbornikov,
skladatelov, dirigentov z profesionalnych telies, ktori nam metodicky
poradia, ako a co zlepsit. Najblizsie chceme usporiadat spolocny koncert so
Spevackym zborom mesta Brezno a vychovne koncerty pre zakladne skoly.
V poslednom case, ako nam ubuda hranie na pohreboch, sa snazime cim dalej
tym viac ucinkovat na koncertoch, hravame aj na roznych cirkevnych oslavach
(Bozie telo, vysviacky). V zasuvke stola mam pripravene skladby, ktore by
som rad s orchestrom nacvicil, ako filmove melodie z trilogie Lord Of The
Rings alebo z muzikalu Jesus Christ Superstar ci pochod z filmu Policajna
akademia. V Brezne je mozno vela muzikantov, o ktorych ani nevieme,
mozno sa pristahovali, mozno hravali niekedy v mladosti, mozno hrali na iny
nastroj ako dychovy. Ak maju radi hudbu, su srdecne vitani v nasom kolektive.
Nacvicujeme kazdu stredu od 18. do 20. hodiny a Mostarenka v soboty od 19.
do 21. hodiny. S hudobnym nastrojom nie je problem, ked niekto vie citat
noty, rychlo ho naucime hrat. Potrebujeme doplnit muzikantov do vsetkych
nastrojovych sekcii - flauta priecna, klarinet, saxofon, trubka, trombon,
tuba, lesny roh, basgitara, zvonkohra aj do bicich. Preto pozyvame vsetkych
ludi, ktori sa venuju hudbe a chceli by hravat v nasom orchestri. Takisto
vyzyvame ziakov zakladnej umeleckej skoly, ktori sa rozhoduju, na akom
nastroji budu pokracovat z pripravky: vyberte si nejaky dychovy nastroj, s ktorym
najdete urcite uplatnenie v nasom dychovom orchestri. Kontakt na mna je 0915
815631, alebo nas navstivte v mestskom dome kultury na poschodi. Na zaver
pridam pozdrav dychovkarov: Hudbe zdar a dobry FUK!
(ng)
 |
 |
| Vlavo dirigent a podpredseda spolku Dychovy orchester
mesta Brezno Ing. Ivan Sykorka, vpravo predseda spolku DOMB Stefan Horsky |
Slavnostny koncert venovany 55. vyrociu zalozenia
breznianskej dychovky
|
Vyrocie ucilista v Podbrezovej oslavil aj minister
skolstva
 Dvanasteho oktobra 1937 do prveho rocnika
Zavodnej ucnovskej skoly v Podbrezovej Banskej a hutnej ucastinnej
spolocnosti so sidlom v Piesku nastupilo tridsatsedem ucnov. Odvtedy sa
datuje organizovana vyucba v Zeleziarnach Podbrezova. Za sedemdesiat rokov
existencie presla mnohymi zmenami. Posledna velka nastala pred styrmi rokmi,
kedy sa hutnicke uciliste transformovalo na Sukromne SOU hutnicke Zeleziarni
Podbrezova. Za ucasti ministra skolstva Jana Mikolaja, predsedu
predstavenstva a generalneho riaditela Zeleziarni Ing. Vladimira Sotaka,
riaditelky SSOUH Ing. Anny Pavlusovej, byvalych a sucasnych pracovnikov
ucilista sa v piatok 5. oktobra uskutocnila slavnost, na ktorej pamatne
plakety odovzdali 93-rocnemu Jozefovi Chovancovi, ktory vyucoval rysovanie,
a trom ucnom Martinovi Bencikovi, Janovi Demianovi a Jozefovi Svantnerovi,
ktori sa pred sedemdesiatimi rokmi zacali pre Zeleziarne ucit profesii
hutnika. Minister po prehliadke ucilista v slavnostnom prihovore ocenil
kvalitu didaktickej techniky, ktoru ucni pri vzdelavani pouzivaju. Uviedol:
„...Tak, ako sa spolocnost stara o ucnovsky dorast, tak bude v buducnosti
prosperovat. V tomto ohlade ma vasa spolocnost o buducnost postarane. Zistil
som, ze mate aj kvalitny pedagogicky zbor a vasa skola je urcitym predvojom
aj vzorom pre ostatne stredne skoly. Ministerstvo skolstva pripravuje
niekolko zasadnych zmien – novy zakon o vychove a vzdelavani..., zriadujeme
kurikularnu radu, ktora ma pripravit narodny vychovno-vzdelavaci program,
ktory bude povinnym standardnym minimom. Prichadzaju nove predmety, nove
technologie vyucby a skolstvo by urobilo velku chybu, keby na taketo
okolnosti nezareagovalo. Chystame zmeny kvalifikacnej struktury pedagogov,
profesijne standardy a karierny system pedagogickych pracovnikov.“
(pl) Foto: I. Kardhordova
|
