HOREHRONIE NEWS

Vzacne obrazky

Pri akej prilezitosti sa nechala odfotografovat pri automobile Hasicskeho zboru Breznianskeho okresu tato skupina ludi? Ak spoznavate niekoho, zavolajte na t. c. 6112283.

Sviatok vsetkych svatych a dusiciek vo zvykoslovi

   Pri svojich cestach po horehronskych dedinach, pri cestach za miznucou krasou starych zvykov a obycaji som si neraz s najstarsimi z nasich rodov pohovoril aj o tom, ako sa svatil Sviatok vsetkych svatych a dusiciek. Viaceri z nich mi tvrdili, ze ten, kto zil duchovne, zil dlhsie. Takito ludia ani jeden den nezabudli na modlitbu, spravali sa podla Bozich prikazani, nuz preto ich uponahlany svet nenasiel nepripravenych.
   Zistil som, ze tradicia spomienok na tych, co od nas navzdy odisli, ma aj na Horehroni dlhe trvanie. Ludia nevnimali odchod svojich najblizsich ako odchod navzdy, ale zostavali v ich srdciach, nabozenskych obradoch a predstavach. Nositelmi aj tychto tradicii boli predovsetkym dediny a ich ludia. Niekolko dni pred tymto sviatkom volakedy hroby obkladali machom, cistili cesticky na cintorine, opravovali nahrobne krize. Muzi plietli venceky zo svrciny a prizdobovali ich kruspanom. Zeny ich dokoncievali zdobenim papierovymi kvetmi, stuhami a neskor aj chryzantemami. Kladenie vencov a kvetov na hroby je novsi jav. Tento zvyk sa na nasom uzemi udomacnil zaciatkom 19. storocia. Ulohou zien bolo doma urobit poriadok - upratat dom. Ale piekli aj kolace. Byvalo zvykom, ze pri tejto prilezitosti piekli male bochniky alebo dvojbochniky z kysnuteho cesta, tzv. duse. Rozdavali ich zobrakom, ktori sa po tieto dni zhromazdovali pred kostolom a potom sa za zomrelych modlili. Po niektorych dedinach piekli aj pecivo z kysnuteho cesta, ktore malo nazov dusicky. Tvorili posledny chod jedla na Den dusiciek.
   Dozvedel som sa, ze vo viacerych dedinach bolo zvykom, ze gazdinky pri peceni hadzali do ohna aj trochu muky alebo cesta z prveho bochnika chleba ci kus podplamennika ako dar dusickam. Verili, ze ak sa v tento den schytil velky vietor, bol to znak, ze su duse nespokojne. Preto vtedy gazdina otvorila oblok a nim vyhodila za hrst muky, aby sa nestastne duse nasytili. Niekde byvalo zvykom, ze pred dusickami o polnoci vyzvanali zvony, aby dusicky potrafili domov.
   Doobeda ci poobede chodili do cintorina palit sviecky. Sviecky zapalovali aj pri krizi, ktory bol postaveny v cintorine. V tento den byvali zadusne omse za mrtvych. Niekde to bolo v kostole, no v niektorych dedinach sa taketo omse konali v cintorine. Pri spolocnej veceri sa spominalo na zomrelych a na ich dobre skutky. Byvalo aj zvykom, ze na Sviatok vsetkych svatych v cintorine pri krizi odbavovali litanie, no este predtym siel knaz po celom cintorine, aby posvatil vsetky hroby. Niekde byvalo zvykom, ze po navrate z cintorina sa rodina modlila ruzenec.
   Buducnost nemoze existovat bez minulosti. Kazdy z nas nosi v sebe spomienku na svoje detstvo, na svoju mladost. A nasa mladost je uzko zviazana s tymi, ktori uz nie su medzi nami, s ktorymi sme zili, ktori nas vychovavali. Nuz preto je tu cas aspon raz do roka si na nich spomenut. Nezabudajme na to hlavne dnes, v tento uponahlany cas.

Vojtech Majling Foto: Vojtech Majling

Novembrove pranostiky

   Ak zaciatkom novembra snezi, mava potom sneh vysku vezi * Ak v novembri hrmieva, sedliak o jari sniva * Novembrove slnko na zem nevidi * Novembrovy sneh, ak sa skoro roztopi, poliam a studniam to osozi * November nam casy meni, preto prijmi ocistenie * V novembri opadaju vsetky listy, ze i tebe uschnu, bud si isty * Novembrova hmla zhasina slnko * Ak je v novembri dazd a potom mrazy, siatba sa casto skazi * Ked sa v novembri hviezdy ligocu, chytia sa skoro mrazy * Ked krtko v novembri ryje, budu na Vianoce lietat komare * Ked november teplom hladi, potom este v maji zima chladi * Ak nedrzi prvy novembrovy sneh, neudrzi ziaden cez celu zimu * V novembri kvet na strome nehodny radosti, dlhej a tuhej zimy bude potom dosti * Akym pocasim v novembri zima prichadza, takym v marci odchadza * Novembrove hrmavice blahodarne su na psenice * V novembri, ked na poliach sneh niekolko dni polezi, doda im vlahy a sta hnoj osozi * Ak kvitnu v novembri jarne byliny, pride skaza na ludi * Ked este v novembri hrmieva, urodny rok nato byva.

Mgr. J. Pupis

Jesenne rano

Ked vietor zafuka
padaju vlasy
stromom spod klobuka
to starnu asi

maliar zas z dlani
rozlieva farby
tak ako vlani
lesu tvar farbi

plecia mi ovieva
studeny vanok
chladom sa usmieva
jesenne rano

Po dazdi

Po dazdi ulica
dusi sa v pare
potia sa jej lica
mladne vsetko stare

po dazdi chodniky
hraju sa s kvapkami
tak ako pomniky
pokryte slzami

po dazdi cesta
ma novu tvar
mejkap do mesta
a sminiek par

po dazdi svet
vodou spity je
do mokrych viet
dnes sa ukryje

           M. Bukovina

Z E N A Z A V O L A N T O M

   Tachometer ukazoval pohodovych sedemdesiat, motor tisko vrcal a ja som si v hlave premietala, co vsetko ma doma caka. Hodim bielizen do pracky, urobime s dcerkou ulohy a potom uvarim veceru. Ozaj, co? Volaco mi muz vravel, ze by si rad dal, ale neviem si spomenut, co to bolo.

   Ako to predbiehas, ty trulo! Hovado! Nie, hovadzina to nebola… Tak, teda bravcovina? Nezda sa mi. Ale, ved ja na to urcite pridem.

   Krasny bocian, urcite ma niekde nablizku hniezdo s mladymi. Neboli to spanielske vtaciky? Nie. Ani moravsky vrabec? Nie. Vtacie mlieko? Urcite nie, manzel nema rad sladke.

   Tie reklamy su vsade, clovek sa uz pomaly boji aj konzervu otvorit, aby tam nenasiel natlaceny nejaky bilbord. A, tento je novy, vcera tu este nebol. Reklama ma presvedcit damy, ze len kozmetika ich urobi krasnymi. Pat vymalovanych ust, jedny naspulene, ine vysmiate, vsetky namalovane kriklavymi farbami. Drzky! Ale nie, drzky ani drzkova polievka to nie je. Bolo to nieco bezmasite… Ale co?

   Co to za rapkac ide za mnou… Pekny sportak! No, no, no, preto, ze mas rychle auto, este nemusis letiet stopatdesiatkou! Blaznivy Talian… A co spagety? Nie, nie, spagety nemam zasa rada ja. Tie to byt nemohli. A pizza? Na nu by som pravdepodobne nenasla vsetky potrebne ingrediencie, takze zas som mimo. Alebo ze by to bola aliotta? Na pripravu treba 2 - 3 druhy ryb, ja nemam ani jeden. A potom, polievka manzela nezasyti.

   Kamion s vajcami, tak, teda, teba by som nechcela vidiet v priekope… Co tak nieco vajecne? Madraske vajcove kari… omeleta Piperade… panagjurske vajcia, vajcia v chilli omacke a la Padang… Nie, ani vajcia Mimoza ci v rosole. A nakoniec, nie su ani zdrave, su prepacovane cholesterolom, to tvrdi manzel. Do kelu! Tak co to potom bolo? Zeby nakoniec kel? Alebo ina zelenina? Articoky? Baklazan? Fazulka pani Ajsi? Gado-gado s arasidovou omackou? Nie. Ze preco? Z jednoducheho dovodu. Chyba mi sardelova pasta a o arasidovej paste ani nehovorim.

Som v koncoch. A tak velmi by som sa chcela mojmu drahemu aspon raz trafit do chuti. Co si teraz o mne pomysli, ze si neviem zapamatat ani jedine jeho zelanie, a to len preto, ze si na neho cely den nespomeniem. Urcite potom sklamany odide do krcmy… A tam za vycapnickym pultom stoji to velke nebezpecenstvo, Ilonka. Jej zvodna, bujara postava irituje nejedneho stamgasta. Nuz, vidite, a preto mi tak zalezi na tom, aby som mu ulahodila doma… Co tento zasa stvara…! Nahanaju ho policajti… Paneboze, uz to neubrzdim…

   „Pani, pani, otvorte oci… no, chvalabohu, uz sa prebera…“

   „Co je s autom?“ bolo to prve, co mi napadlo.

