Dnes trasa: Slovenska Lupca – Lubietova
Tato
trasa patri k lahkym, ale velmi zaujimavym. Do vychodiskovej stanice sa
pohodlne dostaneme vlakom alebo autobusom. Kedze dnesna vychadzka je casovo
nenarocna, mozeme venovat viac casu prehliadke samotnych obci.
Slovenska
Lupca lezi v udoli Hrona, na okraji Zvolenskej kotliny. Jej osudy su spojene
s existenciou kralovskeho hradu, ktory sa spomina od roku 1250. Stal sa
strediskom panstva, ku ktoremu patrili v stredoveku Slovenska Lupca, Poniky,
dvadsat dedin a rozsiahle lesy. Hrad i panstvo boli zvacsa v kralovskych
rukach, v kratsich casovych usekoch ho mali v drzbe svetski feudali.
Z podhradskej osady sa vyvinulo mestecko, ktore v roku 1340 dostalo
krupinske mestske prava a koncom 14. storocia pravo jarmokov. V 18. storoci
tu vznika tovaren na vyrobu baliaceho papiera a lepenky. Po roku 1918
pribudla tovaren na noze, na nabytok a ine mensie dielne. Po roku 1945
nastal rozvoj obce podnieteny vystavbou pily, strojarni statnych lesov
a farmaceutickeho zavodu Biotika.
Slovenska
Lupca s rozvinutymi remeslami zasobovala kedysi okolite obce vyrobkami,
najma farbiarskymi. Na tuto tradiciu nadviazalo farbiarske druzstvo
vyrabajuce modrotlac. Narodili sa tu: jazykovedec a zberatel ludovej
slovesnosti Samuel Czambel, novinar a vydavatel popularnonaucnych diel
a ucebnic Daniel G. Lichard, hudobny skladatel a dirigent Tibor Andrasovan.
Posobil tu spisovatel Ludo Mistrik Ondrejov.
Nezabudnime na hrad. Vznikol v prvej polovici 13. storocia ako polovnicky
zamok uhorskych kralov. Dlho patril uhorskym kralom, od konca 15. storocia
rodu Doczyovcov. Najstarsou castou je horny hrad s okruhlou vezou. Pri
prehliadke Slovenskej Lupce venujme este cas budove byvalej radnice
a kostolom.
Po tejto
prijemnej exkurzii sa vyberieme na lavy breh Hrona. Polnou aj lesnou cestou,
sledujuc udolie Hrona s potocikom, prejdeme lukami az do sedla Chotarne.
Odtial vrstevnicou obideme vrch Skalolam a po lucnom sirokom chrbte klesame
do Lubietovej. Vychutnali sme si vyhlady a teraz sa tesime na prehliadku
kedysi slavneho banskeho mesta.
Lubietova
lezi pat kilometrov na juh od udolia Hrona v doline potoka Hutna, na
rozhrani Bystrickej vrchoviny a Slovenskeho rudohoria. Stara banska osada
ziskala v roku 1379 vysady kralovskeho banskeho mesta. Povodne sa tu tazilo
zlato, neskor med a zelezna ruda.
Od 18.
storocia sa vytazena ruda zacala spracovavat v hamroch, vysokych peciach
a zlievarnach v Lubietovej. V 19. storoci jej vyznam postupne klesal. V obci
sidlili remeselnici, ktori v minulosti zasobovali vyrobkami siroke okolie.
Na tradicie davneho hrnciarstva nadviazala vyroba dekorativnej majoliky.
Prehliadkou mestianskeho domu a kostolov ukoncime dnesnu turu. Vela sme
videli, ziskali sme nove vedomosti a peknou vychadzkou sme naplnili to, co
sme si naplanovali.
(E-ova)


|
Chlieb spojil Europu
V dnoch
27. septembra az 1. oktobra sa zastupcovia Helpy uz po druhykrat zucastnili
na festivale Festa del Pane v talianskom Savigliane, ktory sa niesol
v znameni hesla Chlieb spaja Europu. Pozvanie prijali delegacie z osmich
krajin - Irska, Bieloruska, Rumunska, Polska, Slovenska, Madarska,
Francuzska, Palestiny, Izraela a z osmich provincii Talianska.
„Tak
ako prvykrat, aj tento rok sme odisli do Talianska vyzbrojeni nasimi
tradicnymi specialitami, ovcim syrom, bryndzou a zincicou. So sebou sme si
niesli mak a kyslu kapustu, aby sme mohli pocastovat nasich priatelov
kapustanikmi a makovnikmi. Nase sikovne pekarky napiekli v Taliansku
rascovy, zemiakovy a otrubovy chlieb z 90 kg muky. Okrem toho piekli
makovniky, orechovniky a kapustaniky. Chlieb isiel na dracku a veru sa
neusiel ani nam na spiatocnu cestu. Okrem pecenia sme sa predstavili
hudobno-spevnym programom a prezentovali sme nase tradicie v kulturnom
stanku,“ povedala nam po navrate
veduca odboru kultury obecneho uradu Maria Kemkova.
Patnastclenna delegacia z Helpy dostojne reprezentovala nielen Helpu, ale aj
samotne Slovensko, o com svedcia slova uznania prezidenta Ente
Manifestazioni Savigliano Luigiho Ponsi (na dolnej fotografii), potlesk
a opakovane vystupenia hudobno-spevackej skupiny a hlavne rychle miznutie
helpianskeho chleba a specialit.
(mk)
|
Gustav Murin: Zmysel pre humor robi
manzelstvo znesitelnym
Podla statistik sa na Slovensku rozvadza
v sucasnosti kazde tretie manzelstvo. Preco? Odpoved by sme mohli najst
napriklad aj v najnovsej knihe spisovatela, publicistu Gustava Murina Navod
na manzelstvo. Autor v nej okrem ineho poradi, ako vydrzat vo vztahu po cely
zivot, s humorom sebe vlastnym opisuje situacie, do ktorych sa mozeme dostat
vdaka svojim partnerom, detom, priatelom, ci dokonca domacim milacikom...
Gustav Murin je rodeny Bratislavcan. Biolog. Pracuje ako veduci laboratoria
Ustavu bunkovej biologie Univerzity Komenskeho v Bratislave. Vydal sedemnast
knih, roman, novelu, dve zbierky poviedok, zbierku sci-fi poviedok, sedem
zbierok eseji, vedecko-popularizacnu studiu o biologii, dve popularizacne
encyklopedie, dve zbierky cestovnych pribehov... Jeho texty boli prelozene
do tridsiatich siestich jazykov. S manzelkou Janinou je zenaty devatnast
rokov, maju spolu dve dcery a poznaju sa uz cele stvrtstorocie. Pred dvoma
rokmi mu vysla kniha Abeceda sexu a erotiky, napisal aj dalsie knihy na tuto
temu, mal by teda byt patricne kompetentny radit v otazkach manzelstva. Je?
Samozrejme, ze sme sa ho na to opytali.
Citite sa
„kompetentny“ na to, aby ste verejne prezentovali svoj navod na manzelstvo?
- Citil
som sa byt kompetentny napisat svoju osemnastu knihu najma, ked pat
predoslych bolo o intimnych ludskych vztahoch a dalsie o buducnosti
civilizacie a ludskych vztahoch obecne. Navyse mam dlhorocne skusenosti
s popularizaciou vedeckych poznatkov a aj v tejto knihe citujem odbornikov
a porovnavam ich teorie s pribehmi zo zivota.
No tak rychlo dajte nejaky recept!
- Nepisal
by som 180-stranovu knihu, keby som poznal rychly recept, ktory by bol aj na
nieco dobry. Ale zato mozem zarucit, ze v tejto knihe najdu citatelia kopu
zaujimavych receptov na manzelstvo.
Kedy ste dospeli
k poznaniu, ze manzelstvo nie je o sexe? Ved sa hovori, ze sexualna suhra je
vo vztahu velmi dolezita...
- Uz pred
vstupom do manzelstva som si dal tu pracu a nastudoval knihy o ludskej
sexualite. To odporucam aj inym a aby nemuseli citat desiatky knih, napisal
som im jednu, kde najdu vsetko podstatne.
Takze, co je
podla vas najdolezitejsie pre aspon „znesitelne“, ked uz aj nie idealne
manzelstvo?
- Zmysel
pre humor a toho je, ako verim, v tej knihe tiez dost.
Hovori sa, ze
lepsie byt dobre obesena, ako zle vydata... mozno to plati aj v podobe zle
zenaty. Da sa nejako predist situacii, ked si pomyslime, ze radsej sme sa
mali obesit, ako vziat si tuto zenu... tohto muza?
- O tom
je cela kapitola s nazvom Vyber
partnera. A je lepsie si ju precitat naozaj celu, nez o nej len pocut, hoci
aj chvalospevy.
Este by sme sa na
chvilu mohli vratit k sexu, predsa len, je to zabavnejsia tema ako zle
manzelstvo, aj ked mozno prave „zly sex“ moze byt pricinou zleho vztahu. Co
si vy, ako autor Abecedy sexu a erotiky, o tom myslite?
-
Anglicania vravia, ze aj nie velmi dobry sex je stale este dost dobry sex.
Aj to sa snazim vysvetlit v tej Abecede na takmer dvesto stranach. Bude to
asi tym, ze na dobry sex sa treba aj nieco naucit. Zly sa da odbit aj
nevedomostou.
Zoberme si
napriklad pismeno „M“. Co sa pod nim v abecede sexu moze ukryvat?
-
Masturbacia a mnohozenstvo. To dokonca suvisi, ked
na mnoho zien ich jediny manzel nestaci...
Na co myslite,
ked reparujete bunky DNA? Mozeme mat v genoch aj dispozicie na stastne
manzelstvo?
- Na
rozdiel od manzelstva, reparacia zakladnej genetickej informacie bunky je
spustana automaticky. Ale priroda sa snazi kombinovat nas tak, aby suzitie
bolo minimalne aspon pre nasledne potomstvo uspesne. O tom je v Navode na
manzelstvo kapitola vysvetlujuca biochemiu lasky.
V kazdom vztahu
je dolezita tolerancia. Ta vsak ma aj svoje hranice.
-
Trpezlivost ruze prinasa, ale aj s trnmi. O tom zase pisem v kapitole
Manzelska kriza. Obsahuje prave temy ako biochemia lasky, nutnost vyberu
partnera, umenie manzelskeho dialogu, sex ako korenie, ale aj zaver, ze
vdaka manzelstvu sa ludia dozivaju dlhsieho veku. Ak si ho, pravda, sami
neskratia.
A aku ulohu zohrava vo vztahu zvyk?
- Zvyk je
samozrejmostou dlhodobeho suzitia. Horsie je to so zlozvykmi. Preto ich, od
stravovacich navykov az po prihlasne spanie, rozoberam vo zvlastnej kapitole
svojej najnovsej knihy.
Vo vasom
manzelstve je to ako? Na co ste si museli zvyknut?
-
Napriklad na to, ze nasa macka aj moja zena pri kazdom filme v telke zaspia,
a tak ich musim po jeho skonceni budit slovami: Vstavajte, ideme spat!
Kto je u vas hlavou rodiny?
- Hlavou
rodiny som asi ja, ale nehovorte to radsej krku rodiny!
Anna Gudzova
Sutaz o knihu Navod na manzelstvo
Manzelstvo
vraj nie je o sexe a najviac sa hadame na Vianoce. Vedeli ste to? A viete
o tom, ze domaci maznacik moze zruinovat vas intimny zivot a zakladnou
formou komunikacie medzi manzelmi je hadka a mlcanie? Z knihy Gustava Murina
Navod na manzelstvo toto vsetko vycitate. Najdete v nej nevazne rady,
priklady aj uvahy pre vsetkych, co to myslia s manzelstvom uplne vazne. „Tato
knizka ma vsetkych pat P: prijemne, poucne, pekne, pikantne a
pohodove citanie,“ vravi citatelka Jana, ktora si knihu uz precitala. Chcete
si ju precitat aj vy? Zapojte sa do nasej sutaze a Navod na manzelstvo
mozete vyhrat. Vase listky s kuponom, odpovedou na otazku a telefonnym
cislom cakame v redakcii do 18. oktobra. Knihu posleme trom vyzrebovanym
vyhercom.
Otazka:
Spisovatel a publicista Gustav Murin je povolanim ......... ?
Hrdinku
romanu Hej, kocka! vychovavaju tri tety. V Klube putovnych dzinsov su styri
kamaratky. Spomedzi tych, ktori uviedli tieto odpovede, sme vyzrebovali
Juliu Boselovu z Helpy (Hej, kocka!) a Janu Mackinovu z Brezna (Navzdy v modrom).
KUPON – NAVOD NA
MANZELSTVO