Kto by chodil autobusom, ked moze peso...

   Je rano 3.30 a mne zase, ako kazdy pondelok zvoni otravny budik. Moje neoddychnute telo ledva vstava z postele. Cela stastna z toho, ze moj organizmus dokaze vnimat o takejto „nekrestanskej“ hodine, vychystam sa na cestu do skoly. Moji skveli rodicia vstavaju so mnou, ved ktora mamina alebo ocino by nechal ist dceru o stvrtej rano samu na autobusovu stanicu. (Mimochodom, vrela vdaka za to moji mili rodicia). Dorazime na novovybudovanu autobusku, kde most patri vzdy len „jednemu“, zelen je dolezitejsia nez parkovacie miesta a stylovym chodnikom prechadzam k mojej zastavke. Postmoderne umenie mam celkom rada, ale ako sa vysialil architekt na tomto kusku betonu... teda klobuk dolu.
     Smer Bratislava. Je este tma a osvetlenie lampami je jemnejsie ako svadobny zavoj nevesty, pozriem na hodinky a smutny pohlad na 4.30 predurcuje opatovne meskanie. Oficialny odchod o 4.35 predsa znamena aj oficialny prichod autobusu na stanicu, presne o 4.35. Ani chvilku naviac. Ved vobec nechodi prave tymto spojom masa ludi. Co uz, ved meskanie uz z vychodiskovej stanice nie je to najhorsie, co sa vo svete deje. To vsak este netusim, co bude nasledovat. Pokojne sa usadim, nasadim capicu, natiahnem rukavice, zabalim sa do zimneho kabata a nohy pritisnem k smiesnej zbytocnosti, tzv. radiator. Asi ranny instinkt zaspaneho cloveka. No uplne zbytocny, pretoze kurit sa nebude... nafta je nenahraditelna a vycerpatelna. Hm? Vravim si, dobre, tak ja to prezijem. Sklbim sa do ulity a sladko si spinkam. Sem-tam, ked autobus zajde na zastavku, kontrolujem situaciu, ci je vsetko v poriadku. A tak spim dalej. Odrazu ma zobudi strasny zvuk. Pocujem len akysi buchot a autobus zastava. Mmmmm, dramaticky okamih. Sofer sa snazi nastartovat raz, dva, tri razy, no stale nic. Po chvili vojde do autobusu a so smutnou tvarou nam oznamuje dve „skvele“ spravy: 1. Sme v Ziari nad Hronom a do Zarnovice musite ist peso, odtial vam pojdu nejake spoje, 2. Nahradny spoj nebude, sefovia a vsetci ostatni este spia. Nooooo, jedno lepsie ako druhe. Este raz sme si viaceri pretreli oci, ci je to naozaj. Naozaj. Burlive ranne emocie, rozhorcenie z pristupu spolocnosti,... mix vsetkeho negativneho. V tej chvili mi bolo vodica autobusu naozaj luto, pretoze bol jediny, na koho sme mohli adresovat vsetky staznosti, hoci nepravom... a vypocul si toho dost, ved kym nam vracal cestovne, vytvoril sa poriadny sor nespokojnych cestujucich. „Mami, neuveris, co sa mi stalo.“ „Nepojdes nahodou okolo Ziaru nad Hronom na aute?“ a podobne formulacie telefonatov boli prirodzenym javom tejto zaujimavej situacie. A tak sme sa okolo 6.30 rano presli krasnou prirodou, s pocitom pana vlastneho casu nas hlavna cesta asi po styridsiatich piatich minutach priviedla na stanicu v Zarnovici, kde sme si pockali na dalsi spoj. Ti, ktori pocitali s normalnym priebehom cesty autobusom a nie s „trojbojom“ (v tomto pripade autobus, infarkt a prechadzka), mali co robit so svojou batozinou.
   Ucit sa na vlastnych chybach vraj uzasne obohacuje ludskeho ducha, no niekedy nezaskodi poucit sa aj na chybach inych... Jednoducho budte pripraveni na vsetko.

Ivana Kokavcova

 Podakovanie ludom s velkym srdcom

   Uz niekolko rokov specialne skolstvo zapasi s problemom absolutnej absencie ucebnic pre odborne predmety.
Dlhsi cas sme sa zaoberali myslienkou vytvorit pre nasich ucnov ucebne texty, ktore by skvalitnili vzdelavanie a pomohli ziakom pri domacej priprave. Na realizaciu tejto myslienky nam chybali nemale materialne a financne prostriedky.
Koncom minuleho skolskeho roka nadacia Slovenskej sporitelne vyhlasila vyzvu na projekt - Rozvoj vzdelavania na strednych skolach.  
   Do vyzvy sa s projektom prihlasili aj nasi pedagogicki pracovnici. Projekt so zameranim na tvorbu ucebnych textov pre nasich ziakov bol uspesny. Ucebne texty zohladnuju potreby ziakov s mentalnym postihnutim. Projekt inicioval skvalitnenie vzdelavania a stimuloval tvorbu modernych ucebnych pomocok (napr. prezentacie k jednotlivym tematickym celkom, folie a obrazove materialy...). Financne zastresil tvorbu a tlac ucebnych textov. Osemdesiatim ziakom so specifickymi vzdelavacimi potrebami bolo takto zabezpecene kvalitnejsie teoreticke studium. Teoretickou pripravou si ziaci prehlbia vedomosti v jednotlivych ucebnych odboroch, co pozitivne vplyva na ich prakticku pripravu a vykon povolania.
   Bez podpory z projektu by skola nepokryla tlac pracovnych listov a nakup pomocok. Pedagogovia aj ziaci OUI Valaska su vam velmi vdacni za pomoc, vdaka ktorej sme vyriesili dlhotrvajuci problem nedostatku literatury na pripravu ziakov na vyucovanie.
   Zivot v skole plynie a vytvara stale nieco nove, co posuva nase deti, ale aj nas dopredu. Aj vdaka „ludom s velkym srdcom“, takym, ako su vo vasej nadacii, sa mozeme pochvalit dobrymi vysledkami vo vyucovacom procese, ale aj v mimoskolskej cinnosti. Vasa pomoc je pre nas vyzvou do buducnosti. Budeme aj nadalej vychovavat a vzdelavat, zveladovat okolie, rozvijat talent ... tak, aby ziaci odchadzali do zivota vyzbrojeni odvahou a zrucnostami.
   Nakoniec teda uz iba „DAKUJEME“, velmi si to vazime.

Realizatorky projektu: Bc. Martina Turnova, Bc. Iveta Setvakova, Mgr. Milena Fabryova

Rubrika pokracuje na 4. strane

Superstar

    V piatok 23. novembra si dvadsatsedem spevakov Spevackeho zboru mesta Brezna naslo cas a vybrali sa do zakladnych skol v Nemeckej, Brusne a Slovenskej Lupci na vychovne koncerty. V repertoari SZMB su piesne od 16. storocia – sakralne, arie z operiet, ludove a svetske v cudzich jazykoch. PaeDr. Zuzana Giertlova zaujimavym a putavym rozpravanim zaujala deti. Vela z nich malo vyborne vedomosti. Postupne sme zaujali aj tie najvyssie rocniky. Nasou snahou bolo zaspievat a vysvetlit, ze muzika vznikla davno, prezila starocia a stale sa da pocuvat.
   V Nemeckej sme stihli pozriet vystavu ludovej architektury v miniaturach a zbierky nastrojov remeselnikov. Aj my sme sa presvedcili, ze praca ucitelov je narocna, ale velmi zasluzna a obetava. Ked dozneli posledne tony africkej piesne pod dirigentskou taktovkou profesora M. Pazurika, skupinka dievcat zakricala „superstar“. To bolo pre nas pohladenie, ake dokaze prejavit len male a uprimne dieta.
   Spevacky zbor k Vianociam pripravuje 17. decembra spolu s dychovym orchestrom Vianocny koncert v mestskom dome kultury a 29. decembra Ekumenicke Vianoce v rimskokatolickom kostole spolu so suborom Mostar. Pridte si oddychnut a zapocuvat sa do krasnych a lubivych tonov hudby.

(mk)

 Mikulasske oriesky

    V sobotu 1. decembra obcianske zdruzenie Vydra v spojeni s obcou Cierny Balog pripravilo pre nase ratolesti bohaty kulturny program. V ramci bliziaceho sa dna svateho Mikulasa mali moznost previezt sa na konskom zaprahu s Mikulasom, strielat z luku, namalovat sa na rozpravkove bytosti alebo si pozriet divadelne predstavenie na uz tradicne znamu Popolusku. Najvacsiu radost vsak mali deti z balickov, ktore im doniesol sam Mikulas. Cely program nacvicili a predviedli mladi dobrovolnici z celeho Slovenska, ktori sa prostrednictvom Vydry zoznamuju v letnych taboroch ci brigadach. Deti odchadzali nadsene tesiac sa na toho „domaceho“ Mikulasa a my starsi sme si pripomenuli, ze caro rozpravok na Vianoce nikdy neumiera...

K. Kovacikova