11. DECEMBER 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Opat je tu december, nadych adventu a bliziacich sa Vianoc. Castejsie sa zastavujeme a myslime na svojich blizkych, na ludi okolo nas, tuzime zit carom sviatkov. V tomto obdobi Hotelova akademia v Brezne v spolupraci s hotelom Dumbier zorganizovala vystavu GASTROVIANOCE 2007, ktora sa konala 4. a 5. decembra vo velkej banketovej miestnosti hotela. Vystavou sa nieslo posolstvo Vianoc premenene do cukrarenskych vyrobkov ziakov druheho a tretieho rocnika. Kazdy si nasiel svoj klenot medzi sladkymi dielami: Mala velka krajina alebo Anjelska hudba v podobe gitary, vianocnych skriatkov ci Shreka, Mysiaka v akcii.  Kto mal chut, mohol si fiktivne zahrat marcipanove Clovece nehnevaj sa! alebo klasicky sach. Okrem toho mladi barmani srdecne pre hosti namiesali napoj podla chuti. Ukazali barmanske umenie a svojou zrucnostou potesili oci i dusu. Dievcata – tretiacky ucili carovat so zeleninou a ovocim, vyskusat si to mohol kazdy - vykuzlit zeleninovu kvetinku alebo vejarik z uhorky.  Stvrtacky spolu s tretiackami zdobili tradicne vianocne medovnicky a medove svietniky a druhacky prezradili aj navod, ako si urobit novorocne marcipanove prasiatko pre stastie. Prezentovala sa i studentska spolocnost ENTER Obchodnej akademie v Brezne, ktora zo svojho vyrobneho programu ponukala mikulasske ci ine vesele darceky, vsetko vlastnej vyroby. Na vystavu sme zavitali aj my s anketovym mikrofonom, aby sme vam priblizili pocity navstevnikov.


S anketovym mikrofonom


o sladkej nadhere

Maria Lepkova, dochodkyna, Brezno:
- Gastrovianoce si nenecham ujst ani jeden rok. Maju neopakovatelnu atmosferu. Dakujem velmi pekne vsetkym, ktori sa na organizovani takejto vystavy podielaju. Zelam im, aby sa im darilo tak, ako kazdy rok. Tesim sa z toho, ze „hotelka“ uci deti ekonomicky zit, dobre varit a piect. Myslim si, ze kde sa dobre zije a vari, tam sa aj dobre dari. Na vystave ma vzdy nieco inspiruje, najviac sa mi pacia medovnicky, pretoze je to najjemnejsia praca. Odchadzam velmi stastna.

Elena Vajdikova, domaca, Brezno:
- Na vystave som po prvykrat. Priviedla ma sem kamaratka. Je to super, nadhera. Obdivujem sikovne ruky, hlavne drobne zdobenie medovnickov, srdiecok, ktore dievcata vycarili rovno pred nasimi ocami. Vsetko je krasne. Odchadzam spokojna, dakujem kamaratke, ze ma zavolala.

Vlasta Medvedova, dochodkyna, Valaska:
- Gastrovianoce navstevujem kazdy rok, vyrobky su z roka na rok krajsie. Napady a zrucnost su skutocne vyborne, navyse, ked mnohe vyrobky tvoria priamo pred ludmi a ruky sa im vobec netrasu. Mozem sa pochvalit, ze jedna zo studentiek je moja vnucka. Som na nu hrda. Neda sa vybrat najkrajsi vyrobok, vsetko sa mi pacilo.

Anna Butorova, dochodkyna, Benus:
- Na tieto vystavky chodim pravidelne, pokial mam moznost. Viem, ze sa konaju kazdorocne. Clovek sa ma cim inspirovat, skutocne. Dokonca som sa dala poucit, rada experimentujem. Gastrovianoce mi priniesli predvianocne osviezenie na duchu, inspiraciu, proste krasu popri nasom vsednom zivote.

Petra Belkova, ziacka, Cierny Balog:
- Som deviatacka a chcela by som studovat na hotelovej a obchodnej akademii. Na Dni otvorenych dveri hotelovej akademie sme sa dozvedeli o Gastrovianociach, preto som sem prisla aj s kamaratkou. Vystava je velmi pekna, navodila vianocnu atmosferu, no a na tie sladkosti sa nam zbieraju sliny.

Jozef Krnac, sukromny podnikatel, Detva:
- O tejto vystave sme sa dozvedeli na prezentacii hotelovej akademie, kde chce nasa dcera studovat. Skola nas zaujala a oslovila. Na vlastne oci sme sa prisli presvedcit a sme prekvapeni vsetkou tou krasou a prijemnou atmosferou.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Kto by chodil autobusom, ked moze peso...

   Je rano 3.30 a mne zase, ako kazdy pondelok zvoni otravny budik. Moje neoddychnute telo ledva vstava z postele. Cela stastna z toho, ze moj organizmus dokaze vnimat o takejto „nekrestanskej“ hodine, vychystam sa na cestu do skoly. Moji skveli rodicia vstavaju so mnou, ved ktora mamina alebo ocino by nechal ist dceru o stvrtej rano samu na autobusovu stanicu. (Mimochodom, vrela vdaka za to moji mili rodicia). Dorazime na novovybudovanu autobusku, kde most patri vzdy len „jednemu“, zelen je dolezitejsia nez parkovacie miesta a stylovym chodnikom prechadzam k mojej zastavke. Postmoderne umenie mam celkom rada, ale ako sa vysialil architekt na tomto kusku betonu... teda klobuk dolu.
     Smer Bratislava. Je este tma a osvetlenie lampami je jemnejsie ako svadobny zavoj nevesty, pozriem na hodinky a smutny pohlad na 4.30 predurcuje opatovne meskanie. Oficialny odchod o 4.35 predsa znamena aj oficialny prichod autobusu na stanicu, presne o 4.35. Ani chvilku naviac. Ved vobec nechodi prave tymto spojom masa ludi. Co uz, ved meskanie uz z vychodiskovej stanice nie je to najhorsie, co sa vo svete deje. To vsak este netusim, co bude nasledovat. Pokojne sa usadim, nasadim capicu, natiahnem rukavice, zabalim sa do zimneho kabata a nohy pritisnem k smiesnej zbytocnosti, tzv. radiator. Asi ranny instinkt zaspaneho cloveka. No uplne zbytocny, pretoze kurit sa nebude... nafta je nenahraditelna a vycerpatelna. Hm? Vravim si, dobre, tak ja to prezijem. Sklbim sa do ulity a sladko si spinkam. Sem-tam, ked autobus zajde na zastavku, kontrolujem situaciu, ci je vsetko v poriadku. A tak spim dalej. Odrazu ma zobudi strasny zvuk. Pocujem len akysi buchot a autobus zastava. Mmmmm, dramaticky okamih. Sofer sa snazi nastartovat raz, dva, tri razy, no stale nic. Po chvili vojde do autobusu a so smutnou tvarou nam oznamuje dve „skvele“ spravy: 1. Sme v Ziari nad Hronom a do Zarnovice musite ist peso, odtial vam pojdu nejake spoje, 2. Nahradny spoj nebude, sefovia a vsetci ostatni este spia. Nooooo, jedno lepsie ako druhe. Este raz sme si viaceri pretreli oci, ci je to naozaj. Naozaj. Burlive ranne emocie, rozhorcenie z pristupu spolocnosti,... mix vsetkeho negativneho. V tej chvili mi bolo vodica autobusu naozaj luto, pretoze bol jediny, na koho sme mohli adresovat vsetky staznosti, hoci nepravom... a vypocul si toho dost, ved kym nam vracal cestovne, vytvoril sa poriadny sor nespokojnych cestujucich. „Mami, neuveris, co sa mi stalo.“ „Nepojdes nahodou okolo Ziaru nad Hronom na aute?“ a podobne formulacie telefonatov boli prirodzenym javom tejto zaujimavej situacie. A tak sme sa okolo 6.30 rano presli krasnou prirodou, s pocitom pana vlastneho casu nas hlavna cesta asi po styridsiatich piatich minutach priviedla na stanicu v Zarnovici, kde sme si pockali na dalsi spoj. Ti, ktori pocitali s normalnym priebehom cesty autobusom a nie s „trojbojom“ (v tomto pripade autobus, infarkt a prechadzka), mali co robit so svojou batozinou.
   Ucit sa na vlastnych chybach vraj uzasne obohacuje ludskeho ducha, no niekedy nezaskodi poucit sa aj na chybach inych... Jednoducho budte pripraveni na vsetko.

Ivana Kokavcova

 Podakovanie ludom s velkym srdcom

   Uz niekolko rokov specialne skolstvo zapasi s problemom absolutnej absencie ucebnic pre odborne predmety.
Dlhsi cas sme sa zaoberali myslienkou vytvorit pre nasich ucnov ucebne texty, ktore by skvalitnili vzdelavanie a pomohli ziakom pri domacej priprave. Na realizaciu tejto myslienky nam chybali nemale materialne a financne prostriedky.
Koncom minuleho skolskeho roka nadacia Slovenskej sporitelne vyhlasila vyzvu na projekt - Rozvoj vzdelavania na strednych skolach.  
   Do vyzvy sa s projektom prihlasili aj nasi pedagogicki pracovnici. Projekt so zameranim na tvorbu ucebnych textov pre nasich ziakov bol uspesny.
Ucebne texty zohladnuju potreby ziakov s mentalnym postihnutim. Projekt inicioval skvalitnenie vzdelavania a stimuloval tvorbu modernych ucebnych pomocok (napr. prezentacie k jednotlivym tematickym celkom, folie a obrazove materialy...). Financne zastresil tvorbu a tlac ucebnych textov. Osemdesiatim ziakom so specifickymi vzdelavacimi potrebami bolo takto zabezpecene kvalitnejsie teoreticke studium. Teoretickou pripravou si ziaci prehlbia vedomosti v jednotlivych ucebnych odboroch, co pozitivne vplyva na ich prakticku pripravu a vykon povolania.
   Bez podpory z projektu by skola nepokryla tlac pracovnych listov a nakup pomocok. Pedagogovia aj ziaci OUI Valaska su vam velmi vdacni za pomoc, vdaka ktorej sme vyriesili dlhotrvajuci problem nedostatku literatury na pripravu ziakov na vyucovanie.

  
Zivot v skole plynie a vytvara stale nieco nove, co posuva nase deti, ale aj nas dopredu. Aj vdaka „ludom s velkym srdcom“, takym, ako su vo vasej nadacii, sa mozeme pochvalit dobrymi vysledkami vo vyucovacom procese, ale aj v mimoskolskej cinnosti. Vasa pomoc je pre nas vyzvou do buducnosti. Budeme aj nadalej vychovavat a vzdelavat, zveladovat okolie, rozvijat talent ... tak, aby ziaci odchadzali do zivota vyzbrojeni odvahou a zrucnostami.
   Nakoniec teda uz iba
„DAKUJEME“, velmi si to vazime
.

Realizatorky projektu: Bc. Martina Turnova, Bc. Iveta Setvakova, Mgr. Milena Fabryova

Rubrika pokracuje na 4. strane

Superstar

    V piatok 23. novembra si dvadsatsedem spevakov Spevackeho zboru mesta Brezna naslo cas a vybrali sa do zakladnych skol v Nemeckej, Brusne a Slovenskej Lupci na vychovne koncerty. V repertoari SZMB su piesne od 16. storocia – sakralne, arie z operiet, ludove a svetske v cudzich jazykoch. PaeDr. Zuzana Giertlova zaujimavym a putavym rozpravanim zaujala deti. Vela z nich malo vyborne vedomosti. Postupne sme zaujali aj tie najvyssie rocniky. Nasou snahou bolo zaspievat a vysvetlit, ze muzika vznikla davno, prezila starocia a stale sa da pocuvat.
   V Nemeckej sme stihli pozriet vystavu ludovej architektury v miniaturach a zbierky nastrojov remeselnikov. Aj my sme sa presvedcili, ze praca ucitelov je narocna, ale velmi zasluzna a obetava. Ked dozneli posledne tony africkej piesne pod dirigentskou taktovkou profesora M. Pazurika, skupinka dievcat zakricala „superstar“. To bolo pre nas pohladenie, ake dokaze prejavit len male a uprimne dieta.
   Spevacky zbor k Vianociam pripravuje 17. decembra spolu s dychovym orchestrom Vianocny koncert v mestskom dome kultury a 29. decembra Ekumenicke Vianoce v rimskokatolickom kostole spolu so suborom Mostar. Pridte si oddychnut a zapocuvat sa do krasnych a lubivych tonov hudby.

(mk)

 Mikulasske oriesky

    V sobotu 1. decembra obcianske zdruzenie Vydra v spojeni s obcou Cierny Balog pripravilo pre nase ratolesti bohaty kulturny program. V ramci bliziaceho sa dna svateho Mikulasa mali moznost previezt sa na konskom zaprahu s Mikulasom, strielat z luku, namalovat sa na rozpravkove bytosti alebo si pozriet divadelne predstavenie na uz tradicne znamu Popolusku. Najvacsiu radost vsak mali deti z balickov, ktore im doniesol sam Mikulas. Cely program nacvicili a predviedli mladi dobrovolnici z celeho Slovenska, ktori sa prostrednictvom Vydry zoznamuju v letnych taboroch ci brigadach. Deti odchadzali nadsene tesiac sa na toho „domaceho“ Mikulasa a my starsi sme si pripomenuli, ze caro rozpravok na Vianoce nikdy neumiera...

K. Kovacikova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT