Dobre vyuzity cas
Stal som pred nasou dedinskou postou a
cakal. O chvilu ku mne pristupila tetka od Simov a spytala sa:
„A coze maju zatvorene?“ Prikrocila
blizsie ku dveram a silne kratkozrakymi ocami slabikovala: „Som na poste.
No, to su mi veci! Necudovala by som sa, keby tam stalo Som u zubara, alebo
na ortopedii ci danovom urade, ale toto?“
„A co je na tom cudne? Mozno sa panu
veducemu minuli kolky, alebo zlomila peciatka, tak si zabehol na okres po
druhu,“ zastal som sa postmajstra.
„Iba ak tak…“ skonstatovala tetka prave vo
chvili, ked sa pri nas zastavil pan Jonas, ucitel na penzii.
„Maju zatvorene?“ spytal sa a necakal na
odpoved, lebo vtom sa k nam rutila na bicykli babka Sosovickova a nestacila
zaflakovat, hned sa ujala slova:
„Viete, co je nove? Dochodky nam idu od
prveho zvysit, az hen o tri percenta. Mam syna na ministerstve a uz mi to
avizoval.“
„Co sa stalo? Kto koho olizoval?“ prifrcal
na mopede ujo Rajbanicka z vysneho konca.
„A ja som zas cital,“ ujal sa slova
penzionovany pedagog, „ze vraj ceny nehnutelnosti porastu zavratnou
rychlostou. Ak mate za co, kupujte domy a role, v eurach ich nabeton predate
so stopercentnym ziskom.“
A tak prichadzali dalsi a dalsi, uz nas
bola pekna kopka. Rozprudila sa ziva debata, prehlad tlace z domova i zo
sveta, pikosky z dediny i cezpolne, recepty, rady, napady, odporucania.
Slniecko nam hrialo na krize, sviezi vetrik pofukoval a nam bolo dobre.
Spolocny osud cakania nas stmelil a boli sme ako jedna rodina. Skratka,
prijemne zhromazdenie. Boli by sme tam v druznej debate stravili mozno i dve
hodiny, keby sa nebolo zvnutra ozvalo razne postarske peciatkovanie. I
hlucha Helena zbystrila sluch a povedala:
„Pocuvajte, na nezda sa i vam to, co mne?
Pan veduci je uz asi na placi.“
Kedze som stal najblizsie pri dverach,
ostavalo na mne, aby som siahol na klucku. Kazdy vyludil udiv nad
skutocnostou, ze dvere boli vlastne po cely ten cas otvorene. Teda, cedula
neklamala, veduci bol skutocne na poste. Vsetkym som dal prednost a sam som
dnu nesiel. Naco aj, ved ja som si prisiel do spolocnosti dochodcov iba
podebatovat. A nenapadne som strhol listok z dveri. Pri ceste domov som
rozmyslal, pre ktore dvere a pre aky napis sa rozhodnem nabuduce. Na hrudi
ma hrial dobry pocit, ze som urobil zadost svojej dusevnej hygiene a vytrhol
som seba aj pol dediny z ponorkovej choroby a umoznil im aspon na dve hodiny
spolocensky zit.
Emilia Molcaniova
Spomienka na Laca Horskeho
V
poslednych septembrovych dnoch sme si pripomenuli nedozite osemdesiate
vyrocie narodenia nasho obcana – Breznana Laca Horskeho. Pri tejto
prilezitosti Horehronske muzeum a Miestny odbor Matice slovenskej pripravili
za ucasti sportovej verejnosti spomienkove odpoludnie na tohto sportoveho
velikana – hokejistu, trenera, pedagoga a publicistu, Doc., PhDr. Ladislava
Horskeho, CSc.
Ako jeho
pribuzny vyuzivam moznost podakovat sa za organizaciu a realizaciu vecera
autorom, predovsetkym Ivici Kristofovej a Janovi Weissovi. V sprevadzajucom
obsiahlom priereze jeho zivotnou drahou, na prekvapenie az detailne
vykreslila I. Kristofova postavu tohto nevsedneho obcana Brezna.
Aj ked
tam bolo povedane takmer vsetko, predsa by som chcel len v skratke
pripomenut sportovej verejnosti, hlavne priaznivcom ladoveho hokeja, jeho
nebyvale uspechy, ktore na tomto poli dosiahol. To, ze sa zaradil do
reprezentacie byvalej CSR, je sportovej verejnosti zname. Menej zname vsak
ostava, hlavne neskor narodenym, ze sa s muzstvom Slovana Bratislava ako
jeho trener stal v historii slovenskeho hokeja prvym majstrom federalnej
ligy. Jeho trenerske a pedagogicke schopnosti ho doviedli az k trenovaniu
reprezentacie. Zname su jeho publikacie, dodnes vyuzivane v trenerskej
praxi. Viac rokov posobil v zahranici, menovite v NSR a Rumunsku, a tiez ako
konzultant v takych krajinach, akou je koliska ladoveho hokeja Kanada, a
USA. Zaverom spomeniem mena, ktore vyrastli pod jeho vedenim v slovenskej
lige: Starsi, Golonka, Gregor, Capla, Kuzela, Nedomansky, Pasek, bratia
Stastni, Rusnak a predovsetkym Vlado Dzurilla. Vsetko reprezentanti byvalej
CSSR.
Jeho
uzasne bohata sportova kariera sa v kratkosti ani neda obsiahnut, ale aspon
takto je potrebne pripomenut osobnost, ktora v dejinach Brezna vycnieva nad
ramec vzacnych ludi, zapisanych do historie mesta.
Este raz
srdecna vdaka zucastnenym, ale hlavne autorom tohto vydareneho vecera.
J. Dunajsky
Zamyslenie nad zivotom
Clovek sa
narodi, clovek umiera a ani na jedno nema vplyv, nemoze tomu zabranit.
V starej knihe Mudrosti sa hovori: „Mnohi si myslia, ze zivot mame darovany,
je to ale omyl. Zivot mame len pozicany, aj to len nakratko.“
Rieka
casu je bez zaciatku a bez konca, plynie z vecnosti do vecnosti. A clovek?
Je iba jednodnovou trblietavou vazkou, co sa mihne nad hladinou, zatrepoce
kridlami a potom ju pohlti prud casu. Dlzka zivota cloveka by sa vsak nemala
merat prezitymi rokmi, ale skutkami a tym, co clovek urobil, co zanechal po
sebe. Ved aj kratky cas zivota je dost dlhy na to, aby sme ho naplnili
dobrotou a laskou.
Ten, kto
si nevazi svoj zivot, nezasluzi si ho! Vsimli ste si, ze vsetko tvorstvo na
tejto planete zije preto, aby sa tesilo zo zivota? A len clovek, jediny tvor
– on je vynimkou. Viac sa umara a trapi, ako tesi z toho, ze zije. Je
pravda, ze kazdy sa boji smrti, ale kto sa jej neboji? Ale ti najstarsi
z nasich rodov mi neraz takto povedali: „ Ten, kto sa neboji zivota
a kazdodennych jeho starosti, nemusi sa bat ani smrti. Ved smrt je
prirodzenym zakoncenim zivota. A clovek je sucastou kolobehu zivota – vzniku
a zaniku.“
Salamunove slova mudrosti hovoria: „Marnost nad marnost, vsetko je len
marnost. Prv, nez sa pretrhne strieborna nit, rozbije zlata casa, prach sa
navrati do zeme, kde i predtym bol, ale duch – ten sa vrati k svojmu
stvoritelovi – k Bohu.“ Smrt nie je strasna, strasne su len predstavy o nej.
Smrt je vlastne dobra. Zbavi nas vsetkych starosti, trapeni. Smrt je
nekonecna sloboda.
V dedine
zvoni umieracik. Ludia vedia, ze sa niekto pobral na druhy svet. Ale vieme,
co sa odohrava v mysli umierajuceho? Je to predovsetkym predstava, ze ani
v poslednej chvilke jeho zivota ho jeho blizki neopustia, ze budu pri nom.
Ze to budu oni, ktori mu zatlacia oci pri poslednom vydychu. Ale kolko
nasich starych otcov, mam ci nasich pribuznych umiera osamotene – na
nemocnicnom lozku ci v domove dochodcov. Takito umierajuci sa citia horsie,
ako odsudenec na smrt pred svojou popravou. Ale co svedomie tych, co
v najtazsej chvilke nestali pri smrtelnej posteli otca, matky, brata,
sestry, manzela, manzelky?
Pamatajme
vsetci na tento okamih, lebo caka aj nas. A mozno budeme presne tak osamote
umierat, ako ten, na ktoreho sme nemali cas, na ktoreho sme zabudali. A co
ak zabudnu aj na nas, no nie je to strasna predstava?
Vojtech Majling
Desatoro mladeho knihomola
Pri prilezitosti Medzinarodneho dna
skolskych kniznic, ktory bol 22. oktobra, vam ponukame Desatoro mladeho
knihomola:
1.
Mlady knihomol sa stava knihomolom, az ked je stary a vo vsetkych
knihach ma neporiadok a mole.
2.
Transpakistansko-etiopska knizna spolocnost Milovnik knihy nedavno
zverejnila sokujuci vyskum. V stredoveku bolo mimoriadne jednoduche ziskat
povest knihomola, pretoze knih bolo malo, prepisovali sa rucne a ten, kto
precital uz tri, bol mimoriadne scitany.
3.
Mlady knihomol drzi vo zvlastnej ucte starovekych citatelov, pre
ktorych jedna dobra detektivka znamenala nosit so sebou asi sto kilogramov
kamennych dosticiek.
4.
Spravny knihomol ma naraz rozcitanych aspon desat knih. Ak ho chceme
rozveselit, poprehadzujme zalozky, vzdy o par stranok dopredu. Zvlast pri
detektivkach moze byt zaverecna pointa dost prekvapujuca.
5.
Za najtazsie zivotne obdobie sa u knihomola povazuje to, nez sa nauci
vsetky pismenka. Udajne vsak uz pri znalosti desiatich pismen je mozne citat,
aj ked proces je velmi narocny na cas a domyslanie. Svetovym rekorderom je
Fero Drtic, ktory vo veku troch rokov ovladal len pat pismeniek, a precital
celu Sagu rodu Forsythovcov. Odbornici sa zhoduju, ze si sam pritazil aj tym,
ze jedno z pismen, ktore ovladal, bolo Q.
6.
Firma Citala by som, az sa trasiem ponuka novinku pre vasnivych
citatelov. Ide o podusku na namacanie prstu pri obracani stranok, ktora
obsahuje vytazky zo slepeho creva netopiera. Vraj to nadherne zvlacnuje
prsty a sum prevracanej stranky sa dostava az za hranicu ultrazvuku, co
zvlast docenuju vacsie kniznice.
7.
Ak vam v kniznici prinesu vypozicku, nenapadne na vas mrknu,
pootvoria knihu a tam je ukryta pistol, je nutne si hned vyjasnit, ze nie
ste Krstny otec.
8.
Zvlastnu kategoriu tvoria bestsellery, ktore sa u nas objavuju pod
nazvom best zeler a mozeme v nich najst posledne trendy pri vareni zeleru.
Pre nezamestnanych Helpanov hlada novu vyrobu
Helpu
sme v jednej z reportazi o zivote v horehronskych obciach uz spominali. Bolo
to zaciatkom aprila, ked vytvorili pracovne prilezitosti pre sestdesiat
zrucnych ludi. Starosta Jozef Fillo vie, ze ak chce zabranit ubytku
obyvatelov, musi dat ludom moznost pracovat. Po polroku sme obec navstivili
znova, aby sme sa opytali, ako sa cini helpianska prevadzka, ktora vyraba
kablove zvazky pre spanielsku automobilku.
Pracovat kvalitne a rychlo
Zamestnanost v prevadzke zostala rovnaka, ale zarobky nie su take vysoke,
ako by si zamestnanci predstavovali. Starosta vysvetluje:
„Pracovne tempo je na europskej urovni,
vyuzitie pracovnej doby na 100 % a nie vsetci dokazu splnit stanovenu normu.
Niektori po zauceni odidu za vyssim zarobkom. So zamestnancami, ktori
neplnili normu aspon na 60 %, zrusili pracovnu zmluvu a hladali dalsich,
ktorych zaucaju v topolcianskom zavode. Momentalne sa „zacvicuje“
desatclenna skupina. V urcitych druhoch prac nasi ludia nedokazali plnit
planovanu normu, preto to presunuli naspat do materskeho podniku. Prevadzka
funguje, ale ludi zhanaju v okolitych obciach. Hoci je na Horehroni dost
vysoka nezamestnanost, nie su k dispozicii taki, ktori by vedeli kvalitne a
rychlo pracovat. V Helpe nezamestnanost klesla na 8,1 percenta. Su to
vacsinou ludia dlhodobo nezamestnani, ich pracovne navyky su minimalne a ani
nemaju zaujem ist robit. Preto sa snazim najst nejaku inu, menej narocnu
vyrobu. Zoberiem cokolvek, pre co dokazeme pripravit priestory a o com si
budem mysiet, ze to ludia dokazu splnit a bude to pre nich financne, aj z
inych stranok zaujimave.“
Do materskeho centra chodia aj otcovia a stare mamy
Po
skonceni strednej skoly odchadza za pracou mimo obce devat z desiatich
Helpanov. Ked studenti odidu na vysoku skolu alebo zacnu pracovat, nastava
problem. „Mame tri folklorne
subory. Pocas Horehronskych dni spevu a tanca sa vracaju domov clenovia
Priehyby a Helpanu, ktori pracuju v zahranici, lebo povazuju za cest
vystupit v programe, ale chyba im celorocny trening a ich vystupenie straca
na kvalite. Nemaju moznost stretavat sa casto, “
konstatuje Jozef Fillo. Najstabilnejsim je preto detsky folklorny subor
Helpancok, ktory zdruzuje ziakov zakladnej skoly.
V
septembri minuleho roka otvorili v priestoroch skolky materske centrum Duha.
Stretavaju sa v nom mamicky a ich deti, ktore sa mozu do sytosti vyhrat, kym
rodicia maju k dispozicii internet a pocuvaju rozne prednasky. V case nasej
navstevy dlazdili chodnik pred materskym centrom, predtym stihli vymenit na
budove okna a pripravuju vymenu dveri. Na jar budu zateplovat a robit novu
fasadu. O zaciatkoch Duhy starosta hovori:
„Chvilu trvalo, kym sa to dalo do poriadku,
lebo k terminu otvorenia zriadovatel nestihol doviezt svoje zariadenie a
dali sme mu nahradny nabytok. Teraz je uz zariadene podla jeho predstav.
Centrum splna ucel sustredovania mladych ludi, niekedy tam chodia aj otcovia
a stare mamy, hlavne na prednasky – ako si zalozit zivnost, zaklady
podnikania, komunitny organizator alebo zdravotne (vseobecny lekar, zubar,
gynekolog...). Bol by som rad, keby do buducna boli priestory centra vacsie.
V priebehu jedneho – dvoch rokov to vyzera tak, ze prestaneme vyuzivat staru
zakladnu skolu, lebo pocet ziakov stale klesa. Chceli by sme tam presunut
zakladnu umelecku skolu, ktora je zatial na namesti. Pred styrmi rokmi sme
ju odclenili od Polomky, vtedy sme mali vyse osemdesiat ziakov, teraz je ich
okolo stoosemdesiat. Nepocitali sme s takym velkym rozsirenim. Ale pretoze
je o skolu zaujem zo strany rodicov, hlavne vo vytvarnom odbore, budeme
potrebovat vacsie priestory. Podarilo sa nam zohnat vybornych ucitelov,
styria su z Ukrajiny. Maju kvalitne vzdelanie a vedia deti naucit, ved na
roznych sutaziach, aj medzinarodnych, sa umiestnuju na poprednych miestach.“
Otvoria viacucelove ihrisko
Jozef
Fillo je starostom Helpy trinast rokov. V roku 1994 tam zilo 3270
obyvatelov, odvtedy klesol ich pocet na 2900. Deti v ZS bolo 365, teraz je
ich ledva 300. „Mladi sa nam odstahovavaju za pracou. Bohuzial, ide o plodne rocniky a
deti sa rodia nie v Helpe, ale v mestach. Podla mna je to dost velky
problem. Nielen u nas, na celom Horehroni. Plati, ze cim blizsie k mestu,
tym su ubytky mensie. Mladi ludia stavaju pribytky aj na vidieku, ale my sme
uz 26 km od Brezna a nie sme pre nich zaujimavi. Napriek tomu aj v Helpe
mame novy stavebny obvod Teplica 2. Rozpredali sme pozemky na dvadsatsest
rodinnych domov a chystame infrastrukturu pre dalsich dvadsat domov v tejto
casti, pretoze je o ne zaujem. Hlavne u tych, ktori si isli „vonku“ zarobit
a po navrate sa rozhodli postavit dom v Helpe. Dalsou skupinou ludi su
podnikatelia, napriklad z Bratislavy, Nitry, Kosic, aj inych casti
Slovenska, ktori si tu stavaju rodinne domy.“
Helpania spustnute domy opravuju zriedka.
Nehnutelnosti, ktore neprekracuju cenu 300 000 korun, vacsinou vykupia
„cudzi“ a upravia si ich na rekreacne ucely.
V
predchadzajucom tyzdni dokoncili stavebnu pripravu a montaz mantinelov
miniihriska s umelym travnikom. Viacucelove ihrisko s rozmermi 33 x 18 m
spristupnia verejnosti v druhej polovici oktobra. Vystavbu ciastocne
financoval urad vlady. S podmienkou, ze ihrisko bude sluzit detom. Starosta
spresnuje: „V auguste pri
podpisovani zmluv vysvitlo, ze za cenu milion korun nepostavime
multifunkcne, iba jednoucelove ihrisko, zemne a betonarske prace podla
dodaneho projektu idu na nase naklady a naviac zaplatime DPH. Rozhodli sme
sa rozsirit vyuzitie futbaloveho miniihriska na volejbalove a basketbalove,
takze v skutocnosti vysla jeho vystavba na 1,85 mil. korun, z toho milion
zaplati urad vlady, zvysnu cast obec.“
Vsetko sa nepodari
Lyziarsky vlek s dlzkou 400 m a prevysenim 70 m by chceli doplnit
trojnasobne dlhsim vlekom s prevysenim 260 m a umelym zasnezovanim na lavom
brehu Hrona. Najskor potrebuju postavit trafostanicu, ale ROEP (register
obnovenej evidencie pozemkov) v Helpe zatial nie je ukonceny, kedze nie su
vyjasnene vlastnicke vztahy k niektorym pozemkom. Dalsou tazkou ulohou bude
najst investora, ktory by vlek postavil. Druhou moznostou je vziat uver a
financovat vystavbu z rozpoctu obce. Podmienkou na cerpanie europskych
zdrojov bude umiestnenie vleku vo vyske nad 1300 m n. m. Predpoklada sa, ze
globalne oteplovanie zasiahne aj tuto cast Europy. „Problem so zrazkami sa da vyriesit umelym zasnezovanim, ale pokial
teploty neklesaju pod nulu, nepomoze ani zasnezovanie. Mam informacie, ze sa
k nam vracia ceska klientela, prichadzaju aj Nemci, Poliaci a Madari. Verim,
ze cestovny ruch sa rozhybe, v letnej sezone budeme hladat moznosti
doplnkoveho vyzitia turistov. Nejake napady mam, verim, ze cast z nich sa
podari zrealizovat,“ tvrdi
starosta. Ma vela snov, planov do
buducnosti, ale pocita s tym, ze vsetko sa nepodari. Najma, ak naraza na
prekazky, ktore su neprekonatelne.
„Pri niektorych hovorim, ze ked ma vyhodia
dverami, treba vojst oknom. Chcem ich za kazdu cenu zrealizovat. Pre mna je
prioritou buduci rok dokoncit kanalizaciu v Helpe. Mame odkanalizovanych asi
92 % uzemia obce. Obec je v hornatom terene a skoro vsetko bolo mozne
realizovat samospadom. Najzlozitejsie useky sme si nechavali na zaver.
Riesime to projektom, ktory sa tyka asi dvoch percent obyvatelov.“
Starosta predpoklada, ze projekt
cisticky odpadovych vod, ktory dva roky stravil v eurozasobniku, bude s
malymi upravami podla novych kreterii pouzitelny aj teraz. Rovnako aj
projekty zateplenia telocvicne, starej a novej skoly v Helpe s nakladom 11
mil. korun. Zasobniky projektov su zrusene, ale starosta dufa, ze pri
rozhodovani uprednostnia stredne a severne Slovensko.
„Pockame na vypisanie kriterii a znovu
pojdeme do sutaze. Mrzi ma, ze z eurofondov sa v minulosti zateplovali skoly
v nadmorskej vyske okolo 200 m na juhu Slovenska a ziadatelom v omnoho
zlozitejsich klimatickych podmienkach 700 m n. m. nevyhoveli.“
Chceli by revitalizovat zelen, projekty
vypracuvaju pre Burkovanu ulicu a namestie smerom ku skole.
Skanzen a Jelenia obora
Navstevnikov tohtorocnych Horehronskych dni spevu a tanca vital amfiteater
novou vstupnou branou. Pribudla aj drevenica, ktoru postavili tradicnou
technologiou, casom chcu v areali amfiteatra vytvorit skanzen.
Obora
so 120 kusmi jelenej zveri je vybudovana na prenajatych pozemkoch s rozlohou
70 ha. Pokial sa ich nepodari vykupit od majitelov, moze sa stat, ze ju
prestahuju inde. „Niektori
obcania chcu pozemky nechat pre svojich vnukov a pravnukov. Moj nazor je, ze
ak nedokazeme zaistit pracu v obci, tak o patdesiat rokov tu nebudu ziadni
vnuci ani pravnuci. Vsetko sa nam odstahuje prec. Tym, ktori tu chcu do
niecoho investovat, treba pozemky predat.“
Objavili sa projekty minizoologickej
zahrady z domacich zvierat, ozdravneho rekreacneho strediska pre zahranicne
deti,
domova dochodcov v budove byvaleho detskeho
domova. „Pan, ktory objekt odkupil, mal vydane stavebne povolenie a chcel
preinvestovat 110 mil. korun. Lenze ratal s podporou z eurofondov a zistil,
ze peniaze nezozenie. Budovu predal spolu s projektom manzelskemu paru, ale
ich predstavy o podnikani v tomto regione zatial nepoznam. Ak by to
zrealizovali podla povodneho projektu, vznikli by pracovne miesta pre
priblizne 50 ludi,“ uvadza na
zaver Jozef Fillo.
(pl)
|
|
|
Nad upravenym helpianskym namestim sa vynima rimskokatolicky kostol,
ine vierovyznanie ma iba zopar obcanov |
Od vlani funguje v
obci materske centrum Duha |
Miniihrisko pre
deti, ktore sa venuju futbalu, volejbalu a basketbalu, pripravili v
sportovom areali v susedstve tenisovych kurtov a futbaloveho ihriska |
Vstup do amfiteatra
vynovili pred junovou slavnostou Horehronskych dni spevu a tanca