   „Je na placku, narazili ste do stromu, ale najdolezitejsie je, ze vy ste v poriadku…“

   „Pan policajt, vy ste poklad, cmuk, cmuk, cmuk, placky, ano, dnes vecer som chcela manzelovi urobit zemiakove placky…“

Emilia Molcaniova

„Som rad, ze aj taka mala obec, ako je Sihla, dokaze prilakat chatarov“

   Prve zmienky o vzniku Sihly su z polovice 18. storocia. Ako komorska osada vyrastla okolo erarnej sklarne zalozenej v roku 1744. V tom obdobi bola Sihla priemyselnym centrom poskytujucim zamestnanost sirsiemu okoliu. Po svedkoch zaslych casov v Sihle vsak ostalo uz len par budov a spomienky. V sucasnosti ma obec dvestodevatnast obyvatelov, niektori z nich pokracuju v polnohospodarskych a remeselnych pracach ako ich predkovia. Niektori su zamestnani v Brezne, Podbrezovej, Hronci a vacsina pracuje v Lesnej sprave v Sihle, ktorej budova sa zachovala dodnes. V katastri Sihly vyrastlo nove sidlisko. Od roku 1991 funguje miestna pekaren, v ktorej pecu znamy sihliansky chlieb. O tom, ako sa zije v tejto dedinke dnes, nam porozpraval starosta Stanislav Bitala.

Kolke volebne obdobie ste starostom Sihly? Preco ste sa rozhodli kandidovat?
   - Pred mojim prvym volebnym obdobim som bol poslancom obecneho zastupitelstva, kde mi ostatni poslanci a starosta navrhli, aby som skusil kandidovat na post starostu obce. Tato myslienka ma natolko zaujala, ze som si podal kandidaturu. Nebol som sam, no spomedzi troch kandidatov som vyhral a od tohto obdobia starostujem uz stvrte volebne obdobie.

Funkciu starostu vykonavate len na polovicny uvazok. Ako to stihate popri zamestnani?
   - Ano, je pravda, ze tuto funkciu vykonavam len na polovicny uvazok, vacsinou po zamestnani. Ale ked treba, zostavam doma na nejake vybavovania ci porady.

Co sa vam podarilo v predchadzajucich volebnych obdobiach?
   - V zaciatkoch mojho posobenia v roku 1995 obec prisla o dane z nehnutelnosti od statnych lesov - Lesneho zavodu Cierny Balog v sume 300 000 korun, cim sa znizil rozpocet. Stalo sa to tym, ze statne lesy - Lesny zavod C. Balog sa zo zakona stali lesmi osobitneho urcenia, cim boli pozbavene platenia dane z nehnutelnosti. Po desiatich rokoch tohto posobenia sa naspat robilo OLHP, pricom sa lesy stali opat hospodarskymi lesmi, takze su povinne platit dan z nehnutelnosti, co teraz predstavuje do rozpoctu obce 600 000 korun. V predchadzajucich volebnych obdobiach sa nam podarilo oplotit cintorin. Vybudovali sme dve autobusove zastavky. Vymenili nabytok v obecnom urade, tiez nabytok a okna v kulturnom dome, ktory sme zaroven aj oplotili. Zrekonstruovali sme niektore miestne komunikacie. Kazdorocne sa snazime udrziavat cintorin Padlych vojakov na Tlstom Javore. Starame sa o udrzbu miestnej komunikacie v lete, ale hlavne v zimnom obdobi svojim vlastnym traktorom, ktory sme kupili za moje volebne obdobie. Pocas tohto roka sme zrekonstruovali javisko v kulturnom dome a 28. septembra sme vysvatili erb, ktory minuly rok schvalila Heraldicka komisia Ministerstva vnutra SR. Podoba tohto erbu (na cervenom podklade v strede umiestneny zlty strom na zeleni) symbolizuje povod drevorubacov a furmanov, ktori v minulosti zvazali drevo do huty, v hornych rohoch tohto erbu sa nachadzaju dve banky, ktore upozornuju na to, ze v minulosti tu bola sklaren. Pri prilezitosti tohto podujatia vysla aj kniha Ladislava Tazkeho Pockaj, furman, nesibaj a na tuto slavnost sme pozvali aj spisovatela Igora Gallu, kde sme mu udelili cestne obcianstvo.

Ake su vase plany v tomto volebnom obdobi?
   - V katastri Sihly bolo vybudovane nove sidlisko, v ktorom zije dvadsatjeden mladych rodin v troch bytovych jednotkach, a tri rodinne domy. Kedze tam nie je zavedeny rozhlas a pri rodinnych domoch nie je ani verejne osvetlenie, chceli by sme to v tomto volebnom obdobi vyriesit. Okrem toho chceme vybudovat socialne zariadenie v kulturnom dome a na obecnom urade vymenit okna, zrekonstruovat podlahy a vyriesit kurenie. V buducnosti by sme si chceli dat vypracovat uzemny plan obce. Obec ako taka nema vybudovanu kanalizaciu a cistiaren odpadovych vod. No je planovana vystavba priehrady Hroncok, kde je v projektoch zahrnuta aj kanalizacia a cisticka na ukor investora, kedze obec nema na to financie.

Aka je vasa spolupraca so susednymi obcami Drabsko a Lom nad Rimavicou?
   - Nasa spolupraca je celkom dobra. Musim ale priznat, ze by som bol rad, keby sme sa aspon raz za stvrtroka stretli so starostami susednych obci na pode niektoreho obecneho uradu, kde by sme hovorili o spolocnych zaujmoch vsetkych troch obci.

V sucasnosti sa mnohe obce zapajaju do triedenia odpadu, ako ste na tom vy?
   - Komunalny odpad z obce odvazame na skladku do Brezna raz mesacne. Rad by som sa zapojil do triedenia odpadu a pretoze je v Sihle, Lome a v Drabsku maly pocet obyvatelov, bolo by dobre riesit to spolocne.

Mate problem s nezamestnanostou? Vyuzivate moznost aktivacnych prac?
   - V letnych mesiacoch je nezamestnanost nizsia, pretoze vacsinou mlade zeny cez leto zamestnavaju v lesnej sprave v Hronci ako zivnostnicky. V zime zivnost prerusia, cim je aj nezamestnanost vyssia. Obec zamestnava len troch zamestnancov na aktivacnych pracach, su to dve zeny a jeden muz. V lete udrziavaju miestne komunikacie, cistia rigoly, kosia zelen na verejnom priestranstve a na cintorinoch. V zime odpratavaju sneh a pripravuju drevo na kurenie.

Sihla sa uz preslavila pretekmi volskych zaprahov. Ako hodnotite doterajsie rocniky?

   - Rozhodli sme sa zorganizovat nieco, co by ukazalo pracu nasich obyvatelov a do Sihly prilakalo ludi z okolitych miest a dedin. S touto myslienkou ako prvi prisli Ing. Vojtech Ilcik a Ivan Nomilner v spolupraci so starostom a poslancami. Nasa predstava o tomto podujati sa vsak lisila od skutocnosti. Ocakavali sme maly pocet navstevnikov, no situacia bola taka, ze sme boli zaskoceni najma s obcerstvenim. Z roka na rok sa to vylepsovalo. Dovolim si s istotou tvrdit, ze tohtorocny siedmy rocnik z hladiska poctu navstevnikov, aj napriek horsiemu pocasiu, bol najvynosnejsi. Obec moze za to dakovat vsetkym furmanom, bez ktorych by toto podujatie urcite neexistovalo. Podakovanie patri aj vsetkym organizatorom a sponzorom, bez ktorych by organizovanie tohto podujatia bolo velkou tarchou obecneho uradu. V tomto roku sa obec popri pretekoch volskych zaprahov zviditelnila aj podujatim Huculska parada, kde sa predstavili huculske kone. Za zorganizovanie tohto podujatia dakujem hlavne Hucul klubu.

Krasne prostredie Sihly laka mnohych chatarov, napriklad uz spominany znamy spisovatel Igor Gallo u vas preziva letne mesiace...
   - Som velmi rad, ze aj taka mala obec, ako je Sihla, dokaze prilakat mnohych chatarov. Jednym z nich je slovensky spisovatel Igor Gallo, ktory aj napriek svojmu vyssiemu veku Sihlu pravidelne navstevuje. Dovolim si povedat, ze sa u nas citi ako doma, comu nasvedcuje aj fakt, ze prijal cestne obcianstvo Sihly, cim sa stal sucastou obce.

Ako hodnotite s odstupom casu, ze ste sa rozhodli kandidovat na post starostu? Co vam robi najvacsie problemy?
   - Musim priznat, ze praca s ludmi nie je taka lahka, ako navonok vypada. Snazim sa vsak urobit vsetko pre to, aby v Sihle nedochadzalo k vaznym problemom.

(r) Foto: Peter Bercik

Miestna pekaren Jedna zo sihlianskych dreveniciek
Pohlad na cast obce