13. NOVEMBER 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Minuly utorok zacalo snezit. Prvy sneh prekvapil, potesil a niektorych aj znepokojil. Podla meteorologov to vsak este nie je trvaly nastup zimy. Zo snehovych vlociek mali najvacsiu radost deti, v nasej ankete sme sa vsak zamerali na dospelych, ktorych sme „otravovali“ otazkou: Aka zima vam vyhovuje?


S anketovym mikrofonom


o nastupujucej zime

Marianna Lihanova, studentka, Polomka:
- Ja uprednostnujem, ked je sneh cez vianocne obdobie. Lyzujem, takze je dobre, ked je vela snehu. Som rada, ked je zima so snehom, ale dufam, ze to nepojde do minus dvadsat stupnov Celzia. Vyhovuje mi, ked je taka priemerna teplota. Na druhej strane je to aj o cene, pretoze pri tuhej zime musia ludia viac kurit. Vlanajsia zima bola slaba, lyzovat som sa bola len raz v lyziarskom stredisku, kde boli vyhodne podmienky.

Michal Samuel, obsluha cerpacej stanice, Banska Bystrica:
- Mam rad velmi vela snehu, lebo som snoubordista. Sneh, to je najkrajsie, co poznam. Pre mna je zima najoblubenejsim rocnym obdobim. Vlani to bolo horsie, len raz som bol na Taloch, raz na Chopku a raz v Myte pod Dumbierom.

Zuzana Brozmanova, dochodkyna, Brezno:
- Vyhovuje mi taka stredna zima, aby bol aj sneh, ale nie silne mrazy. Dobre by bolo, keby pred Vianocami primrzlo a napadol sneh, aby sme mali krasne sviatky. Aj kvoli detom je dobra zasnezena zima, tak od polovice decembra do polovice marca.

Karol Tichy, dochodca, Pohronska Polhora:
- Na jednej strane mam rad dobru zimu, ktora chatarom prilaka hosti - lyziarov, pretoze ako dochodca este obcas robim kuchara. Na druhej strane mne osobne z ekonomickeho hladiska vyhovuje mierna zima, lebo doma netreba tolko kurit a usetrime palivo. Davali nam dotacie na plynofikaciu a teraz plyn zdrazel, takze sa vraciame ku kureniu drevom a uhlim. Vlani bola na kurenie dobra zima. Myslim si, ze tohto roku bude snehu, aspon si decka uziju, my sme si uz svoje „odkrutili“ a musime mysliet aj na druhych.

Jan Bukovec, dochodca, Brezno:
- Mne je to v podstate jedno. Ked je mierna zima, usetrime palivo a ked je tuha a zasnezena zima, je to dobre pre deti. Vlani bolo dobre, lebo sme usetrili.

Ing. Radko Dubeci, samostatne zarobkovo cinny, Myto pod Dumbierom:
- Len keby bolo vela snehu, aby mali hotelieri, chatari, prevadzkovatelia lyziarskych stredisk zabezpeceny odbyt. Ked je vela snehu, dolina zije. Treba, aby napadlo vela snehu. Cez den by mohlo byt minus pat stupnov Celzia, v noci minus desat. Do 6. decembra by mohlo napadnut 1,5 metra snehu a nech vydrzi aspon do konca marca. To je optimum. Nasa firma robi uctovnictvo pre podnikatelov a vlanajsiu slabu zimu mnohi pocitili. Mala by byt riadna zima ako pred dvoma rokmi. Technicke sluzby, sprava ciest su na zimu pripraveni, cize udrzba ciest im nerobi ziadny problem.

(ng, pl)

 hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Stretnutie k novemu skolskemu zakonu

   Dna 5. novembra navstivila Brezno poslankyna Narodnej rady SR Tatiana Rosova ( SDKU-DS). Ucelom jej navstevy  bolo cerpanie informacii z terenu pre tvorbu noveho  skolskeho zakona z cinnosti zakladnych a strednych skol v nasom regione. 
   Riaditel Spojenej skoly (Stredna priemyselna skola a Stredna skola podnikania) v Brezne Můler poslankynu oboznamil so sucinnostou oboch skol, ich fungovanim a uplatnenim absolventov na trhu prace. O cinnosti a existencnych problemoch detasovaneho pracoviska Materialovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity so sidlom v Trnave s poslankynou hovoril jeho veduci Ing. Milan Kovacik. Poslankyna sa potom v Zakladnej skole s materskou skolou Pionierska 2 stretla so zastupcami zakladnych skol v Brezne. Na tomto stretnuti preberali problematiku sucinnosti zakladnej skoly s materskymi skolami.  Zaroven jej predostreli najpalcivejsi problem skolstva -  urychlenie schvalenia noveho skolskeho zakona a jeho zavedenie do praxe, na ktory skoly cakaju. Pani poslankyna slubila, ze vsetky podnety zo skol v Brezne postupi vyboru skolstva a kultury pri Narodnej rade SR a bude napomocna pri ich rieseni.
   Okrem tychto akcii v meste sa zucastnila na otvoreni poslaneckej kancelarie Magdy Vasaryovej na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 49. Dufajme, ze toto nebola posledna navsteva pani poslankyne v Brezne.
   Poslanecka kancelaria je teda v nasom meste. Zalezi len od nas - obcanov mesta a celeho regionu, ako ju budeme vyuzivat, ci uz ako zdroj informacii pri hladani pomoci alebo pri  rieseni problemov rozneho charakteru. M. Vasaryovej zelame prijemnu pracovnu atmosferu, mnoho navstev nasich obcanov a este viac pozitivne vyriesenych otazok, ale aj prijemnych posedeni. Dufame, ze sa do nasho regionu bude velmi rada a casto vracat.

Bc. Ivana Kvietkova

 Stari rodicia nam, my starym rodicom

   Tieto slova sa stali skutocnostou v Zakladnej skole Benus v jedno krasne oktobrove popoludnie, kedy sme oslavovali  Medzinarodny den kniznic a mesiac ucty k starsim.
   Starych rodicov v uvode privitali deti z SKD dramatizaciou rozpravky Kozliatka. Potom sme dali slovo nasim starkym, ktori predniesli rozpravky svojim vnucatam s velkou laskou. Za ich precitanie sme sa im odvdacili kvietkom a usmevom. Nejednemu z nich sa zaleskla slza v oku. Potom sa z nich stali nasi pomocnici v literarnom kvize, kde sme si overili nase knizne a rozpravkove znalosti. Dobra zabava pokracovala, aj ked sa z deti stali mali ilustratori. Ich vytvarne prace starki odmenili potleskom a sladkostami.
   Okrem tohto popoludnia ziaci nasej skoly nezabudli na starych rodicov ani pri priprave programu a zucastnili sa na slavnostiach v Benusi a Bravacove.
   Svoju lasku a uprimny cit vyjadrili vlastnou tvorbou v ramci skolskej prehliadky basni. Jednu z nich venujeme vsetkym starym rodicom:

                             Stari rodicia

Sedive vlasy, / zvraskavena tvar. / Aj tak mozu vyzerat. Kto asi? / No predsa stari rodicia. / Obcas sa zlostia, / niekedy sa smeju. / Ked pridu hostia, / zdrzia ich na veceru. / O palicke chodia casto, / chrbat maju okruhly. / V myslienkach maju jasno, / slusnost ta ich nepusti. / Maju nas radi, / mame rady aj my ich. / Vo vnutri su stale mladi, / takymi zostanu naveky.

Lucia Rusnakova, 7. rocnik

 

Kazdy iny, vsetci rovni

    S tymto sloganom sa v Sumiaci uskutocnuju rozne sportove sutaze a podujatia. Zacali 22. jula futbalovym turnajom O pohar starostu obce Sumiac, kedy pohar si odniesli Sumiacania. Nasim detom sme pripravili strelecke preteky, ktore vyhrali surodenci Boselovci. Sutaziaci si odniesli nielen pekne vecne ceny, ale hlavne preukazali svoju sutazivost, rivalitu. Ako pri futbalovom turnaji, aj tu sme sa snazili nase deti stmelit bez rozdielu, ci su Romovia, alebo nie.
   Policajt Dusan Magura, ktory je usporiadatelom podporneho projektu Kazdy iny, vsetci rovni, organizoval a uskutocnoval rozne prednasky na temy diskriminacia, zaskolactvo. Vdaka patri Zakladnej skole v Sumiaci za spolupracu, predovsetkym riaditelke M. Boselovej a Z. Molentovej. Pracovat s detmi mienime aj po skonceni projektu. Ci to budu strelecke preteky, futbalove sutaze, cezpolny beh alebo ine. Za prioritu pokladame priatelstvo, lasku a zdravu sutazivost a nie hladanie rozdielov vo farbe pleti.

J. Gordanova

   

Styristopatdesiat rokov zboru

 

    V uplynulom mesiaci si Slovenskolupciansky evanjelicky augsburskeho vyznania cirkevny zbor pripomenul vyznamne jubileum - styristopatdesiat rokov od svojho vzniku. Zalozili ho len styridsat rokov po znamom vystupeni Dr. Martina Luthera v roku 1517. Myslienky reformacie sa tak zakorenili okrem inych miest a obci tiez na Horehroni.

   Pozvanie na slavnostne sluzby Bozie do evanjelickeho kostola v Slovenskej Lupci v nedelu 28. oktobra prijalo okrem mnozstva veriacich tiez viacero sestier fararok a bratov fararov z blizkeho i vzdialenejsieho okolia. Ulohy slavnostneho kazatela slova Bozieho sa ujal byvaly dlhorocny senior Zvolenskeho senioratu Jan Dubiny a svojimi prihovormi potom pritomnych oslovili lupciansky rimskokatolicky farar, dostojny pan dekan Lubomir Hudec, emeritny evanjelicky farar Mojmir Zurik a starosta obce Peter Lakomcik.

   Sucastou slavnostnych sluzieb Bozich bolo uvedenie do funkcie novozvolenej sestry dozorkyne cirkevneho zboru Jarmily Szarowskej i dvoch clenov presbyterstva.

   Svojimi vystupeniami obohatil a ozdobil tuto slavnost spevokol z Hronseku, ktory dirigovala sestra fararka Anna Jakusova, manzelka lupcianskeho evanjelickeho zboroveho farara Jana Jakusa a tiez miestny Evanjelicky spevokol a Chramovy zbor apostola Pavla z Brezna pod vedenim Juraja Zelnika. Pocas zaverecnej liturgie odznel staroslovansky Otce nas v podani lupcianskeho rodaka, emeritneho breznianskeho evanjelickeho farara Dusana Fabriciusa.

   Po zaverecnom pozehnani v chrame Bozom boli hostia pozvani na slavnostny obed a spolocenske posedenie v priestoroch kulturneho domu.

 

(jz)

 

Vystupenie Chramoveho zboru apostola Pavla v Slovenskej Lupci

 

 

Posedenie pre seniorov

 

   V Predajnej sme si ako kazdy rok pripomenuli mesiac ucty k starsim. Ved si to nase mamicky, oteckovia, stare mamicky, stari oteckovia, dobre susedky a tety zasluzia. Program v spolocenskom dome dna 28. oktobra pozostaval z basne, prihovoru starostky obce Ing. Tatiany Contofalskej, vystupenia spevackeho suboru Senior, deti z materskej skoly a ziakov zo zakladnej aj umeleckej skoly. Nikdy nezabudneme na nasich rodicov a na to, co pre nas urobili a stale robia. Spominali sme aj na nasich slavnych rodakov. Po obcerstveni vecer sprijemnila skupina Junior z Predajnej. Podujatie bolo prijemne, vsetci sme sa dobre zabavili pri speve a tanci.

 

Hanka Filipkova

 

 

 Nezamestnanost, hlad a bieda v Sumiaci v minulosti a teraz

 

   V roku 1935 zilo v Sumiaci 109 rodin s 336 rodinnymi prislusnikmi. Ako pise veduci notar na Okresny urad v Brezne: „... vystavene su nebezpeciu hladu a trpia podvyzivou.“

   Kazda obec v case hospodarskej krizy dostavala potravinove listky, ktore ludia volali zobracenky. Zenati muzi dostali listky v hodnote 20 korun, slobodni 10 korun. Prislo sa vsak na to, ze potravinove listky dostavali aj taki, ktori si ich nezasluzili a neboli na ne odkazani. Listkom totiz platili vstupne v hodnote 3 koruny na zabavu a 7 korun si pytali vydat. Bolo z toho velke „halo“. Neskor nezamestnanym zacali vydavat balicky v cene 20 korun, na zaklade coho obcania v Sumiaci dostali 250 balikov.

   V sucasnosti je v Sumiaci 199 nezamestnanych. Hladom netrpia, ved mesacne sa im vyplati aj na pridavkoch 772 800 korun, co rocne predstavuje 14 683 200 korun. Ako dobre, ze nedostavaju balicky, pretoze balicek sa neda predat inemu. A tak v case vyplat robia hromadne nakupy v obchodoch a peniaze minaju nielen na potraviny, ale aj na „ohnivu vodu“ a cigarety, ktorych sa v Sumiaci minie velke mnozstvo. Jeden velmi mlady, mi na otazku, preco fajci, odpovedal: „Aj vy fajcite.“ „Ja som uz stary,“ odpovedam. „Tak ja kot sa najem, ta musim aj fajcit.“

Vladimir Cupka

 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT