23. OKTOBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

       

Vzacne obrazky

Pedagog Ernest Kandera si starostlivo odkladal vo svojom archive fotografie z cias posobenia na mestianskej skole. Nespoznavate sa na tejto fotografii zo skolskeho  roku 1934/35? Ak ano, zavolajte na t. c. 6112283.

 


Dobre vyuzity cas

   Stal som pred nasou dedinskou postou a cakal. O chvilu ku mne pristupila tetka od Simov a spytala sa:

   „A coze maju zatvorene?“ Prikrocila blizsie ku dveram a silne kratkozrakymi ocami slabikovala: „Som na poste. No, to su mi veci! Necudovala by som sa, keby tam stalo Som u zubara, alebo na ortopedii ci danovom urade, ale toto?“

   „A co je na tom cudne? Mozno sa panu veducemu minuli kolky, alebo zlomila peciatka, tak si zabehol na okres po druhu,“ zastal som sa postmajstra.

   „Iba ak tak…“ skonstatovala tetka prave vo chvili, ked sa pri nas zastavil pan Jonas, ucitel na penzii.

   „Maju zatvorene?“ spytal sa a necakal na odpoved, lebo vtom sa k nam rutila na bicykli babka Sosovickova a nestacila zaflakovat, hned sa ujala slova:

   „Viete, co je nove? Dochodky nam idu od prveho zvysit, az hen o tri percenta. Mam syna na ministerstve a uz mi to avizoval.“

   „Co sa stalo? Kto koho olizoval?“ prifrcal na mopede ujo Rajbanicka z vysneho konca.

   „A ja som zas cital,“ ujal sa slova penzionovany pedagog, „ze vraj ceny nehnutelnosti porastu zavratnou rychlostou. Ak mate za co, kupujte domy a role, v eurach ich nabeton predate so stopercentnym ziskom.“

   A tak prichadzali dalsi a dalsi, uz nas bola pekna kopka. Rozprudila sa ziva debata, prehlad tlace z domova i zo sveta, pikosky z dediny i cezpolne, recepty, rady, napady, odporucania. Slniecko nam hrialo na krize, sviezi vetrik pofukoval a nam bolo dobre. Spolocny osud cakania nas stmelil a boli sme ako jedna rodina. Skratka, prijemne zhromazdenie. Boli by sme tam v druznej debate stravili mozno i dve hodiny, keby sa nebolo zvnutra ozvalo razne postarske peciatkovanie. I hlucha Helena zbystrila sluch a povedala:

   „Pocuvajte, na nezda sa i vam to, co mne? Pan veduci je uz asi na placi.“

   Kedze som stal najblizsie pri dverach, ostavalo na mne, aby som siahol na klucku. Kazdy vyludil udiv nad skutocnostou, ze dvere boli vlastne po cely ten cas otvorene. Teda, cedula neklamala, veduci bol skutocne na poste. Vsetkym som dal prednost a sam som dnu nesiel. Naco aj, ved ja som si prisiel do spolocnosti dochodcov iba podebatovat. A nenapadne som strhol listok z dveri. Pri ceste domov som rozmyslal, pre ktore dvere a pre aky napis sa rozhodnem nabuduce. Na hrudi ma hrial dobry pocit, ze som urobil zadost svojej dusevnej hygiene a vytrhol som seba aj pol dediny z ponorkovej choroby a umoznil im aspon na dve hodiny spolocensky zit.

Emilia Molcaniova

 

Spomienka na Laca Horskeho

   V poslednych septembrovych dnoch sme si pripomenuli nedozite osemdesiate vyrocie narodenia nasho obcana – Breznana Laca Horskeho. Pri tejto prilezitosti Horehronske muzeum a Miestny odbor Matice slovenskej pripravili za ucasti sportovej verejnosti spomienkove odpoludnie na tohto sportoveho velikana – hokejistu, trenera, pedagoga a publicistu, Doc., PhDr. Ladislava Horskeho, CSc.

   Ako jeho pribuzny vyuzivam moznost podakovat sa za organizaciu a realizaciu vecera autorom, predovsetkym Ivici Kristofovej a Janovi Weissovi. V sprevadzajucom obsiahlom priereze jeho zivotnou drahou, na prekvapenie az detailne vykreslila I. Kristofova postavu tohto nevsedneho obcana Brezna.
   Aj ked tam bolo povedane takmer vsetko, predsa by som chcel len v skratke pripomenut sportovej verejnosti, hlavne priaznivcom ladoveho hokeja, jeho nebyvale uspechy, ktore na tomto poli dosiahol. To, ze sa zaradil do reprezentacie byvalej CSR, je sportovej verejnosti zname. Menej zname vsak ostava, hlavne neskor narodenym, ze sa s muzstvom Slovana Bratislava ako jeho trener stal v historii slovenskeho hokeja prvym majstrom federalnej ligy. Jeho trenerske a pedagogicke schopnosti ho doviedli az k trenovaniu reprezentacie. Zname su jeho publikacie, dodnes vyuzivane v trenerskej praxi. Viac rokov posobil v zahranici, menovite v NSR a Rumunsku, a tiez ako konzultant v takych krajinach, akou je koliska ladoveho hokeja Kanada, a USA. Zaverom spomeniem mena, ktore vyrastli pod jeho vedenim v slovenskej lige: Starsi, Golonka, Gregor, Capla, Kuzela, Nedomansky, Pasek, bratia Stastni, Rusnak a predovsetkym Vlado Dzurilla. Vsetko reprezentanti byvalej CSSR.
   Jeho uzasne bohata sportova kariera sa v kratkosti ani neda obsiahnut, ale aspon takto je potrebne pripomenut osobnost, ktora v dejinach Brezna vycnieva nad ramec vzacnych ludi, zapisanych do historie mesta.
   Este raz srdecna vdaka zucastnenym, ale hlavne autorom tohto vydareneho vecera.                              

J. Dunajsky

 

Zamyslenie nad zivotom

    Clovek sa narodi, clovek umiera a ani na jedno nema vplyv, nemoze tomu zabranit. V starej knihe Mudrosti sa hovori: „Mnohi si myslia, ze zivot mame darovany, je to ale omyl. Zivot mame len pozicany, aj to len nakratko.“

   Rieka casu je bez zaciatku a bez konca, plynie z vecnosti do vecnosti. A clovek? Je iba jednodnovou trblietavou vazkou, co sa mihne nad hladinou, zatrepoce kridlami a potom ju pohlti prud casu. Dlzka zivota cloveka by sa vsak nemala merat prezitymi rokmi, ale skutkami a tym, co clovek urobil, co zanechal po sebe. Ved aj kratky cas zivota je dost dlhy na to, aby sme ho naplnili dobrotou a laskou.

   Ten, kto si nevazi svoj zivot, nezasluzi si ho! Vsimli ste si, ze vsetko tvorstvo na tejto planete zije preto, aby sa tesilo zo zivota? A len clovek, jediny tvor – on je vynimkou. Viac sa umara a trapi, ako tesi z toho, ze zije. Je pravda, ze kazdy sa boji smrti, ale kto sa jej neboji? Ale ti najstarsi z nasich rodov mi neraz takto povedali: „ Ten, kto sa neboji zivota a kazdodennych jeho starosti, nemusi sa bat ani smrti. Ved smrt je prirodzenym zakoncenim zivota. A clovek je sucastou kolobehu zivota – vzniku a zaniku.“

   Salamunove slova mudrosti hovoria: „Marnost nad marnost, vsetko je len marnost. Prv, nez sa pretrhne strieborna nit, rozbije zlata casa, prach sa navrati do zeme, kde i predtym bol, ale duch – ten sa vrati k svojmu stvoritelovi – k Bohu.“ Smrt nie je strasna, strasne su len predstavy o nej. Smrt je vlastne dobra. Zbavi nas vsetkych starosti, trapeni. Smrt je nekonecna sloboda.

   V dedine zvoni umieracik. Ludia vedia, ze sa niekto pobral na druhy svet. Ale vieme, co sa odohrava v mysli umierajuceho? Je to predovsetkym predstava, ze ani v poslednej chvilke jeho zivota ho jeho blizki neopustia, ze budu pri nom. Ze to budu oni, ktori mu zatlacia oci pri poslednom vydychu. Ale kolko nasich starych otcov, mam ci nasich pribuznych umiera osamotene – na nemocnicnom lozku ci v domove dochodcov. Takito umierajuci sa citia horsie, ako odsudenec na smrt pred svojou popravou. Ale co svedomie tych, co v najtazsej chvilke nestali pri smrtelnej posteli otca, matky, brata, sestry, manzela, manzelky?

   Pamatajme vsetci na tento okamih, lebo caka aj nas. A mozno budeme presne tak osamote umierat, ako ten, na ktoreho sme nemali cas, na ktoreho sme zabudali. A co ak zabudnu aj na nas, no nie je to strasna predstava?

Vojtech Majling
 

 Desatoro mladeho knihomola

   Pri prilezitosti Medzinarodneho dna skolskych kniznic, ktory bol 22. oktobra, vam ponukame Desatoro mladeho knihomola:

1.      Mlady knihomol sa stava knihomolom, az ked je stary a vo vsetkych knihach ma neporiadok a mole.

2.      Transpakistansko-etiopska knizna spolocnost Milovnik knihy nedavno zverejnila sokujuci vyskum. V stredoveku bolo mimoriadne jednoduche ziskat povest knihomola, pretoze knih bolo malo, prepisovali sa rucne a ten, kto precital uz tri, bol mimoriadne scitany.

3.      Mlady knihomol drzi vo zvlastnej ucte starovekych citatelov, pre ktorych jedna dobra detektivka znamenala nosit so sebou asi sto kilogramov kamennych dosticiek.

4.      Spravny knihomol ma naraz rozcitanych aspon desat knih. Ak ho chceme rozveselit, poprehadzujme zalozky, vzdy o par stranok dopredu. Zvlast pri detektivkach moze byt zaverecna pointa dost prekvapujuca.

5.      Za najtazsie zivotne obdobie sa u knihomola povazuje to, nez sa nauci vsetky pismenka. Udajne vsak uz pri znalosti desiatich pismen je mozne citat, aj ked proces je velmi narocny na cas a domyslanie. Svetovym rekorderom je Fero Drtic, ktory vo veku troch rokov ovladal len pat pismeniek, a precital celu Sagu rodu Forsythovcov. Odbornici sa zhoduju, ze si sam pritazil aj tym, ze jedno z pismen, ktore ovladal, bolo Q.

6.      Firma Citala by som, az sa trasiem ponuka novinku pre vasnivych citatelov. Ide o podusku na namacanie prstu pri obracani stranok, ktora obsahuje vytazky zo slepeho creva netopiera. Vraj to nadherne zvlacnuje prsty a sum prevracanej stranky sa dostava az za hranicu ultrazvuku, co zvlast docenuju vacsie kniznice.

7.      Ak vam v kniznici prinesu vypozicku, nenapadne na vas mrknu, pootvoria knihu a tam je ukryta pistol, je nutne si hned vyjasnit, ze nie ste Krstny otec.

8.      Zvlastnu kategoriu tvoria bestsellery, ktore sa u nas objavuju pod nazvom best zeler a mozeme v nich najst posledne trendy pri vareni zeleru.

 

Pre nezamestnanych Helpanov hlada novu vyrobu

   Helpu sme v jednej z reportazi o zivote v horehronskych obciach uz spominali. Bolo to zaciatkom aprila, ked vytvorili pracovne prilezitosti pre sestdesiat zrucnych ludi. Starosta Jozef Fillo vie, ze ak chce zabranit ubytku obyvatelov, musi dat ludom moznost pracovat. Po polroku sme obec navstivili znova, aby sme sa opytali, ako sa cini helpianska prevadzka, ktora vyraba kablove zvazky pre spanielsku automobilku.

Pracovat kvalitne a rychlo
   Zamestnanost v prevadzke zostala rovnaka, ale zarobky nie su take vysoke, ako by si zamestnanci predstavovali. Starosta vysvetluje:
„Pracovne tempo je na europskej urovni, vyuzitie pracovnej doby na 100 % a nie vsetci dokazu splnit stanovenu normu. Niektori po zauceni odidu za vyssim zarobkom. So zamestnancami, ktori neplnili normu aspon na 60 %, zrusili pracovnu zmluvu a hladali dalsich, ktorych zaucaju v topolcianskom zavode. Momentalne sa „zacvicuje“ desatclenna skupina. V urcitych druhoch prac nasi ludia nedokazali plnit planovanu normu, preto to presunuli naspat do materskeho podniku. Prevadzka funguje, ale ludi zhanaju v okolitych obciach. Hoci je na Horehroni dost vysoka nezamestnanost, nie su k dispozicii taki, ktori by vedeli kvalitne a rychlo pracovat. V Helpe nezamestnanost klesla na 8,1 percenta. Su to vacsinou ludia dlhodobo nezamestnani, ich pracovne navyky su minimalne a ani nemaju zaujem ist robit. Preto sa snazim najst nejaku inu, menej narocnu vyrobu. Zoberiem cokolvek, pre co dokazeme pripravit priestory a o com si budem mysiet, ze to ludia dokazu splnit a bude to pre nich financne, aj z inych stranok zaujimave.“

Do materskeho centra chodia aj otcovia a stare mamy
   Po skonceni strednej skoly odchadza za pracou mimo obce devat z desiatich Helpanov. Ked studenti odidu na vysoku skolu alebo zacnu pracovat, nastava problem.
„Mame tri folklorne subory. Pocas Horehronskych dni spevu a tanca sa vracaju domov clenovia Priehyby a Helpanu, ktori pracuju v zahranici, lebo povazuju za cest vystupit v programe, ale chyba im celorocny trening a ich vystupenie straca na kvalite. Nemaju moznost stretavat sa casto, “ konstatuje Jozef Fillo. Najstabilnejsim je preto detsky folklorny subor Helpancok, ktory zdruzuje ziakov zakladnej skoly.
   V septembri minuleho roka otvorili v priestoroch skolky materske centrum Duha. Stretavaju sa v nom mamicky a ich deti, ktore sa mozu do sytosti vyhrat, kym rodicia maju k dispozicii internet a pocuvaju rozne prednasky. V case nasej navstevy dlazdili chodnik pred materskym centrom, predtym stihli vymenit na budove okna a pripravuju vymenu dveri. Na jar budu zateplovat a robit novu fasadu. O zaciatkoch Duhy starosta hovori:
„Chvilu trvalo, kym sa to dalo do poriadku, lebo k terminu otvorenia zriadovatel nestihol doviezt svoje zariadenie a dali sme mu nahradny nabytok. Teraz je uz zariadene podla jeho predstav. Centrum splna ucel sustredovania mladych ludi, niekedy tam chodia aj otcovia a stare mamy, hlavne na prednasky – ako si zalozit zivnost, zaklady podnikania, komunitny organizator alebo zdravotne (vseobecny lekar, zubar, gynekolog...). Bol by som rad, keby do buducna boli priestory centra vacsie. V priebehu jedneho – dvoch rokov to vyzera tak, ze prestaneme vyuzivat staru zakladnu skolu, lebo pocet ziakov stale klesa. Chceli by sme tam presunut zakladnu umelecku skolu, ktora je zatial na namesti. Pred styrmi rokmi sme ju odclenili od Polomky, vtedy sme mali vyse osemdesiat ziakov, teraz je ich okolo stoosemdesiat. Nepocitali sme s takym velkym rozsirenim. Ale pretoze je o skolu zaujem zo strany rodicov, hlavne vo vytvarnom odbore, budeme potrebovat vacsie priestory. Podarilo sa nam zohnat vybornych ucitelov, styria su z Ukrajiny. Maju kvalitne vzdelanie a vedia deti naucit, ved na roznych sutaziach, aj medzinarodnych, sa umiestnuju na poprednych miestach.“

Otvoria viacucelove ihrisko
   Jozef Fillo je starostom Helpy trinast rokov. V roku 1994 tam zilo 3270 obyvatelov, odvtedy klesol ich pocet na 2900. Deti v ZS bolo 365, teraz je ich ledva 300.
„Mladi sa nam odstahovavaju za pracou. Bohuzial, ide o plodne rocniky a deti sa rodia nie v Helpe, ale v mestach. Podla mna je to dost velky problem. Nielen u nas, na celom Horehroni. Plati, ze cim blizsie k mestu, tym su ubytky mensie. Mladi ludia stavaju pribytky aj na vidieku, ale my sme uz 26 km od Brezna a nie sme pre nich zaujimavi. Napriek tomu aj v Helpe mame novy stavebny obvod Teplica 2. Rozpredali sme pozemky na dvadsatsest rodinnych domov a chystame infrastrukturu pre dalsich dvadsat domov v tejto casti, pretoze je o ne zaujem. Hlavne u tych, ktori si isli „vonku“ zarobit a po navrate sa rozhodli postavit dom v Helpe. Dalsou skupinou ludi su podnikatelia, napriklad z Bratislavy, Nitry, Kosic, aj inych casti Slovenska, ktori si tu stavaju rodinne domy.“ Helpania spustnute domy opravuju zriedka. Nehnutelnosti, ktore neprekracuju cenu 300 000 korun, vacsinou vykupia „cudzi“ a upravia si ich na rekreacne ucely.
   V predchadzajucom tyzdni dokoncili stavebnu pripravu a  montaz mantinelov miniihriska s umelym travnikom. Viacucelove ihrisko s rozmermi 33 x 18 m spristupnia verejnosti v druhej polovici oktobra. Vystavbu ciastocne financoval urad vlady. S podmienkou, ze ihrisko bude sluzit detom. Starosta spresnuje:
„V auguste pri podpisovani zmluv vysvitlo, ze za cenu milion korun nepostavime multifunkcne, iba jednoucelove ihrisko, zemne a betonarske prace podla dodaneho projektu idu na nase naklady a naviac zaplatime DPH. Rozhodli sme sa rozsirit vyuzitie futbaloveho miniihriska na volejbalove a basketbalove, takze v skutocnosti vysla jeho vystavba na 1,85 mil. korun, z toho milion zaplati urad vlady, zvysnu cast obec.“

Vsetko sa nepodari
   Lyziarsky vlek s dlzkou 400 m a prevysenim 70 m by chceli doplnit trojnasobne dlhsim vlekom s prevysenim 260 m a umelym zasnezovanim na lavom brehu Hrona. Najskor potrebuju postavit trafostanicu, ale ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) v Helpe zatial nie je ukonceny, kedze nie su vyjasnene vlastnicke vztahy k niektorym pozemkom. Dalsou tazkou ulohou bude najst investora, ktory by vlek postavil. Druhou moznostou je vziat uver a financovat vystavbu z rozpoctu obce. Podmienkou na cerpanie europskych zdrojov bude umiestnenie vleku vo vyske nad 1300 m n. m. Predpoklada sa, ze globalne oteplovanie zasiahne aj tuto cast Europy.
„Problem so zrazkami sa da vyriesit umelym zasnezovanim, ale pokial teploty neklesaju pod nulu, nepomoze ani zasnezovanie. Mam informacie, ze sa k nam vracia ceska klientela, prichadzaju aj Nemci, Poliaci a Madari. Verim, ze cestovny ruch sa rozhybe, v letnej sezone budeme hladat moznosti doplnkoveho vyzitia turistov. Nejake napady mam, verim, ze cast z nich sa podari zrealizovat,“ tvrdi starosta. Ma vela snov, planov do buducnosti, ale pocita s tym, ze vsetko sa nepodari. Najma, ak naraza na prekazky, ktore su neprekonatelne. „Pri niektorych hovorim, ze ked ma vyhodia dverami, treba vojst oknom. Chcem ich za kazdu cenu zrealizovat. Pre mna je prioritou buduci rok dokoncit kanalizaciu v Helpe. Mame odkanalizovanych asi 92 % uzemia obce. Obec je v hornatom terene a skoro vsetko bolo mozne realizovat samospadom. Najzlozitejsie useky sme si nechavali na zaver. Riesime to projektom, ktory sa tyka asi dvoch percent obyvatelov.“ Starosta predpoklada, ze projekt cisticky odpadovych vod, ktory dva roky stravil v eurozasobniku, bude s malymi upravami podla novych kreterii pouzitelny aj teraz. Rovnako aj projekty zateplenia telocvicne, starej a novej skoly v Helpe s nakladom 11 mil. korun. Zasobniky projektov su zrusene, ale starosta dufa, ze pri rozhodovani uprednostnia stredne a severne Slovensko. „Pockame na vypisanie kriterii a znovu pojdeme do sutaze. Mrzi ma, ze z eurofondov sa v minulosti zateplovali skoly v nadmorskej vyske okolo 200 m na juhu Slovenska a ziadatelom v omnoho zlozitejsich klimatickych podmienkach 700 m n. m. nevyhoveli.“ Chceli by revitalizovat zelen, projekty vypracuvaju pre Burkovanu ulicu a namestie smerom ku skole.

Skanzen a Jelenia obora
   Navstevnikov tohtorocnych Horehronskych dni spevu a tanca vital amfiteater novou vstupnou branou. Pribudla aj drevenica, ktoru postavili tradicnou technologiou, casom chcu v areali amfiteatra vytvorit skanzen.

   Obora so 120 kusmi jelenej zveri je vybudovana na prenajatych pozemkoch s rozlohou 70 ha. Pokial sa ich nepodari vykupit od majitelov, moze sa stat, ze ju prestahuju inde.
„Niektori obcania chcu pozemky nechat pre svojich vnukov a pravnukov. Moj nazor je, ze ak nedokazeme zaistit pracu v obci, tak o patdesiat rokov tu nebudu ziadni vnuci ani pravnuci. Vsetko sa nam odstahuje prec. Tym, ktori tu chcu do niecoho investovat, treba pozemky predat.“ Objavili sa projekty minizoologickej zahrady z domacich zvierat, ozdravneho rekreacneho strediska pre zahranicne deti, domova dochodcov v budove byvaleho detskeho domova. „Pan, ktory objekt odkupil, mal vydane stavebne povolenie a chcel preinvestovat 110 mil. korun. Lenze ratal s podporou z eurofondov a zistil, ze peniaze nezozenie. Budovu predal spolu s projektom manzelskemu paru, ale ich predstavy o podnikani v tomto regione zatial nepoznam. Ak by to zrealizovali podla povodneho projektu, vznikli by pracovne miesta pre priblizne 50 ludi,“ uvadza na zaver Jozef Fillo.

(pl)

Nad upravenym helpianskym namestim sa vynima rimskokatolicky kostol, ine vierovyznanie ma iba zopar obcanov Od vlani funguje v obci materske centrum Duha Miniihrisko pre deti, ktore sa venuju futbalu, volejbalu a basketbalu, pripravili v sportovom areali v susedstve tenisovych kurtov a futbaloveho ihriska

Vstup do amfiteatra vynovili pred junovou slavnostou Horehronskych dni spevu a tanca


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT