Crepy
o Chcel mat doma pristav lasky
s lodkami nezne sa hojdajucimi na vlnach. Bohuzial narazil na kriznik
o Mala usta ako visnicky, licka ako jablcka, oci sta trnky. Teraz by z nej najradsej urobil kompot
o Oznam na policii: Tento vesiak je vyhradeny pre
pracovnikov policie. Mozete si vsak nan zavesit aj kabaty o Otazky
a odpovede: Preco su u nas polikliniky? Lebo na cele kliniky nemame peniaze
o Aky je rozdiel medzi svadbou a pohrebom? Na pohrebe je o jedneho opiteho
menej o Necudujte sa, ze je spravodlivost slepa, pravda kole oci
o Nevedomost
vraj zabija, ale co s tymi, ktori zomreli prave preto, ze vela vedeli?
o Prezil
naozaj stastne manzelstvo. Po mesiaci sa totiz rozviedol o Moj muz tak
zahorel laskou k susede, ze jedneho dna po nom zostala len kopka popola v popolniku
o Absolutna zabudlivost: Ked niekto zabudne zabudat o Stastie v nestasti:
Ukradli mu opla, sedela v nom svokra o Rozdiel medzi tavou a clovekom: Tava
moze cely tyzden pracovat a nepit. A clovek moze cely tyzden pit a nepracovat
o Uspech psychiatra: Mat pacienta s rozdvojenou osobnostou a inkasovat od
oboch o Blondinka v autoskole: Nechapem, preco mi vzdy, ked odbocujem,
nefunguje jedna smerovka o Asi to so mnou mysli vazne, za rok, co spolu
chodime, sa ani raz nezasmial o Milovala zmenu, preto sa vydala za boxera,
ten po kazdom zapase vyzera inak o Zeny su ako kravaty, az ked ju mas na
krku, zistis, ze sa ti nepaci o
Emilia Molcaniova
Jesenna krajina
Pasiky poli v medziach
dedenych z generacie na generaciu sa driapu do kopcov a ohranicuju obzor
krivkami. Sypky sa naplnili, plne su aj komory a pivnice a vetru uz nic
nestoji v ceste. Prazdnymi poliami a lukami si hvizda jesenne melodie.
Krajina sa meni ako pod stetcom maliara.
Sprchlo listie, pomaly a lahucko,
inokedy prudko v drsnych narazoch vetra. A presne takto aj nam uletelo jedno
leto nasho zivota. Napadnute listie susti pod nohami, trpkasto vonajuc carom
i smutkom, smutkom cerstvych spomienok. Sivocierne konare na pozadi
mliecnych oparov hmly kreslia strohu grafiku - grafiku jesennej
krajiny. Aj polia sa zjezili holymi trnmi a vrabce z nich vyzobavaju
posledne bobulky zmaknute od mrazu.
Unavena zem sa pomaly
pripravuje na zasluzeny odpocinok. Pokryva sa kobercom zvadnutej travy
a bude cakat, pokial ju nezakryje biela perina. Jesenna krajina meni svoj
obraz - hneda trava, zelene, cervene, zlte a hnede listie. Este niekolko
tahov stetcom a konare obnazia svoju podstatu. Zem odpociva, ale uz teraz
vie, ze po zime ju opat prebudia k zivotu jarne a teple luce slnka. Prebudia
ju k zivotu, novemu zivotu.
Vojtech Majling
Foto: Vojtech Majling
Prebudena krasa dedicstva
V novembri, pred jedenastimi
rokmi, ozila v Bekesskej Cabe, v Kosutovej ulici, jedna budova. Nenapadna,
byvala tlaciaren bratov Povazsayovcov na rohu, dostala novy „kalap“ a s tymto
novym klobukom, s novym zariadenim i duchom, ju prijalo mesto ako dominantu
slovenskeho kulturneho a spolocenskeho zivota.
„Po patdesiatich rokoch sme
nadobudli prvy spolocensky majetok Slovakov v Madarsku a odvtedy sme ho
patricne zveladili,“ prizvukuje predsednicka Cabianskej organizacie
Slovakov a riaditelka Domu slovenskej kultury v Bekesskej Cabe Anna
Istvanova. „Dokazali sme sebe samym a aj inym, ze aj takmer po tristo
rokoch sme schopni pokracovat v praci nasich predkov, budovatelov mesta, ze
je este tolko sily v tejto malej, oslabenej narodnosti, ze sa zmoze aj na
vacsie ciny, ak k tomu dostane priestor a moznosti...“
Najuspesnejsi kruzok
Clenovia organizacie a obcania Bekesskej
Caby dostali tak novy stanok pre kulturu a spolkovy zivot, ktory aj
vyuzivaju v prospech zachrany a starostlivosti o niektore segmenty kultury
Slovakov v Madarsku a k sireniu hodnot slovenskej narodnej kultury.
Dom slovenskej kultury sluzi
teda od konca roka 1996 miestnym a regionalnym aktivitam, celostatnym a medzinarodnym
podujatiam. V prizemi su, napriklad, vhodne priestory na kruzkovu cinnost
i na organizovanie vystav. Na stretnutia sluzia aj altanky na dvore, kde
casto vidavame (tak to bolo i pred vernisazou mojej vystavy kresleneho
humoru v maji tohto roka) clenky vysivkarskeho kruzku Rozmarin. K zivotu ho
v roku 2000 vyvolalo devat zien a dnes tu tvori tridsattri zaujemkyn.
Clenky najuspesnejsieho kruzku
domu slovenskej kultury sa stretavaju kazdy tyzden, aby sa presvedcili, ci
to, co za tyzden vysili, je dobre, ci pouzita nit, kvalita a farba nite
vyhovuje predstavam, ci pouzili spravnu techniku sitia. Stretavaju sa, aby
sa spolu tesili z noveho navrhu, aby spolu obdivovali hotovy vysity obrus,
aby sa dozvedeli vselico o roznych narodopisnych oblastiach, aby poklebetili
o novinkach, aby si navzajom pomohli, ked niektora z nich preziva tazke
obdobie a aby spolocne, pomocou vysiviek a vysivania objavovali krasu
a radost zo zivota.
V Horehronskom muzeu
Kruzok ma na svojom konte vyse sto kusov
ocenenych vysiviek, ma kompletne kolekcie z roznych oblasti. Pocas svojho
jestvovania, teda od roku 2000, sa Rozmarin zucastnil na vyse tridsiatich
vystavach, z toho bolo trinast expozicii z vlastnych diel. Prace kruzku
okrem Madarska (Bekesska Caba, Budapest, Gyula) potesili milovnikov ludoveho
umenia aj vo viacerych mestach a obciach Slovenskej republiky (Bratislava,
Liptovsky Mikulas, Spisska Nova Ves, Terchova), zoznamili sa s nimi
i v Rumunsku a Srbsku.
V dvoch dekadach oktobra tohto
roka ozvlastnili prace skromneho kolektivu z Bekesskej Caby i vystavny
program Horehronskeho muzea v Brezne. Belostne artefakty prezradili uporne
snazenie vsetkych cleniek vysivkarskeho kruzku Rozmarin: uchovavat tradicie
madarskej i slovenskej ludovej vysivky a snubit stare s novym, cize pretavit
minule pohladom dnesnej doby. Bol som sa aj ja pokochat ziarivymi motivmi
z obce Komadi, hevesskou i matovskou vysivkou, dolnozemskou vlnenou ci
bielou vysivkou. Popri pracach zo zupy Bekes sa sikovne zeny hrdili tiez
motivmi z Gemera a Trencianska. A to vsetko vyzdobene kosikarskymi
a keramickymi vytvormi.
Umelkyna, majsterka, veduca
Veducou kruzku Rozmarin je majsterka
ludoveho vytvarneho umenia, profesorka kreslenia, navrharstva a rucnych
prac, tajomnicka Zupneho spolku ludoveho umenia Anna Illesova-Botanska. To
ona objavila spiacu krasu svojho dedicstva, ktore dostala do vena v rodnej
obci - vo Velkom Banhedesi - v kruhu svojej rodiny, aby mu po cely zivot
sluzila.
Laska sa zacala obycajnym
zberom tkanin a vysiviek. Na tuto temu napisala vtedy diplomovu pracu. Potom
navstevovala kurzy, osvojovala si rozne techniky a zveladovala narodopisne
poznatky takehoto razu.
Ked sa Anna Illesova-Botanska
pred patnastimi rokmi prestahovala so svojou rodinou do Bekesskej Caby,
ponukli jej tu dalsie moznosti pracovat so svojim slovenskym dedicstvom.
Detsky kruzok slovenskej skoly pod jej vedenim vyhraval regionalne i celostatne
sutaze, ziskal aj pochvalny diplom ministerstva kultury. Pozvali ju vyucovat
do umeleckej skoly zupneho osvetoveho strediska (vlani koncil jej prvy
rocnik). No a od roku 2000 vedie vysivkarsky kruzok Rozmarin, ovenceny
najvyssimi cenami z vystav.
Spolocna praca
V minulom roku v rodnej obci
ludovej vytvarnej umelkyne Anny Illesovej-Botanskej pripravili vystavu, v ramci
ktorej sa predstavili aj jej clenky kruzku Rozmarin. Podujatie otvorila
predsednicka Cabianskej organizacie Slovakov a riaditelka Domu slovenskej
kultury v Bekesskej Cabe Anna Istvanova okrem inych aj tymito slovami:
„...Tak, ako regiment bez kapitana, ani kapitan bez regimentu nedokaze
uspesne absolvovat svoje ulohy. Su odkazani jeden na druheho presne tak, ako
je odkazana veduca na clenky kruzku a opacne. Anna Illesova-Botanska, ked
najde dalsi kus starej textilie, odfotografuje a nakresli jej motivy,
jednotlive kompozicie rozoberie na najmensie kusky, aby ich potom znova
poskladala, farebne zladila v novy celok, aby k motivu nasla vhodnu latku
a dielu novu funkciu... Ked sa zrodi navrh, je iba peknou kresbou, snom a moznostou
byt niecim. Treba ju naplnit zivotom, treba sformovat dielo s estetickymi
hodnotami. Tuto preciznu pracu, vyzadujucu dobre oci, sikovne prsty, stovky,
ba tisice hodin volneho casu, vykonavaju clenky kruzku Rozmarin...“
Pavol M. Kubis
Technicke sluzby mesta Brezno
sa mozu pochvalit niekolkymi prvenstvami
Technicke
sluzby mesta Brezno ako prispevkova organizacia zabezpecuju verejne sluzby
pre obcanov (odvoz komunalneho odpadu, cistotu mesta, verejnu zelen, miestne
komunikacie, verejne osvetlenie, spravu cintorinov). V roku 1996, ked Ing.
Tomas Gabon vyhral konkurz na funkciu riaditela, hlavnou ulohou vedenia bolo
zaviest separovany zber. Bez zvelicovania mozeme povedat, ze breznianske
Technicke sluzby su v mnohom vzorom svojim kolegom zo zdruzenia
„techniciarov“, ktore zdruzuje asi sedemdesiat firiem z celeho Slovenska.
Posudte sami. V roku 2001 vosiel do platnosti novy zakon o vytvarani
podmienok na triedenie odpadu, pritom Brezno zaviedlo separovany zber uz
v roku 1996. Od 1. januara 2006 sa nesmie vozit zeleny odpad na skladku,
pritom Brezno kompostuje uz od roku 1999. S riaditelom Technickych sluzieb
mesta Brezno Ing. Tomasom Gabonom sme hovorili najma o tom, co obcania
„najviac vidia“.
Komunalny odpad
odvazaju od
cinziakov, od rodinnych domov, z verejnych priestranstiev, z cintorinov,
z trhoviska a od podnikatelskych subjektov. Ing. Tomas Gabon zdoraznil, ze
zabezpecuju len odvoz komunalneho odpadu, nie specialnych druhov odpadu,
ktory produkuju napr. druzstvo ci nemocnica. Aby naklady, ktore s touto
cinnostou suvisia, „udrzali na uzde“, so separaciou zacali uz v roku 1996.
Vysvetluje: „Mame zasadu, aby ludia triedili tie komodity, na
ktore najdeme odberatela. Proste, aby sme maximum komodit vydali niekde
inde, a nie na skladku.“ To, co vyvezu na skladku, predstavuje vyse 1000
korun za tonu, cize kazdy kilogram, ktory skonci na skladke, je koruna
z rozpoctu mesta. Od cinziakov odvazaju odpad kazdy tyzden a od rodinnych
domov raz za dva tyzdne. Vsetko, co odvezu v ramci separovaneho zberu, na
zbernom dvore upravuju, dotrieduju, lisuju a odovzdavaju. „Okrem toho
triedime aj tzv. nebezpecne zlozky komunalneho odpadu, ktore obyvatelia
ulozia k velkoobjemovym kontajnerom a raz za stvrtroka ich zoberieme, alebo
vyhlasujeme akcie raz za polroka, na jar a na jesen. Nebezpecne zlozky
odpadu takisto koncia u nas na dvore, no ak za papier, sklo a plasty nam
zaplatia odberatelia, za nebezpecny odpad musime platit my. Najvacsia masa
komunalneho odpadu vsak este stale ide na skladku,“ dodava.
Naklady rocne predstavuju asi 14 milionov korun, co je dost zaujimava suma.
V tejto suvislosti zdoraznil: „Preto obcanom treba neustale pripominat,
aby triedili. Ked z toho odpocitame to, co ziskame za odovzdane suroviny,
a uvedomime si, ze zakonny poplatok ide mestu, pretoze skladka je na
jeho uzemi, ze z recyklacneho fondu kazdy rok dostaneme niekolko stotisic,
vzide nam suma zhruba 12 milionov korun, co su naklady ocistene o vynosy.
Ked to vydelime poctom obyvatelov (22 tisic), vyjde nam 550 korun na obcana
a rok.“ Treba vsak upozornit, ze v tejto sume nie su len naklady na to,
ze niekomu od cinziaka alebo od rodinneho domu odvezu z nadoby odpad.
Priratajme k tomu este verejne priestranstva, vsetky ulicne smetne kose,
odpad z trhoviska, z cintorinov a likvidaciu ciernych skladok. Nehovoriac
o tom, ze aj ulicne kose nieco stoja, jeden kontajner az 10 tisic korun a do
poplatku ide aj ich oprava.
Biologicky odpad
Okrem
separovanych komodit velke percento komunalneho odpadu tvori biologicky
odpad: tzv. zeleny zahradny a tzv. kuchynsky odpad. Ako sme uz
spomenuli, vdaka kompostarni, ktora je v Brezne uz od roku 1999, sme ostatne
mesta predbehli o sedem rokov. „Kompostaren sme nezalozili ani tak z toho
dovodu, ze by sme boli az taki uvedomeli. Tvrdim, ze ak sedliacky rozum kaze
spravat sa ekonomicky, preco by sme to nerobili, aj ked na to zakon este
nebol? Tona zeleneho odpadu vysypaneho na skladku stala zhruba 1500 korun.
Keby sme tam rocne dali len tisic ton, je to 1,5 miliona korun, ktore by sme
vyhodili doslova na skladku. Hlavne preto sme v roku 1999 zacali
s kompostovanim,“ dovodi Ing. T. Gabon. No okrem zeleneho existuje este
tzv. kuchynsky biologicky odpad. V sucasnosti platny zakon o odpadoch
hovori, ze od roku 2010 by sme uz aj tento odpad mali triedit. Je tu vsak
jeden problem: „Momentalne v nasej republike neexistuje technologia na
spracovanie tohto kuchynskeho odpadu. Aj ked sa uz rysuje nejaky navrh
dotiahnuty z Ciech. Neviem, ci si niekto vie predstavit, kde by sme vsetok
odpad z domacnosti davali a ako by sme ho dopravili do nejakeho zariadenia.
Mame uz skusenosti zo sidliska Mazornikovo, kde sme to odskusali v roku
1998. Uvidime, ako to skonci. Nechcem prejudikovat, ale vznikne problem
s hygienou.“
Cistota mesta
S komunalnym odpadom velmi uzko suvisi aj cistota mesta. Pre 22-tisicove
Brezno su k dispozicii len tri zametacky. Podla slov Ing. T. Gabona, keby
mali kazdy den vyzametat len namestie, nestihli by to, nehovoriac o hlavnych
uliciach, o dalsich castiach mesta, o sidliskach. Podobne ako pri komunalnom
odpade, aj pri cisteni mesta su uplne odkazani na aktivacne prace, ktore
zabezpecuju s uradom prace. Aj tu narazaju na niektorych neporiadnych
majitelov budov: „My cistime verejne priestranstva, ale kazdy majitel,
ktory na uzemi mesta ma akukolvek nehnutelnost, dom, zahradu, chatu, pole,
ma urcite konkretne povinnosti tykajuce sa nielen budovy, ale aj
bezprostredne prilahleho verejneho priestranstva. Pred kazdou budovou je,
ked nic insie, tak verejny chodnik, aby sa k nej dalo dostat. Hovorim
verejny, cize je na pozemku mesta, je v majetku mesta, ale je
prilahly k nejakej budove, ktora ma konkretneho uzivatela a z toho vyplyvaju
pre neho velmi dolezite povinnosti. Ak tam ma z jari do jesene s prepacenim
len neporiadok, je to jeho hanba, ale ak si tam niekto zlomi nohu, tzv.
regres plati ten, kto ma budovu v uzivani. Keby sme nerobili „bordel“,
nemuseli by sme tolko ani riadit. Hovorim, ze je to vo vychove, je to
v detoch. Keby sme si vsetci dali zalezat, mozno ani tie tri zametacky by
sme nepotrebovali, mohli by sme ich vyuzit niekde inde a naklady usetrit.“
Verejna zelen
Technicke
sluzby sa staraju o klasicku verejnu zelen, nielen o park na namesti, ale aj
na uliciach, na verejnych plochach, na sidliskach, okrem prilahlych oblasti,
ako je napr. Lazna, Rury, kde su primestske lesy. Kazdorocnym „kamenom
urazu“ byva kosenie: „To, co ludia najviac vidia, je kosenie. V celom
meste musime pokosit niekolko desiatok hektarov, park v meste kosime mozno
sedem-, mozno desatkrat, podla toho, aky je mokry rok. Takisto ulice CSA,
Svermovu, Razusovu, Chalupkovu, ktore su v centre a su najviac navstevovane
turistami. Ostatne zelene plochy kosime takisto niekolkokrat rocne podla
potreby. Vsetky ostatne plochy, sidliska, nielen, kde su cinziaky, ale napr.
aj na Podkorenovej, kosime minimalne dvakrat rocne. Jeden rok zaciname od
SLN, druhy od Mazornikova a dalsi rok to otocime. V jesennom obdobi sa
sustredujeme na hrabanie a odvoz listia. Akonahle zacne zima, niekto by
povedal: mate pokoj. Nemame! Kazdy rok na tzv. mimovegetacnu sezonu, od oktobra do marca, nam referentka z useku ochrany prirody a krajiny
v mestskom urade dava rozhodnutia na vyrub drevin. Ja viem, ze kazdy, kto ziada vyrub dreviny, ma na to svoj dovod. Ale ak to takto pojde dalej, za desat rokov nebudeme rubat, lebo uz nebude co. Kazdy rok vyrubeme takych
styridsat, patdesiat stromov. Ak chce niekto nejaky strom navrhnut na vyrub, musi dat ziadost odboru zivotneho prostredia, ak je to na verejnych
priestranstvach. So ziadostou na vyrub v sukromnej zahrade treba ist
na obvodny urad zivotneho prostredia. Za vsetky dreviny, ktore vyrubeme, nam
predpisu nahradnu vysadbu, no to, co posadime, ma velmi malu zivotnost. Hned
po skonceni zimnej sluzby nastupujeme na kosenie a vsetko ide zase dookola.“
Okrem toho, ze kosia, hrabu listie a rubu stromy, robia aj kvetinovu
vyzdobu. „Je to niekolko tisic sadeniciek a niekolko tisic cibulovin,
ktore pozakryvame cecinou, aby na jar hned, ako zmizne sneh, rozkvitli. Vsetko, co vznika pri udrzbe verejnej zelene - trava, listie, konare
stromov, ktore zostiepkujeme, zvysky kvetin, letniciek, cibulovin - konci
v polnej kompostarni. V roku 2006 tam skoncilo vyse 1400 ton. Keby sme to zratali po 1500 korun, tak je to viac ako 2 miliony korun, ktore sme
usetrili mestu len preto, ze sme to nevysypali na skladke. Pohrabat,
odviezt, pokosit to treba tak ci tak.“
Miestne komunikacie
Mesto ma vyse 80 km miestnych
komunikacii - asfaltiek, kde patria aj niektore hlavne chodniky. „Tieto
musime v lete udrziavat, ak sa objavia nejake diery, vymole, opravime ich.
V zime komunikacie udrziavame tak, aby boli zjazdne alebo schodne na zaklade
spracovaneho pokynu na zimnu sluzbu. Poradovnik sa vsak neda spravit tak,
aby sme vyhoveli vsetkym. Co sa tyka letnej udrzby, je to dost narocna
cinnost za dost velke peniaze. Asfaltove komunikacie uz asi dva roky
opravujeme novou technologiou. Nemusime uz kupovat asfaltovu drvu obalenu v obalovackach.
Podarilo sa nam totiz kupit stroj, ktorym vsetok material, ktory z asfaltky
vyberieme, vybijeme von, dame do neho, on to zohreje, premiesa a davame to
naspat. Hned prvy rok sme usetrili na obalenej drve vyse 900 tisic korun.
Ked poviem, ze stroj stal necele 2 miliony korun, je zrejme, ze investicia
sa nam za dva roky vratila.“ Okrem asfaltiek v meste je este vyse
70 km tzv. polnych ciest, ktore takisto v lete udrziavaju, hlavne ked pridu
privalove dazde. Vzdy pred zaciatkom zimnej sezony urobia radikalnu opravu
a udrzbu ciest a vsetkych vyse 80 km asfaltiek a vyse 70 km polnych ciest
budu udrziavat celu zimu. Velmi casta otazka byva, ci su technicke sluzby
pripravene na zimnu sluzbu: „ Odkedy robim v technickych sluzbach, chapem
aj nelogicke otazky a potom aj vyhybave odpovede cestarov. Povedia to, co ja
uz tiez hovorim: Ano, ci mestski alebo republikovi poslanci odsuhlasia, zima
pride vzdy, len nikto nevie, aka. A vsetci spravcovia ciest, ci uz statni
alebo mestski, sa na nu pripravuju, lebo vedia, ze bola vlani a bude aj
tento rok. Ano, mame pripravenu techniku. Opravili sme, co bolo treba.
Priebezne cely rok sme kupovali strk. Sol sme tohto roku este nemuseli
vynimocne kupovat, lebo sa nam zvysila od vlani. Takze sme „frajeri“. Mozno
vydrzime, mozno nie. Ak bude zima, ako posledna, tak uz v auguste sme boli
pripraveni a nezaskoci nas nic. Ale ak bude zima ako na prelome rokov
2005/2006, na taku nie sme pripraveni a ani neviem, ci dakedy budeme. Tolko
penazi nema ziadne mesto. Pre zaujimavost uvediem, ze v poslednej zimnej
sezone na uzemi mesta napadlo dokopy od konca novembra do zaciatku aprila
okolo 65 cm snehu. To je nic! Ked je zima dobra, tolko snehu napadne za dva
dni. Ale ked poviem, ze rok predtym napadlo 246 cm za sezonu, do toho zacalo
priebezne prsat, to uz bolo „vidiet“ aj v rozpocte mesta. Takze na zimu sa
snazime kazdy rok pripravit co najlepsie podla moznosti, ale ako to dopadne,
je v rukach bozich.“
Rozkopavky
Ak niekto
rekonstruuje rodinny dom, na akekolvek rozkopanie miestnej komunikacie musi
dostat suhlas od mesta. Kto o rozkopavku miestnej komunikacie poziadal, je
povinny to odovzdat pisomne zastupcovi technickych sluzieb. Ake su
skusenosti? „Za jedenast rokov, co som v tejto funkcii
asi by mi
stacila jedna ruka na spocitanie tych ziadatelov o rozkopavku, ktori naozaj
prisli a vyzvali nas. Pokial nebudu za to pokuty, asi sa to nezlepsi.“
Dopravne znacenie
Priamo
s miestnymi komunikaciami velmi uzko suvisi dopravne znacenie. Na statnych
cestach ma dopravne znacky na starosti Slovenska sprava ciest a na miestnych
komunikaciach technicke sluzby. Opat neprijemne skusenosti:
„Velmi casto
pridu obcania s poziadavkou: Tuto znacku nam zruste, doplnte, zmente,
vymente. Nemozeme to urobit. Vsetky taketo ziadosti totiz postupujeme
dopravnej komisii pri mestskom zastupitelstve, ktora za ucasti zastupcu
okresneho dopravneho inspektoratu najskor zvazi, ci poziadavka obcana alebo
firmy je v zaujme verejnom.“
(ng)
