Vietor nas neodradil

   Sobotnajsie veterne rano 13. oktobra nevyzeralo na pohodovy den. No aj tak skupinka osmich breznianskych turistov sa zisla, aby zdolala planovanu turisticku trasu.
   Kedze sef aj zastupca mali ine povinnosti, vedenia sa ujal Stano Kester a s pesnickou na perach sme vykracovali Rurami na Krajcovo. Cestu ihlicnatym lesom lemovali carovne kruhy muchotravky cervenej. Sem - tam zafukal studeny vietor, ktory rozfukal oblaky a na Diele nas privital cengot ovcieho stada, ktore sa paslo na stale zelenych lukach. Pohlad na pestrofarebne hory, modre nebo a biele ciapky (zahalene v hmle) Dumbiera, Chopku a Kozich chrbtov naznacovali, ze do Nizkych Tatier prichadza zima. Darmo Samko cakal, ze vietor odveje mraky zo stitov, aby urobil krajsiu fotografiu. Hmla sa prevalovala a jedine Stefanikova chata bola zaliata slnkom. Pokracovali sme k najvyssiemu bodu na Krajcove a spominali, ze vlani sa tam vyhrievali tri vretenice. Dnes to boli lucne koniky. Po malom obcerstveni a fotografovani sa poberame domov. Vznesene ticho nadherneho dna prerusil rev motoriek. Nastastie netrval dlho. Strmou cestou cez rubanisko pozerame na juzne rozlozite chrbty Slovenskeho rudohoria a pomaly schadzame na luky nad Breznom.
   Spokojni, ze sme sa nedali odradit pocasim, vraciame sa domov.

Maja Horackova

 Skola, aka si?

   Prvy mesiac noveho skolskeho roka je za nami. A je odrazu akosi privelmi ticho. Vsetko vediaci politici, aj niektori stale nespokojni rodicia zatial zhrnaju informacie, aby opat niekedy v mediach nastolili otazku: co robite ucitelia, ked mladez, aj tie moje deti, nemaju zaujem zobrat na seba zodpovednost naucit sa nieco, ist s radostou do skoly, popri santeni sa  zodpovedne zaujimat aj o veci nepoznane. Alebo aj nudit sa, zabavat ci drilovat a nasilu do pamati vkladat poznatky nepotrebne pre jeho zivot.

   Uz som si zvykol, ze odrazu kazdy je odbornik na futbal, zdravotnu starostlivost ci pedagogicku cinnost. Vela reci, kritiky, ja by som to robil tak, toto zase inak. Nuz vy vsetci odbornici, i vy niektori stale nespokojni rodicia, podte raz skusit postavit sa pred deti, pred dospievajucu mladez. Podte ukazat nam, „vyhorenym“ ucitelom, ako sa to ma robit.

   Renomovany vedecky pracovnik profesor Zelina, externy poradca ministra skolstva napisal, ze ucitel radsej prebera ucivo a plni osnovy, co je menej namahave, menej zodpovedne, ako hovorit so ziakmi o zodpovednosti, o cestach, ako a kde hladat informacie, vychovavat k mudrosti a dobru.

   Otazka ale znie, preco je to tak, preco na miesta starsich, unavenych a vyhorenych ucitelov sa nehrnu mladi, talentovani pedagogovia. V com to asi je? Kolko percent absolventov pedagogickych fakult nastupi ucit? Kolki absolventi povazuju svoje povolanie za poslanie, za ciel presadit sa, zmenit nieco vo vychove a vyucovani, odburat memorovanie, ziadat upravu osnov a znizenie mnozstva zbytocnych informacii v jednotlivych predmetoch, ziadat vacsiu volnost pri vyucovani? Dobry ucitel musi vediet, ako ma ucit, aby ziak splnil cielove poziadavky na vedomosti, zrucnosti a vseobecne kompetencie.

    Profesor Zelina konstatoval, ze ucitelia su dnes v rovnakej platovej triede ako kulisari. Cudujete sa, ze vyhoreni ucitelia uz nechcu pracovat po novom? Co sme vari horsi ako vojaci ci policajti, ktori maju zvlastnu platovu tabulku? Navrhuje lepsie ohodnotenie riesit priplatkami, nepovedal vsak, odkial ich riaditelia maju vziat.

   Neviem, odkial pan profesor ziskal informaciu, ze okolo 24 % ucitelov je vyhorenych, ze ucitelky, ktore ucia 30 rokov su neuroticke. Ale verim mu. Mal by si vsak zistit aj to, kde sa stracaju mladi ucitelia, preco odchadzaju zo skolstva, preco vobec nenastupia pracovat do skoly po skonceni studia. Odpoved je velmi jednoducha - postavenie ucitela v spolocnosti.

   Ucitelsky plat v EU je 1,2 az 1,4 nasobok priemernej mzdy v narodnom hospodarstve. A u nas? Priemerne vydavky na ziaka vo vyspelych statoch su okolo 180 tisic korun, v USA je to 292 tisic a na Slovensku 74 tisic. Podla OECD Slovensko je z 34 sledovanych krajin na 29. mieste, za nami su uz len Chile, Mexiko, Rusko a Brazilia. Zlate nase skolstvo.

   Nie, neplacem nad tym, ze vysokoskolsky vzdelani a vyhoreni pedagogovia budu mat dochodok, z ktoreho nebudu moct bohvieako vyskakovat, nie, neplacem nad tym, ze v skolach nieto peniaze na energie, cistiace potreby, inovaciu ci kupu novych ucebnych pomocok, bezprasne tabule, dobre osvetlenie. Ved vyhoreni ucitelia to vsetko zvladnu, kaze im to cest a osobna hrdost na svoje povolanie, na ich poslanie. A zvladnu to aj ekonomovia, upratovacky, kucharky, skolnici, za tolko rokov si uz zvykli.

   A ako ziskat mladych? Dostanme ich na taku uroven spolocenskeho postavenia, ktora im patri, a to nielen peniazmi, ale predovsetkym takymi podmienkami v praci, aby mali pocit, ze  su potrebni, ze si ich vazi a cti mladez, rodicia a cela spolocnost.

   Dajme im sancu ukazat, co vedia, nezvazujme im ruky nezmyselnym plnenim prestarnutych osnov, ohodnotme ich spravodlivo. Dajme im sancu, ktorou by do skoly pritiahli ziakov s vedomim, ze hodina matematiky nebude nudna, ze popri cislach sa porozpravaju aj o vcerajsom dni, o buducom dvojitom oznacovani cien v obchodoch, o pricinach meskania autobusov, tesit sa a mat uprimnu radost z toho, ze nie len ja, ale aj moj spoluziak pochopil, co mi chcel ucitel povedat, na co to budem potrebovat, kedy to vyuzijem - ved o tom je zivot.

   Nuz, zelajme si, my ucitelia, rodicia, ale aj ziaci, aby uz konecne komisie, ktore rok co rok zasadaju, predlozili ministrovi skolstva navrh na taku reformu v skolstve, ktora by okrem ineho nielen teoreticky, ale v skutocnosti zmenila postavenie ucitela v spolocnosti, aby sa skolstvo stalo, tak ako je to vo vyspelych krajinach, prioritou kazdej vlady.

   Aby konecne, ako tvrdi profesor Zelina, reforma nezlyhala na dvoch veciach: na politike a peniazoch.

(JaPa
)

  Sarkan leti, sarkan leti, za nim rodicia a deti...

   Vo stvrtok 11. oktobra bolo pocasie ako stvorene na pustanie sarkanov na kopci Pod Horkou. Slniecko nas hrialo teplymi lucmi, vietor fukal a unasal nasich sarkanov. Ani sa nam nechcelo ist domov. Mame sa vsak na co tesit, lebo o rok sem prideme znova.

Deti z Materskej skoly na Nalepkovej 50

 

Zavadzajuce udaje

   Povazujem za potrebne oboznamit vas so zavadzajucimi udajmi v utlej publikacii Brezno Horehronie Nizke Tatry. Na 3. strane zmienenej publikacie ma zarazila do oci bijuca dezinformacia, ze vraj vzdialenost z Brezna do Banskej Bystrice je puhych 35 km! Tento nezmyselny udaj nemohol byt prevzaty ani len z leteckej mapy, pretoze vzdusnou ciarou je to az 36 km. To, ze realna cestna vzdialenost je asi 42 km, vie hadam kazdy priemerny obcan Horehronia, toboz kazdy vodic. Podobne to pokracuje aj dalej, napr. Brezno – Zilina 125 km (v skutocnosti 132 km) alebo naopak: Brezno – Spisska Nova Ves vraj az 161 km, hoci najkratsia cestna vzdialenost cini na rozdiel od uvedeneho udaja smiesnych 98 km, atd., atd.
   Ostava len dufat, ze ine informacie – okrem tychto vzdialenostnych – v tejto modro lemovanej knizocke (GARP Slovakia) su hadam aspon o volaco vierohodnejsie.

Juraj Zelnik