Týždenník pre mesto Brezno  a obce okresu Brezno
       ROČNÍK  15 

 ČÍSLO  40

9.oktober 2007

 CENA  9,- SK

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Hovorime s dirigentom Ing. Ivanom Sykorkom

„Svoje usilie sustredujeme hlavne na ziskanie novych muzikantov“

   Dychovy orchester mesta Brezno, ako ho pozname dnes, vznikol pred patdesiatimi piatimi rokmi z clenov byvalej hasicskej hudby, ktora posobila uz od roku 1876. Teda tradicia dychovej hudby v Brezne je uz 130-rocna. Od zalozenia orchestra bol dirigentom hudby Jozef Knosko, ktoreho vystriedal Ing. Ivan Sykorka. Pocas dlhej historie orchester uspesne reprezentoval na mnohych domacich aj zahranicnych festivaloch. Z vyznamnejsich zahranicnych vystupeni uplynulych rokov spomenme hostovanie v polskom druzobnom meste Ciechanow, festivaly Zlota Lira v polskom Rybniku, Kmochov Kolin, Padiveho Trencin, turne po Svajciarsku a Francuzsku, kde muzikanti z Brezna vystupovali aj v druzobnom meste Meudon. Popri „velkom“ orchestri ucinkuje aj mala dychova hudba Mostarenka, ktora je zamerana najma na skladby so spevom, tanecne a ludove piesne. Mostarenka ucinkuje na roznych oslavach, zabavach a prilezitostnych podujatiach. Medzi miesta, kde mozno pocut dychovku z Brezna, patria promenadne koncerty, oslavy i pietne spomienky. Pravidelne koncertuje na namesti, v mestskom dome kultury, v chramoch na cirkevnych slavnostiach alebo beneficnych koncertoch. Clenov orchestra spaja radost z hry, umeleckeho vyzitia a spolocne straveneho volneho casu v priatelskom kolektive, aj o tom sme hovorili s Ing. Ivanom Sykorkom.

Dychovy orchester mesta Brezno pod vasou taktovkou ponuka posluchacom pestru zmes melodii a rytmov. Ako si spominate na svoje prve dotyky s dychovkou?
   - Ako skolak som navstevoval Ludovu skolu umenia v Brezne, odbor zobcova flauta a pri rozhodovani, v akom nastroji dalej pokracovat, uprednostnil som trubku. Na jednom zo ziackych koncertov si ma vsimol dirigent Dychoveho orchestra mesta Brezno Jozef Knosko a hned ma aj oslovil, ci by som nechcel hrat s nimi. Samozrejme, ze som suhlasil. Po polrocnom oboznamovani sa s „abecedou dychovky“ som sa zaradil ako najmladsi medzi dospelych clenov orchestra. Postupne som sa zdokonaloval, prisli koncerty a postupne uz ako stredoskolak som sa vypracoval k hre na prvu kridlovku a ako plnohodnotneho clena ma vzali aj do malej dychovej hudby Mostarenka. V roku 1999 som od Jozefa Knoska prebral dirigentsku palicku velkeho dychoveho orchestra, maly dychovy orchester viedol Stefan Horsky, ktory je predsedom spolku. Medzitym som vystudoval Elektrotechnicku fakultu STU v Bratislave, kde som prezival muzikantsky vytazene obdobie. Nadalej som hraval doma, ale aj v Dychovej hudbe post a telekomunikacii v Bratislave, v Dunajskej kapele, v CaK komornom dychovom orchestri.

Mali ste moznost spoznat roznych dirigentov, rozne orchestre a z toho, ako pracovali, ste si mohli vybrat to najlepsie pre svoju cinnost. Po rokoch uz mozete hodnotit...
   - Moje prve dirigentske gesta pred orchestrom boli roztrasene, v podstate som amatersky dirigent a vsetko som sa naucil z priruciek, alebo mi poradili starsi skusenejsi kolegovia, najma skvely clovek Jozef Knosko, ktory bol a vzdy bude mojim vzorom. Teraz sme uz vekovo vyvazeny kolektiv, kym v mojich zaciatkoch nas bolo len zopar mladych. Stari postupne odchadzaju do dochodku, niektori uz nevladzu hrat, alebo sa prestahuju ci odidu za pracou, a prilev mladych muzikantov je nedostacujuci. Bud si niekoho vychovavame sami, ale sme radsej, ak mladi muzikanti absolvuju zakladnu umelecku skolu. Teraz tam mame troch chlapcov, ktori chodia na plechove nastroje, ale to je malo. Je smutne napriklad, ze niektore deti oslovime, dychovka sa im zapaci, a nakoniec ich rodicia odhovoria bez udania akehokolvek dovodu. Chceli by sme, aby aj v ZUS-ke fungoval maly detsky orchester. Detom pomahame aj tak, ze im poziciavame nase nastroje, ktore su nevyuzite, tym padom im rodicia nemusia kupovat novy nastroj. Casto sa stane, ze deti sa zdokonalia, odchadzaju studovat na konzervatorium a potom si kupia vlastny nastroj.

Kym fungovala Mostaren Brezno, vystupovali ste pod jej patronatom. Po rozpade Mostarne ste presli pod mesto. Co vam priniesla tato zmena?
   - V mestskom dome kultury mame miestnost na skusky, za ktoru, tak ako aj ine zaujmove subory v meste, nemusime platit najom. Vstupili sme do Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska a posobime ako spolok s pravnou subjektivitou. Spolupracujeme hlavne s mestom a vystupujeme aj pod jeho hlavickou. Mesto reprezentujeme v zahranici, kde hravame v partnerskych mestach alebo spolu s druzobnymi subormi v Brezne. V ostatnom case sa na sutaznych prehliadkach zucastnujeme zriedkavejsie, ale z najvyznamnejsich spomeniem Padiveho Trencin, kde sme sa pred styrmi rokmi umiestnili v striebornom pasme. Boli sme na zahranicnom festivale Zlota Lira v polskom Rybniku za ucasti vynikajucich svetovych orchestrov, ktore „vychytali“ vsetky ceny. Jeden z najvacsich sutaznych festivalov v Cechach, na ktorom sme boli v roku 2003, je Kmochov Kolin. Pre muzikantov najzaujimavejsie a najviac motivujuce su zahranicne zajazdy, hoci su s tym spojene velke starosti organizacne aj financne. Ludia dnes tazko hladaju peniaze, aby si zaplatili trebars dopravu alebo nejake vreckove.

Ako ste si pripomenuli 55. vyrocie novodobych dejin dychovej hudby v Brezne?
   - Oslavy v piatok 28. septembra pozostavali z dvoch casti. Na koncerte na namesti pod zvonicou slavnostnou predohrou Facilis sa zacal hodinovy prud melodii, ktorymi sme sa snazili sprijemnit jesenne popoludnie a s posluchacmi sa podelit o radost a energiu, ktora z nich prudi. Odznela pestra paleta melodii a rytmov domacich aj zahranicnych autorov. Na slavnostnu veceru sme pozvali hosti z partnerskych dychovych hudieb, zo zdruzenia, z mesta a rodinnych prislusnikov. Sucastou vecera bolo udelovanie oceneni. Jedno z nich dostal aj Stefan Horsky za uspesne a dlhorocne vedenie dychovej hudby Mostarenka, ktory mi odovzdal jej umelecke vedenie. Cize v tomto obdobi nastava akesi obrodenie. Dychovkarska omladina chce do cinnosti orchestra vliat novu krv.

Najblizsie plany ste uz v skratke nacrtli. Mozete byt konkretnejsi?
   - Od zaciatku som sa snazil priniest nieco nove, modernejsie skladby a teraz s novymi technologiami (pocitace, internet) prisli aj nove moznosti. Nezabudame ani na klasicky repertoar, ktory je priznacny pre dychove hudby, su to tanecne skladby, koncertne skladby, intrady, zastavenicka, ale popritom zaznievaju aj latinsko-americke rytmy, moderne upravy, upravy skladieb od popularnych skupin, casto sa objavuje filmova hudba. Podla mna su to veci dost pritazlive aj pre mladych ludi. Mnoho mladych ludi mozno ani nepozna taky styl dychovej hudby. Mnohi maju predstavu, ze dychovka je len pre babky a dedkov. Niektori mladi dychovu hudbu vyslovene nenavidia, ako keby sa hanbili pred rovesnikmi, ze hraju v dychovke, ci s nastrojom ist po ulici. Aj s takymito problemami sa potykame, co napriklad pri folklore nie je az take vyrazne. Folklor sa v nasom kraji celkom povazuje. Pritom pozname oblasti Slovenska, kde nie je problem mladych ludi ziskat do dychoviek, v ktorych hravaju cele rodiny. Takze my nase usilie teraz sustredujeme hlavne na ziskanie novych muzikantov, najma z radov ziakov zakladnej umeleckej skoly. Chceli by sme vycestovat niekde za hranice, pripravit pritazlivy repertoar, vyhladat nove spevacky. A nadalej zvysovat umelecku uroven orchestra. Planujeme, ze si prizveme odbornikov, skladatelov, dirigentov z profesionalnych telies, ktori nam metodicky poradia, ako a co zlepsit. Najblizsie chceme usporiadat spolocny koncert so Spevackym zborom mesta Brezno a vychovne koncerty pre zakladne skoly. V poslednom case, ako nam ubuda hranie na pohreboch, sa snazime cim dalej tym viac ucinkovat na koncertoch, hravame aj na roznych cirkevnych oslavach (Bozie telo, vysviacky). V zasuvke stola mam pripravene skladby, ktore by som rad s orchestrom nacvicil, ako filmove melodie z trilogie Lord Of The Rings alebo z muzikalu Jesus Christ Superstar ci pochod z filmu Policajna akademia.  V Brezne je mozno vela muzikantov, o ktorych ani nevieme, mozno sa pristahovali, mozno hravali niekedy v mladosti, mozno hrali na iny nastroj ako dychovy. Ak maju radi hudbu, su srdecne vitani v nasom kolektive. Nacvicujeme kazdu stredu od 18. do 20. hodiny a Mostarenka v soboty od 19. do 21. hodiny. S hudobnym nastrojom nie je problem, ked niekto vie citat noty, rychlo ho naucime hrat. Potrebujeme doplnit muzikantov do vsetkych nastrojovych sekcii - flauta priecna, klarinet, saxofon, trubka, trombon, tuba, lesny roh, basgitara, zvonkohra aj do bicich. Preto pozyvame vsetkych ludi, ktori sa venuju hudbe a chceli by hravat v nasom orchestri. Takisto vyzyvame ziakov zakladnej umeleckej skoly, ktori sa rozhoduju, na akom nastroji budu pokracovat z pripravky: vyberte si nejaky dychovy nastroj, s ktorym najdete urcite uplatnenie v nasom dychovom orchestri. Kontakt na mna je 0915 815631, alebo nas navstivte v mestskom dome kultury na poschodi. Na zaver pridam pozdrav dychovkarov: Hudbe zdar a dobry FUK!

(ng)

Vlavo dirigent a podpredseda spolku Dychovy orchester mesta Brezno Ing. Ivan Sykorka, vpravo predseda spolku DOMB Stefan Horsky Slavnostny koncert venovany 55. vyrociu zalozenia breznianskej dychovky
 

 

Vyrocie ucilista v Podbrezovej oslavil aj minister skolstva

   Dvanasteho oktobra 1937 do prveho rocnika Zavodnej ucnovskej skoly v Podbrezovej Banskej a hutnej ucastinnej spolocnosti so sidlom v Piesku nastupilo tridsatsedem ucnov. Odvtedy sa datuje organizovana vyucba v Zeleziarnach Podbrezova. Za sedemdesiat rokov existencie presla mnohymi zmenami. Posledna velka nastala pred styrmi rokmi, kedy sa hutnicke uciliste transformovalo na Sukromne SOU hutnicke Zeleziarni Podbrezova. Za ucasti ministra skolstva Jana Mikolaja, predsedu predstavenstva a generalneho riaditela Zeleziarni Ing. Vladimira Sotaka, riaditelky SSOUH Ing. Anny Pavlusovej, byvalych a sucasnych pracovnikov ucilista sa v piatok 5. oktobra uskutocnila slavnost, na ktorej pamatne plakety odovzdali 93-rocnemu Jozefovi Chovancovi, ktory vyucoval rysovanie, a trom ucnom Martinovi Bencikovi, Janovi Demianovi a Jozefovi Svantnerovi, ktori sa pred sedemdesiatimi rokmi zacali pre Zeleziarne ucit profesii hutnika. Minister po prehliadke ucilista v slavnostnom prihovore ocenil kvalitu didaktickej techniky, ktoru ucni pri vzdelavani pouzivaju. Uviedol: „...Tak, ako sa spolocnost stara o ucnovsky dorast, tak bude v buducnosti prosperovat. V tomto ohlade ma vasa spolocnost o buducnost postarane. Zistil som, ze mate aj kvalitny pedagogicky zbor a vasa skola je urcitym predvojom aj vzorom pre ostatne stredne skoly. Ministerstvo skolstva pripravuje niekolko zasadnych zmien – novy zakon o vychove a vzdelavani..., zriadujeme kurikularnu radu, ktora ma pripravit narodny vychovno-vzdelavaci program, ktory bude povinnym standardnym minimom. Prichadzaju nove predmety, nove technologie vyucby a skolstvo by urobilo velku chybu, keby na taketo okolnosti nezareagovalo. Chystame zmeny kvalifikacnej struktury pedagogov, profesijne standardy a karierny system pedagogickych pracovnikov.“

(pl) Foto: I. Kardhordova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT