23. OKTOBER 2007 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Ozivena historia piaristov v Brezne

   Kazdy den sa z breznianskej mestskej veze ohlasuje zvon zasvateny sv. Jozefovi Kalazanskemu, zakladatelovi rehole piaristov a prvej zboznej skoly v Europe. Zvon, ktory neutichol ani v case vojny ci komunistickeho rezimu, tentoraz vital ucastnikov Chalupkovho Brezna a zaujemcov o miestnu kulturu. Pri prilezitosti 330. vyrocia zalozenia piaristickej kniznice sa uskutocnilo podujatie venovane piaristom i dejinam slobodneho kralovskeho mesta Brezno.
   V ramci jubilejneho roka sv. Kalazanskeho sme nadviazali na augustove Hody katolickej farnosti, kedy sa pripomenuli minule i sucasne rehole v nasom regione. Snazili sme sa poukazat na pamiatku najstarsej a najdlhsie posobiacej vychovno-vzdelavacej institucie v dejinach Brezna s historickym odkazom piaristov ako patronov krestanskych skol. Po slavnostnom otvoreni Chalupkovho Brezna v Piaristickej kaplnke, tzv. kostolcoku (12. oktobra), sa nasledujuci den niesol opat v symbioze mesta a cirkvi. Odhalenim pamatnej tabule na byvalej budove piaristickej rezidencie prednostom obvodneho uradu Ing. Janom Medvedom a patrom Pavlom Kollarom sa vytvoril priestor na prepojenie sucasneho a historickeho duchovneho dedicstva v ozivovani objektu pre turisticko-poznavacie, vlastivedne i vyskumne ucely. Brezno pritom vyzdvihlo „pozabudnutu“ narodnu kulturnu pamiatku v historickom jadre mesta (vstupnu chodbu uradu dotvaraju nedavno zakonzervovane rokokove protipoziarne dvere s remeselnou kovanou vyzdobou z roku 1777). Vsetky sprievodne akcie (odborny seminar, vystava Zboznost a veda) sa stali zaroven odrazovym mostikom pre prvotne systematickejsie spracovanie najnovsich a vyskumom prehodnotenych a korigovanych faktov z miestnej historiografie a pre badatelske usilie vobec (so zriadenim stalej expozicie v priestoroch farskeho uradu v nasledujucom obdobi). Clovek sa musi vyrovnat s historiou a prirodzene nema sa vyhybat ani problematickym dejinnym etapam (podobne ako sa v roku 2001 spristupnila vystava k historii zidovskej komunity v Brezne), ale naopak viest o nich konstruktivny dialog, na co reagovali aj hostia seminara v diskusnom prispevku:
   - Cirkevny a spolocensky vyvoj mesta Brezno bol neodmyslitelne spojeny s posobnostou rehole s vyznamom nielen pre miestnu farnost, no aj pre okolite filialky (Predajna, Lopej, ciernobalocke Handle, Bacuch, Benus, Myto, Pohronska Polhora). Vyskum piaristov v dejinach breznianskej katolickej farnosti nemozno obmedzovat iba na duchovnu spravu – misijnu a pastoracnu cinnost (zvlast na zaciatky prichodu priam s mytotvornym pohladom o „Brezne v zajati piaristov“), ale venovat sa tiez dejinam skolstva ci kniznej kultury. Dolezitou sucastou studijnych aktivit je aj prakticke vyuzitie vzacnych historickych tlaci farskeho uradu – nacvicenie divadelnej hry, resp. piaristickych skladieb z produkcie breznianskych piaristov.
   - Nadviazat na spolupracu s Archivom piaristov v Budapesti pri spristupneni archivnych fondov (vyhotovenie fotokopii a pod.) s doplnenim, vyhodnotenim
a porovnanim pisomnosti z madarskych a miestnych archivov (Statny archiv v Banskej Bystrici, farska kniznica v Brezne).
   - Zdoraznit ulohu regionalneho dejepisu v skolskej praxi, vnimanie Brezna a Horehronia v narodnych i europskych dejinach a sucasnych kulturno-spolocenskych vztahoch, v suvislosti s nastavajucim Rokom medzikulturneho dialogu.
   Dovolujem si vas srdecne pozvat na prehliadku farskych a muzealnych pramenov z dejin breznianskych piaristov v Horehronskom muzeu – Mestianskom dome c. 13. Chcem vas upozornit tiez na informacny panel s fotografiami od Mgr. Jaroslava Surinu, ozrejmujuci spatost Brezna s Rimom, ktory si mozete pozriet na prvom poschodi obvodneho uradu na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 40.

Marek Locek Foto: Peter Bercik
 

PISU PRE VAS PATNAST ROKOV

Ing. Jozef Kolarovic:

„Zvedavost sa pre mna stala novym argumentom zivota“

   Lebo ja som zvedavy, chcem zazit, ako to bude pokracovat! Tak znela uprimna odpoved dochodcu jeho pesimistickemu spolocnikovi v ich debate o zmysle zivota v pokrocilom veku. Ty uz na tom aj tak nic nezmenis, skepticky poznamenal ten druhy v rozhovore, ktoreho nahodnym svedkom som sa stal pred  vykladom s vystavenymi smutocnymi oznameniami. No ved aj ty chodis skoro kazdy den okolo tohto internetu neboztikov – usmiali sa na seba a pobrali sa prec.
   Zvedavost, ktorou sa tiez da oznacit zaujem o veci verejne, sa takto pre mna stala novym argumentom zivota nielen v jeho zaverecnej casti. Ved od prvych detskych krokov nas vedie k objavovaniu sveta, do ktoreho sme sa narodili, uspokojovanim svojej zvedavosti objavujeme skutocnosti, ktore nam pomahaju svet pochopit a najst si v nom svoje miesto.
   Noviny v tomto zmysle zostavaju stale dolezitym zdrojom poznania, hlavne pre ludi, ktorym stoji za to neprenechat vyber informacii na nahodneho sprostredkovatela. Stale castejsie sa stavame adresatom sprav, ktore nas orientuju skor na negativne alebo nepodstatne udalosti, na osobnosti, ktore si ani nerobia narok na vzor hodny nasledovania.
   Spravy o udalostiach regionalneho charakteru su prikladom takychto vyberovych informacii, aj ked samozrejme aj ich hodnota moze byt rozdielna v zavislosti od temy a urovne jej spracovania. Vzdy vsak bude pre nas uzitocnejsia aktualna poveternostna predpoved pre lokalitu, v ktorej zijeme, ako globalna analyza o vyvoji pocasia na Zemi.
   Regionalny sport je v tejto suvislosti zvlastnou kategoriou, ktora okrem osobitneho vztahu zaujemcov o udalosti v nom ma aj schopnost neformalne prispievat k upevneniu pozitivneho postoja k danemu regionu. Hrdost na dobre vysledky miestneho futbaloveho oddielu je casto jednym z nevelkeho poctu dovodov na radost z toho, co sa v mieste bydliska stane. Rivalita susednych klubov udrziava tento stav na prijatelnej miere, pripadne sa rozdielnost nazorov stabilizuje na pozapasovej „tlacovke“ pri pive. Autorom reportaznych prispevkov z regionalnych sportovych podujati citatel prepaci nepostradatelnu davku lokalpatriotizmu, ved v odvetnom zapase, ked je autorom prispevku zastupca druhej strany, sa pripadne subjektivne pohlady vzajomne kompenzuju. Aj nepravosti v sporte su casto odrazom stavu spolocnosti, a tak aj ich kritika ma casto sirsi zaber. Historiu breznianskeho futbalu na jeho dlhej a v minulosti bohatej puti spravodajsky sprevadzal zanieteny znalec Tibor Gilla. Akcie turistickeho oddielu na strankach Horehronia su v reportazach Ing. Antona Jursu i dalsich cestovatelov preziarene slnkom a radostou z poznavanej krasy nasho kraja. Zaujimave su clanky o aktivitach cykloturistov, volejbalistov, „sipkarov“ a z dalsich  sportovisk.
   Spominana hrdost na rodnu hrudu este vzrastie, ak regionalne hranice sportu povznesie nas rodak na celoslovensku ci medzinarodnu uroven. Ich vysledky sa objavuju v novinach s celostatnym zaberom a ich radost z dosiahnutych vysledkov obohacuje aj nase sebavedomie.
   Ja sa pocas hokejovej sezony snazim sprostredkovat citatelom Horehronia udalosti z ucinkovania reprezentantov Hokejoveho klubu  Brezno. Za viac nez desatrocie, pocas ktoreho tento sport v Brezne sledujem z pozicie otca mladeho hokejistu, neskor funkcionara a v sucasnosti autora hokejoveho spravodajstva, nastal v breznianskom hokeji z hladiska technickych podmienok pre jeho rozvoj taky pokrok, o akom sa predchodcovia dnesnych hokejistov neodvazili ani snivat.
   Kolektiv vyboru HK Brezno pod vedenim jeho sucasneho prezidenta a riaditela MSK Petra Luptaka i clenovia a priaznivci hokeja v nasom regione si zasluzia aj hokejove vykony svojich priaznivcov, porovnatelne s tymi minulymi, ktore pred desatrociami dokazali v ovela skromnejsich podmienkach velikani slovenskeho hokeja na cele s Ladislavom Horskym.
   Aj Horehronie popularizaciou sportu v tomto regione prispieva k jeho rozvoju. Vdacia mu za to nielen prispievatelia sportoveho spravodajstva, ale predovsetkym citatelia, ktorych zaujem dava tomuto snazeniu zmysel.



 

Akciu zameranu na zvysenie bezpecnosti chodcov na frekventovanej Svermovej ulici v Brezne od 17. oktobra uskutocnuje odbor skolstva a socialnych veci mestskeho uradu v spolupraci s mestskou policiou, okresnym dopravnym inspektoratom a klubom dochodcov. Prave dochodcovia na dvoch krizovatkach dohliadaju na to, aby sa ziaci zakladnych skol na Pionierskej ulici 2 a 4 bezpecne dostali rano do skoly a popoludni domov. Upozornuju deti, aby pri prechadzani hlavnej cesty respektovali svetelne dopravne znacenie. Na krizovatke bez semaforov ich ucia odhadnut vzdialenost a rychlost prichadzajucich aut, aby sa nestali obetami dopravnej nehody. Akcia by sa nemohla podarit bez nezistnej pomoci Ing. M. Kolařa, Mgr. D. Kianicu, M. Schererovej, M. Habanovej, M. Kolařovej, A. Luptakovej, M. Pobisovej, J. Durdaka, P. Kuklisa, S. Viznera, E. Grafikovej a V. Dandulovej – dochodcov, ktori pomahaju z vlastnej iniciativy.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT