13. NOVEMBER  2007 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Budu aj v tomto roku problemy s chripkou?

   Chripka z medicinskeho hladiska je virusove ochorenie so sprievodnymi znakmi - nadmerny chlad alebo teplota 39 - 40°C, kasel, nadcha, malatnost, bolesti v chrbte, ktore sa prejavuju 48 - 60 hodin po prijati infekcie do organizmu. Rychlejsie sa rozvija pri oslabeni ochrannych reakcii organizmu a pri ucasti niektorych skodlivych faktorov, ako su prechladnutie, vystavovanie sa studenemu a vlhkemu alebo znecistenemu vzduchu, prechovavanie zapalovych ohnisk v nosohltane, nedostatok vitaminov, pohybu, tiez obezita, ale aj stresy a unava.
   Telo ma prirodzenu vlastnost (imunitu) branit sa proti chorobam, ktore oslabuju organizmus cloveka zvnutra i zvonku. Pri kazdej infekcii ide vlastne o boj medzi nimi a obrannym systemom organizmu. Medicina sa snazi obidva pochody ovplyvnovat, pricinu ochoreni zoslabit alebo uplne zlikvidovat a na druhej strane zvysit imunitu organizmu.
   Virus chripky sa moze vyskytovat sporadicky alebo ako epidemia, kedy moze byt postihnutych az tridsat percent populacie. Epidemia sa vyskytuje velmi casto v zimnych mesiacoch a su zname tri typy chripkoveho virusu - A, B, C. Za rozvoj epidemie je najcastejsie zodpovedny typ A. Virusy byvaju vseobecne rozsirene v jemnych vodnych kvapockach hmly a vlhkosti. Prenasaju sa kychanim, bozkavanim, podavanim ruk a stykom s infikovanymi predmetmi.
   Chripka patri medzi infekcne ochorenia, ktore trapili ludstvo aj v minulosti. Podla oficialnych zdrojov za poslednych tridsat rokov vzniklo styridsat novych infekcnych chorob a co je zarazajuce - objavili sa aj take, o ktorych sme si mysleli, ze uz neexistuju (lepra, mor, tuberkuloza).
   Aj tohto roku predpovedaju experti zvyseny vyskyt ochoreni na chripku a pravdepodobne prerastu do epidemie, ktora obycajne trva styri az osem tyzdnov. Jednym z moznych sposobov ochrany proti chripke je aj ockovanie. S ockovanim treba zacat pocas jesennych a zimnych mesiacov a skoncit desat az strnast dni pred objavenim sa epidemie. Tento rok pride na trh 890 tisic vakcin, z toho je 12 tisic detskych. Ceny vsetkych vakcin sa pohybuju okolo 190 korun. Zo zakona je ockovanie hradene zo zdravotneho poistenia pre deti od sest mesiacov do dvanast rokov a ludi nad patdesiatdevat rokov, casti chronickych pacientov a zdravotnikov. Pocnuc buducim rokom toto ockovanie pre seniorov nad patdesiatdevat rokov bude povinne.
   V minulom roku sa nechalo zaockovat 11,1 percenta populacie na Slovensku, v tomto roku by to malo byt okolo 16,6 percenta, co nas radi v zaockovanosti v ramci Europy na jedno z poslednych miest. Pocas epidemie ochorie na Slovensku okolo jedneho miliona ludi.
   Kto by sa mal vyhnut ockovaniu? Su to ludia alergicki na vajcia (vakcina obsahuje ich casti), zeny pocas prvych troch mesiacov tehotenstva a deti mladsie ako sest mesiacov.
   Staci v ramci prevencie proti chripke len zaockovanie? Ale o tom uz nabuduce. Povieme si nieco o prevencii ineho druhu, o liecbe domacimi prostriedkami, a to hlavne liecivymi bylinami.

Baca Sperka


 

 

Naplni sa pranostika: Ak zaciatkom novembra snezi, mava potom sneh vysku vezi?

 

 


Informacie o moznostiach studia

   Na oktobrovom stretnuti riaditelov a vychovnych poradcov vsetkych zakladnych a specialnych zakladnych skol okresu v Podbrezovej zazneli aj informacie o moznostiach studia na Sukromnom gymnaziu ZP a Sukromnom SOU hutnickom Zeleziarne Podbrezova:
   Sukromne gymnazium ZP ponuka ziakom v skolskom roku 2008/2009 moznosti studia v dvoch odboroch. Ucebne osnovy studijneho odboru gymnazium - telesna vychova zohladnuju sportove zameranie skoly. Sportova oblast je rovnocennou zlozkou vychovno-vzdelavacej cinnosti, treningovy proces prebieha pod vedenim kvalifikovanych trenerov. Studenti maju moznost zamerat sa na futbal, atletiku, volejbal, biatlon, snoubording alebo golf. Studium trva styri roky a je ukoncene maturitnou skuskou. Cielom studijneho odboru gymnazium - informatika je vychovavat ziakov k efektivnemu vyuzivaniu informacnych prostriedkov, naucit ich praktickym zrucnostiam pri vyuzivani informacno-komunikacnych technologii a produktov, vytvorit predpoklady na vyuzivanie a aplikaciu informacnych technologii. Sukromne gymnazium ZP je nadstandardne materialne vybavene, ma styri pocitacove ucebne vybavene multimedialnou technikou, vratane datavideoprojektorov a interaktivnych tabuli. Samozrejmostou je vyuzivanie internetu vo vyucovacom case i mimo vyucovania a studium dvoch cudzich jazykov s moznostou vyberu z anglickeho, nemeckeho, francuzskeho a ruskeho jazyka. Studenti maju moznost ziskat sportovy vystroj, prispevok na sustredenia, absolvovat dvojfazove trenovanie, letne a zimne sustredenia, rehabilitaciu: bazen, sauna, masaze.
   Sukromne SOU hutnicke Zeleziarne Podbrezova ponuka moznosti studia v stvorrocnych studijnych odboroch hutnik operator, mechanik strojov a zariadeni, mechanik elektrotechnik a mechanik mechatronik (dlzka studia pat rokov) a trojrocny ucebny odbor obrabac kovov s moznostou nadstavboveho studia. Odbory hutnik operator a mechanik strojov a zariadeni je mozne studovat aj v sportovych triedach zameranych na futbal.  Zamerom skoly je vychovat cloveka, ktory bude flexibilny. Ziak ziskava vseobecne vedomosti z oblasti strojarstva, hutnictva a elektrotechniky pre kvalifikovane vykonavanie povolania, logicke myslenie, schopnost aplikovat vedomosti, schopnost samostatne pracovat. Za produktivnu pracu su studenti odmenovani sumou do 1000 korun mesacne, v konciacich rocnikoch az do 5000 korun mesacne. Zeleziarne Podbrezova, a. s., absolventom skoly garantuju prijatie do zamestnania a dalsie vzdelavanie, co je v dnesnej dobe v regione s vysokou nezamestnanostou velmi cenne.
   Studium v Sukromnom gymnaziu ZP a v Sukromnom SOU hutnickom je bezplatne. Studenti dostavaju v kazdom rocniku bezplatne skolsku rovnosatu. Maju tiez moznost ziskat vodicske opravnenie typu B a mnoho dalsich vyhod.

(od)

 Biela Masajka sa vratila do Kene

    Po Bielej Masajke nasledoval Navrat z Afriky. A teraz je to Stretnutie v Barsaloi. Zaver skutocneho pribehu Corinne, ktora sa na dovolenke v Keni zalubila do masajskeho bojovnika Lketinga a zaslepene sa vrhla do neznama. Po styroch rokoch stravenych v primitivnych podmienkach v Keni sa Corinne s podlomenym zdravim a malou dcerkou Napirai vracia spat do rodneho Svajciarska. Corinne vsak nemoze zabudnut na svoj druhy domov v Keni, na sice strastiplne, ale napriek tomu carovne styri roky a po strnastich rokoch sa rozhodne Kenu znova navstivit. A o tom je Stretnutie v Barsaloi, kniha, ktoru autorka Corinne Hofmannova venovala svojej africkej rodine.
   Po prilete do Kene Corinne navstevuje zname miesta. Obyvatelia Barsaloi jej pripravia oslavu na privitanie. Stretava sa s niekdajsimi priatelmi, s otcom misionarom, ktory jej v tazkych casoch casto pomahal, no predovsetkym s byvalou svokrou a byvalym manzelom Lketingom... „Vyzera omnoho lepsie, ako pred siestimi rokmi,“ pise Corinne vo svojej knihe o stretnuti s Lketingom. „Vtedy sa s nim Albert stretol v Maralale, aby mu odovzdal knihu. Fotografie z tohto stretnutia mnou otriasli. Naproti tomu mu dnes v tvari objavim vela z jeho niekdajsej krasy. Este stale ma nadherny profil. Crty tvare ma jemne a pery pekne a plne, nos nie je privelky. Ked sa smeje, zablysnu sa mu biele zuby s medzerou... Ako sa vzajomne doberame, chyti ma za pravu ruku, zdvihne ju a trochu zacudovane sa opyta: „What is this? Preco nenosis naramok, co som ti dal k nasej svadbe? Aky je toto naramok a co znamena?“ Zaskocene odpoviem, trochu v rozpakoch, ale so smiechom: „Sam si povedal, ze som pribrala. Musela som nas naramok dat prec, lebo mi bol priuzky.“
   Knihu Corinne Hofmannovej Stretnutie v Barsaloi mozete vyhrat, ak do 22. novembra do nasej redakcie dorucite listky s kuponom, telefonnym cislom a spravnou odpovedou na otazku. Meno vyzrebovaneho vyhercu uverejnime 27. novembra.

(ag)

 Otazka: Kolko rokov prezila Corinne v Keni?

 KUPON – STRETNUTIE V BARSALOI           

                                                                                                                     

 Dnesna trasa: Korytnica – Hiadelske sedlo

    Tato nastupova trasa na hlavny hreben Nizkych Tatier je casto pouzivana najma ako zaciatok vystupu na Prasivu.
   Dnesnu cestu zacneme prehliadkou Korytnice. Su to kupele leziace na severnom upati Prasivej, priblizne 24 km na juh od Ruzomberka. Uz od 16. storocia boli zname mineralne pramene sadrovej, zemito – zeleznatej a uhlicitej vody. Kupelna osada vznikla v 19. storoci, koncom 18. storocia tu boli pokusy o dobyvanie zlata. Zacinal sa tu aj znamy spanodolinsky povrchovy vodovod. Kupele lezia v  bocnej Medokysovej dolinke pod Prasivou. Tato dolinka patri do Korytnickej doliny. Je to asi 8 km dlha dolina v hornej casti hlboko zarezana v malo odolnych slienovcoch kriznanskeho prikrovu, nizsie v dolnych triasovych vapencoch s mensimi jaskynami. V kotlinovitom rozsireni pri Liptovskej Osade sa spaja s Revuckou a Luznanskou dolinou. Dolinou prechadza cesta Banska Bystrica – Ruzomberok.
   Po prehliadke Korytnice a jej vynikajucich pramenov vystupime na sedlo Baba. Nad sedlom je vrch Baba (1120 m), dvihajuci sa nad dolinou Barborina. Buduju ho sliene s mierne modelovanym reliefom. Pokracujeme vyssie uz v mohutnom zapadnom uboci Prasivej a blizime sa k hlavnemu hrebenu.
   Hiadelske sedlo (1099 m) je zemepisne i turisticky vyznamna znizenina medzi masivom Prasivej a Kozieho chrbta, oddelujuca Nizke Tatry od Starohorskych vrchov. Od severu sa zacina pod sedlom dolina Barborina, od juhu Hiadelska dolina.
   Prasiva je mohutne, takmer 10 km dlhe pasmo hlavneho hrebena v krystalickom jadre pohoria, budovane granitmi „prasivskeho“ typu. Siaha od Hiadelskeho sedla po sedlo pod Skalkou. Vo vlastnom pasme Prasivej vyraznejsimi vrcholmi su Mala Chochula (1719 m), najvyssi bod Velka Chochula (1753 m) a razsochovity vrchol Kosarisko (1694 m). Pasmo tvori masivny, nad okolie vysoko sa tyciaci val, prevazne holnaty s riedkym porastom kosodreviny.
   Aj ked hrebenovy prechod pasmom Prasivej patri k najkrajsim turistickym turam a vyhlad z Velkej Chochule k nezabudnutelnym, dnesny vylet na Hiadelskom sedle ukoncime a zostupime spat do Korytnice. Cely vystup nam pri miernom tempe trval dve a stvrt hodiny.
   Ked nechcete opakovat tu istu trasu, mozete zostupit cez Hiadelsku kyslu do Hiadla. Zostup do Korytnice zvladneme za jeden a pol hodiny. Este sa napijeme vynikajucej vody a cakame na autobus, ktory nas pohodlne dovezie do Banskej Bystrice. Cestou obdivujeme krasu prirody, Donovaly ci Stare Hory v Starohorskej doline. Urcite sa sem este vratime. Prasiva nam neda spavat, pokial ju s jej krasnymi vrcholmi nezdolame.

(E-ova)


Zasmejme sa
 

- Prosim ta, preco si vyskocil z okna?

- Pretoze ma klamala.

- Ale kvoli tomu, ze ta zena klame, sa predsa neskace z okna!

- Ano, ale ona povedala, ze jej manzel sa v ziadnom pripade nevrati vecer domov.

 

Mladik sa uchadza o ruku dievciny. Nastavajuci svokor ho zaskoci otazkou:

- Dokazete uzivit rodinu?

- Samozrejme. A dokonca velmi dobre.

- V tom pripade si dceru mozete zobrat. Nas je totiz sedem.

 

Mladucky par prisiel na matricny urad nahlasit sobas.

Uradnik sa pozastavi nad ich vekom a pyta sa:

- Dobre ste sa pripravili na tento krok?

-         Ze ci! – hrdo vykrikne zenich:

-  Uz sme kupili patnast flias konaku...!

 

Hovori zena muzovi:

- Odbehnem si na desat minut k susedke. Nezabudni kazdu polhodinu otocit maso v rure!

 

- Vcera som ta videl s dvoma zenami, jedna bola strasne skareda, ale ta druha – hotova krasavica. Ktora z nich je tvoja zena?

- Keby si vedel, aky som smoliar, tak by si sa tak hlupo nepytal.

 

- Milacik, mohol by si povysavat byt?!

- Citim sa mizerne. Pozri, ako sa mi trasu ruky.

- To je mrzute. V tom pripade nevysavaj, ale bez vyprasit koberce!

 

Maly Lacko sa pyta kamarata v skolke:

- Misko, preco ma lev taku velku hlavu?

- Nuz asi preto, aby ju v cirkuse nemohol prestrcit cez mreze klietky.

  

Prosim si desat balickov cigariet.

- Dufam, ze to nie je pre teba, chlapce!

- Nie, teta. To je pre celu nasu triedu.

 

- Janicko, ktory druh vodnej energie je najucinnejsi?

- Prosim, mamickine slzy.

 

- Predstavte si, pani susedka, ze mojho stareho zavreli pre plytvanie vodou.

- Nehovorte! Za nieco take sa zatvara? -Veru ano. Moj stary je krcmar a vodu pridaval do vina.

 

- Verte mi, - dohovara sef svojmu podriadenemu, - ze od prace este nikto neumrel!

- A musime riskovat?

 

V predajni masa za pultom visi zrkadlo. Priatel sa pyta predavaca:

- Preco ste ho tam zavesili?

- Videli ste uz zenu, - odovzdava masiar skusenosti, - ktora, ked ma pred sebou zrkadlo, pozera na vahu?


Jozef Jankovic z Bratislavy patril k tym, ktori poslali kresbu do sutaze O Bomburovu sablu, ale nedostali ocenenie. Tema dvanasteho rocnika sutaze humoru a satiry bola Alkohol – metla ludstva

 


STRANA :

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT