 |
Lydia Eckhardt splnila
svoj slub
Znama
slovenska modna navrharka Lydia Eckhardt splnila sen, o akom snivaju mnohe
dievcata. Vdaka nej vystupila na predvadzacie molo spolu so znamymi
slovenskymi modelkami, ako Linda Rezesova, Katarina Holanova, Katarina
Jancula, aj sedemnastrocna studentka Spojenej skoly v Brezne Martina
Majerikova. Padla jej do oka na stretnuti s finalistkami sutaze Miss
strednych skol Brezno 2007 este v maji, kedy jej prislubila ucast na modnej
prehliadke.
A tak
Martina zaziarila ako Popoluska z rozpravky v utorok 6. novembra na
prestiznej bratislavskej modnej prehliadke Lydie Eckhardt. Prirovnanie z ust
moderatorky Jarmily Hargasovej-Lajcakovej k Popoluske bolo naozaj vystizne,
pretoze Martina si pred dvoma tyzdnami pri sporte vyvrtla clenok, preto nad
jej vystupenim visel otaznik. Este pred samotnou prehliadkou spolu s pani
Lydiou hladali vhodne topanky, aby Martina svoj debut zvladla na jednotku.
Vsetko
dobre dopadlo. Tlieskala plna sala PKO v Bratislave. Slzy stastia pri
pohlade na svoju dceru sa ligotali v ociach mamy a spokojna bola aj ikona
slovenskeho navrharstva Lydia Eckhardt.
Gracioznost Martiny Majerikovej zvecnil aj fotograf, clen poroty
breznianskej sutaze Miss Ivan Kelement.
(ms) |
Dnes cudzi, zajtra
nasi rodicia, pozajtra my
Prestavte
si situaciu, ze zijete v spolocnej domacnosti s jednym rodicom. Nahle sa
vyskytnu vaznejsie zdravotne problemy, rodic odlezi v nemocnici niekolko dni
a potom si ho odveziete domov. Vy aj vas partner pracujete, kto sa teda
postara o rodica, ktory zo dna na den zostane napriklad imobilny? V
doliecovacom zariadeni moze stravit nejaky ten tyzden. Poziadate o miesto v
domove dochodcov, no v poradovniku je pred vami stodvadsat dalsich, z toho
mozno tridsat surnych pripadov. Kym sa uvolni miesto, moze prejst niekolko
mesiacov, v horsom pripade rokov. Mat „stastie“ znamena, ze miesto ziskate
po dochodcovi, ktory zomrel. Krute? Nie, zivot to tak zariadil. O senioroch
v Brezne by mohla napisat roman vo viacerych zvazkoch riaditelka domova
dochodcov a domova socialnych sluzieb Ing. Jana Grlicka:
Preco je take tazke
stat sa obyvatelom Luny?
- Uz
teraz mame nadstav. V domove pre stostyri ludi zije stodesat klientov.
Ziadatelov je raz tolko, ako mozeme umiestnit. Vzdy nam je luto, ked
nemozeme pomoct, vtedy odporucame ziadatelom ine zariadenie. Casto
kontaktujeme riaditelov inych domovov a vysvetlujeme, ze je to naozaj surny
pripad, ktory sme presetrili, ale nemame miesto na umiestnenie. Pretoze mame
aj leziacich pacientov, sest miest navyse sme ziskali tak, ze v bytovej
jednotke su dvaja klienti, aj ked povodne bola urcena pre jedneho chodiaceho
klienta. Pre nich to znamena usporu. Byvanie je pomerne drahe, takto si
delia podlahovu plochu na polovicku so spolubyvajucim. A zaroven si navzajom
robia spolocnost.
Kde su dalsie
domovy, kam prijimaju seniorov z horehronskeho regionu?
- Funguje
charita, je tam asi dvadsattri miest, ale potreba je vacsia. Ziadatelom
odporucame zacinajuce sukromne zariadenie v Hrinovej s kapacitou
stopatdesiat miest. Vo Valkovni je dalsie socialne zariadenie. Kazdemu
ochotne odovzdame svoje skusenosti.
Odkial ste cerpali
rady vy pred sestnastimi rokmi?
- Po
revolucii v okoli neexistovalo taketo zariadenie, vlastne ani v Banskej
Bystrici. Najblizsie bolo v Lucenci, predstihlo nas asi o rok a pol. Ucili
sme sa a hladali inspiracie v tlaci, boli sme aj v zahranici. Tam sme
nadobudli presvedcenie, ze nie sme horsi. Porovnavali sme. Zacinali sme
osemnasti, sami sme zariadovali, strihali koberce, sili zaclony. Zariadit
sto bytov bolo pomerne narocne, ked v obchodoch nebolo nabytku. Kupovali sme
dve stolicky tam, tri inde, hladali sme po skladoch... Kazdy zamestnanec
prichadzal z ineho prostredia a nikto nemal skusenosti.
Domov dochodcov
viackrat zmenil nazov aj zameranie. Pracuju v Lune zamestnanci, ktori
zacinali uz v penzione pre dochodcov?
- Gro
zamestnancov tvoria ti, ktori su tu od zaciatku. Vtedy boli obyvatelmi
samostatni, culi dochodcovia, nepotrebovali komplexnu starostlivost,
opatrovatelky ani sanitarky. Zdravotny stav klientov sa casom zhorsoval,
potrebovali viac starostlivosti. Teraz mame styridsat ludi, ktori su bud
leziaci, alebo na vozikoch, pripadne sa pohybuju po izbe na barlach. V
sluzbe mame vzdy iba jednu zdravotnu sestru, vacsina personalu su
opatrovatelky a sanitarky. Vyberame si take, ktore sa nam osvedcili pocas
praxe. Druhy rok u nas vykonavaju prax ziaci z Odborneho ucilista
internatneho vo Valaskej. Venujeme sa aj absolventom vysokych skol, ktori
potrebuju napisat diplomove prace. Je to starost navyse, ale kde maju
nadobudnut prax? Iba tu zistia ti, ktori chcu pracovat v tejto oblasti, a
vlastne aj my, ci sa na tuto pracu hodia.
Zmenilo sa nieco po
prechode pod vyssi uzemny celok?
-
Nevnimame ten rozdiel. Patrili sme pod okresny, neskor krajsky urad, teraz
pod BBSK, s kazdym zriadovatelom sme mali dobru spolupracu. Aj ked boli
niekedy „pokusy“ zasahovat do nasej prace, vzdy sme si to vedeli obhajit.
Mali sme stastie, ze sme si mohli vytvarat zariadenie podla svojich predstav
a potrieb nasich klientov. Sme samostatny pravny subjekt, mame rozhodovaciu
pravomoc. Od roku 2004 sme posilnili socialno-zdravotny usek, lebo sme
videli, ze zdravotny stav klientov sa s vekom zhorsuje. Robime ergoterapiu,
socialne pracovnicky maju vytvorene skupiny, ktorym sa venuju, stale mame
pred sebou ciel - rozvijat sluzby tak, akoby sme boli klientmi my. Dnes su
to „cudzi“ stari ludia, zajtra to budu nasi rodicia, pozajtra uz my.
Ake zmeny by ste
privitali?
-
Privolat si pomoc maju moznost klienti zatial len v jednej budove. Stalo to
tristotisic korun, peniaze sme ziskali zo sponzorskych prispevkov. Este
potrebujeme zapojit druhu budovu a prepojit system. Velmi nutne potrebujeme
vybudovat spojovaciu chodbu a prepojit obidve budovy. Nie draha stavba by
vyriesila niekolko veci naraz, doslo by k zlepseniu dostupnosti zdravotnych
a socialnych sluzieb (prevoz stravy, presun klientov),
kulturno-spolocenskych kontaktov (nova spolocenska miestnost) a k zvysenej
ochrane klientov a majetku, ako aj k zamedzeniu pohybu neopravnenych osob
vznikom jednej vratnice.
Co hovorite na
prisposobenie priestorov byvalej materskej skoly na Ulici M. Benku na domov
dochodcov?
- Pocula
som uz o tom a fandim kazdemu socialnemu zariadeniu, ktore vznika, lebo
situaciu poznam. Uz pred patnastimi rokmi statistiky vykazovali, ze
populacia starne. Hovori sa o tridsiatich osmich miestach. Neberiem to ako
konkurenciu. Vidim to ako potrebu, aby vznikali dalsie zariadenia. Ked budu
zariadenia s roznym standardom, klient si bude moct vybrat podla financnych
moznosti aj podla kvality poskytovanych sluzieb. A hlavne nebude dlho,
niekedy aj roky cakat v poradovniku, co mi je osobne velmi luto.
(pl) Foto: Stefan Vozar
