Tato trasa patri k lahkym, ale velmi zaujimavym. Do vychodiskovej stanice sa pohodlne dostaneme vlakom alebo autobusom. Kedze dnesna vychadzka je casovo nenarocna, mozeme venovat viac casu prehliadke samotnych obci.

   Slovenska Lupca lezi v udoli Hrona, na okraji Zvolenskej kotliny. Jej osudy su spojene s existenciou kralovskeho hradu, ktory sa spomina od roku 1250. Stal sa strediskom panstva, ku ktoremu patrili v stredoveku Slovenska Lupca, Poniky, dvadsat dedin a rozsiahle lesy. Hrad i panstvo boli zvacsa v kralovskych rukach, v kratsich casovych usekoch ho mali v drzbe svetski feudali. Z podhradskej osady sa vyvinulo mestecko, ktore v roku 1340 dostalo krupinske mestske prava a koncom 14. storocia pravo jarmokov. V 18. storoci tu vznika tovaren na vyrobu baliaceho papiera a lepenky. Po roku 1918 pribudla tovaren na noze, na nabytok a ine mensie dielne. Po roku 1945 nastal rozvoj obce podnieteny vystavbou pily, strojarni statnych lesov a farmaceutickeho zavodu Biotika.

   Slovenska Lupca s rozvinutymi remeslami zasobovala kedysi okolite obce vyrobkami, najma farbiarskymi. Na tuto tradiciu nadviazalo farbiarske druzstvo vyrabajuce modrotlac. Narodili sa tu: jazykovedec a zberatel ludovej slovesnosti Samuel Czambel, novinar a vydavatel popularnonaucnych diel a ucebnic Daniel G. Lichard, hudobny skladatel a dirigent Tibor Andrasovan. Posobil tu spisovatel Ludo Mistrik Ondrejov.

   Nezabudnime na hrad. Vznikol v prvej polovici 13. storocia ako polovnicky zamok uhorskych kralov. Dlho patril uhorskym kralom, od konca 15. storocia rodu Doczyovcov. Najstarsou castou je horny hrad s okruhlou vezou. Pri prehliadke Slovenskej Lupce venujme este cas budove byvalej radnice a kostolom.

   Po tejto prijemnej exkurzii sa vyberieme na lavy breh Hrona. Polnou aj lesnou cestou, sledujuc udolie Hrona s potocikom, prejdeme lukami az do sedla Chotarne. Odtial vrstevnicou obideme vrch Skalolam a po lucnom sirokom chrbte klesame do Lubietovej. Vychutnali sme si vyhlady a teraz sa tesime na prehliadku kedysi slavneho banskeho mesta.

   Lubietova lezi pat kilometrov na juh od udolia Hrona v doline potoka Hutna, na rozhrani Bystrickej vrchoviny a Slovenskeho rudohoria. Stara banska osada ziskala v roku 1379 vysady kralovskeho banskeho mesta. Povodne sa tu tazilo zlato, neskor med a zelezna ruda.

   Od 18. storocia sa vytazena ruda zacala spracovavat v hamroch, vysokych peciach a zlievarnach v Lubietovej. V 19. storoci jej vyznam postupne klesal. V obci sidlili remeselnici, ktori v minulosti zasobovali vyrobkami siroke okolie. Na tradicie davneho hrnciarstva nadviazala vyroba dekorativnej majoliky.

   Prehliadkou mestianskeho domu a kostolov ukoncime dnesnu turu. Vela sme videli, ziskali sme nove vedomosti a peknou vychadzkou sme naplnili to, co sme si naplanovali.

(E-ova)

Chlieb spojil Europu    V dnoch 27. septembra az 1. oktobra sa zastupcovia Helpy uz po druhykrat zucastnili na festivale Festa del Pane v talianskom Savigliane, ktory sa niesol v znameni hesla Chlieb spaja Europu. Pozvanie prijali delegacie z osmich krajin  - Irska, Bieloruska, Rumunska, Polska, Slovenska, Madarska, Francuzska, Palestiny, Izraela a z osmich provincii Talianska.  „Tak ako prvykrat, aj tento rok sme odisli do Talianska vyzbrojeni nasimi tradicnymi specialitami, ovcim syrom, bryndzou a zincicou. So sebou sme si niesli mak a kyslu kapustu, aby sme mohli pocastovat nasich priatelov kapustanikmi a makovnikmi. Nase sikovne pekarky napiekli v Taliansku rascovy, zemiakovy a otrubovy chlieb z 90 kg muky. Okrem toho piekli makovniky, orechovniky a kapustaniky. Chlieb isiel na dracku a veru sa neusiel ani nam na spiatocnu cestu. Okrem pecenia sme sa predstavili hudobno-spevnym programom a prezentovali sme nase tradicie v kulturnom stanku,“ povedala nam po navrate veduca odboru kultury obecneho uradu Maria Kemkova.    Patnastclenna delegacia z Helpy dostojne reprezentovala nielen Helpu, ale aj samotne Slovensko, o com svedcia slova uznania prezidenta Ente Manifestazioni Savigliano Luigiho Ponsi (na dolnej fotografii), potlesk a opakovane vystupenia hudobno-spevackej skupiny a hlavne rychle miznutie helpianskeho chleba a specialit. (mk)

 Gustav Murin: Zmysel pre humor robi manzelstvo znesitelnym

   Podla statistik sa na Slovensku rozvadza v sucasnosti kazde tretie manzelstvo. Preco? Odpoved by sme mohli najst napriklad aj v najnovsej knihe spisovatela, publicistu Gustava Murina Navod na manzelstvo. Autor v nej okrem ineho poradi, ako vydrzat vo vztahu po cely zivot, s humorom sebe vlastnym opisuje situacie, do ktorych sa mozeme dostat vdaka svojim partnerom, detom, priatelom, ci dokonca domacim milacikom... Gustav Murin je rodeny Bratislavcan. Biolog. Pracuje ako veduci laboratoria Ustavu bunkovej biologie Univerzity Komenskeho v Bratislave. Vydal sedemnast knih, roman, novelu, dve zbierky poviedok, zbierku sci-fi poviedok, sedem zbierok eseji, vedecko-popularizacnu studiu o biologii, dve popularizacne encyklopedie, dve zbierky cestovnych pribehov... Jeho texty boli prelozene do tridsiatich siestich jazykov. S manzelkou Janinou je zenaty devatnast rokov, maju spolu dve dcery a poznaju sa uz cele stvrtstorocie. Pred dvoma rokmi mu vysla kniha Abeceda sexu a erotiky, napisal aj dalsie knihy na tuto temu, mal by teda byt patricne kompetentny radit v otazkach manzelstva. Je? Samozrejme, ze sme sa ho na to opytali.

Citite sa „kompetentny“ na to, aby ste verejne prezentovali svoj navod na manzelstvo?
   - Citil som sa byt kompetentny napisat svoju osemnastu knihu najma, ked pat predoslych bolo o intimnych ludskych vztahoch a dalsie o buducnosti civilizacie a ludskych vztahoch obecne. Navyse mam dlhorocne skusenosti s popularizaciou vedeckych poznatkov a aj v tejto knihe citujem odbornikov a porovnavam ich teorie s pribehmi zo zivota.

No tak rychlo dajte nejaky recept!
   - Nepisal by som 180-stranovu knihu, keby som poznal rychly recept, ktory by bol aj na nieco dobry. Ale zato mozem zarucit, ze v tejto knihe najdu citatelia kopu zaujimavych receptov na manzelstvo.

Kedy ste dospeli k poznaniu, ze manzelstvo nie je o sexe? Ved sa hovori, ze sexualna suhra je vo vztahu velmi dolezita...
   - Uz pred vstupom do manzelstva som si dal tu pracu a nastudoval knihy o ludskej sexualite. To odporucam aj inym a aby nemuseli citat desiatky knih, napisal som im jednu, kde najdu vsetko podstatne.

Takze, co je podla vas najdolezitejsie pre aspon „znesitelne“, ked uz aj nie idealne manzelstvo?
   - Zmysel pre humor a toho je, ako verim, v tej knihe tiez dost.

Hovori sa, ze lepsie byt dobre obesena, ako zle vydata... mozno to plati aj v podobe zle zenaty. Da sa nejako predist situacii, ked si pomyslime, ze radsej sme sa mali obesit, ako vziat si tuto zenu... tohto muza?
   - O tom je cela kapitola s nazvom Vyber partnera. A je lepsie si ju precitat naozaj celu, nez o nej len pocut, hoci aj chvalospevy.

Este by sme sa na chvilu mohli vratit k sexu, predsa len, je to zabavnejsia tema ako zle manzelstvo, aj ked mozno prave „zly sex“ moze byt pricinou zleho vztahu. Co si vy, ako autor Abecedy sexu a erotiky, o tom myslite?
   - Anglicania vravia, ze aj nie velmi dobry sex je stale este dost dobry sex. Aj to sa snazim vysvetlit v tej Abecede na takmer dvesto stranach. Bude to asi tym, ze na dobry sex sa treba aj nieco naucit. Zly sa da odbit aj nevedomostou.

Zoberme si napriklad pismeno „M“. Co sa pod nim v abecede sexu moze ukryvat?
   - Masturbacia a mnohozenstvo. To dokonca suvisi, ked na mnoho zien ich jediny manzel nestaci...

Na co myslite, ked reparujete bunky DNA? Mozeme mat v genoch aj dispozicie na stastne manzelstvo?
   - Na rozdiel od manzelstva, reparacia zakladnej genetickej informacie bunky je spustana automaticky. Ale priroda sa snazi kombinovat nas tak, aby suzitie bolo minimalne aspon pre nasledne potomstvo uspesne. O tom je v Navode na manzelstvo kapitola vysvetlujuca biochemiu lasky.

V kazdom vztahu je dolezita tolerancia. Ta vsak ma aj svoje hranice.
   - Trpezlivost ruze prinasa, ale aj s trnmi. O tom zase pisem v kapitole Manzelska kriza. Obsahuje prave temy ako biochemia lasky, nutnost vyberu partnera, umenie manzelskeho dialogu, sex ako korenie, ale aj zaver, ze vdaka manzelstvu sa ludia dozivaju dlhsieho veku. Ak si ho, pravda, sami neskratia.

A aku ulohu zohrava vo vztahu zvyk?
   - Zvyk je samozrejmostou dlhodobeho suzitia. Horsie je to so zlozvykmi. Preto ich, od stravovacich navykov az po prihlasne spanie, rozoberam vo zvlastnej kapitole svojej najnovsej knihy.

Vo vasom manzelstve je to ako? Na co ste si museli zvyknut?
   - Napriklad na to, ze nasa macka aj moja zena pri kazdom filme v telke zaspia, a tak ich musim po jeho skonceni budit slovami: Vstavajte, ideme spat!

Kto je u vas hlavou rodiny?
   - Hlavou rodiny som asi ja, ale nehovorte to radsej krku rodiny!

Anna Gudzova

 Sutaz o knihu Navod na manzelstvo

   Manzelstvo vraj nie je o sexe a najviac sa hadame na Vianoce. Vedeli ste to? A viete o tom, ze domaci maznacik moze zruinovat vas intimny zivot a zakladnou formou komunikacie medzi manzelmi je hadka a mlcanie? Z knihy Gustava Murina Navod na manzelstvo toto vsetko vycitate. Najdete v nej nevazne rady, priklady aj uvahy pre vsetkych, co to myslia s manzelstvom uplne vazne. „Tato knizka ma vsetkych pat P: prijemne, poucne, pekne, pikantne a pohodove citanie,“ vravi citatelka Jana, ktora si knihu uz precitala. Chcete si ju precitat aj vy? Zapojte sa do nasej sutaze a Navod na manzelstvo mozete vyhrat. Vase listky s kuponom, odpovedou na otazku a telefonnym cislom cakame v redakcii do 18. oktobra. Knihu posleme trom vyzrebovanym vyhercom.

   Otazka: Spisovatel a publicista Gustav Murin je povolanim ......... ?

   Hrdinku romanu Hej, kocka! vychovavaju tri tety. V Klube putovnych dzinsov su styri kamaratky. Spomedzi tych, ktori uviedli tieto odpovede, sme vyzrebovali Juliu Boselovu z Helpy (Hej, kocka!) a Janu Mackinovu z Brezna (Navzdy v modrom).

 KUPON – NAVOD NA MANZELSTVO