Navsteva Magdaleny Vasaryovej v Brezne

   Tretieho decembra nase okresne mesto opat navstivila  poslankyna Narodnej rady SR Magdalena Vasaryova.
V Brezne ma ako jedina poslankyna aj svoju poslanecku kancelariu, ktora je k dispozicii vsetkym obcanom nasho okresu (kontakt: Poslanecka kancelaria Magdaleny Vasaryovej, Nam. gen. M. R. Stefanika 49, 977 01 Brezno, mvasaryova.br.szm.sk). Navstivila domov dochodcov a domov socialnych sluzieb Luna a detsky domov v byte na Ulici Frana Krala.
   V popoludnajsich hodinach pani Vasaryovu privitali zamestnanci a obyvatelia Luny, kde sa predstavila nielen ako politicka, ale poodhalila aj nieco zo svojho sukromneho zivota.  Svojou uprimnostou zaujala posluchacov, cim vznikla velmi  prijemna, rodinna atmosfera. Aj damy v dochodkovom veku mali siroky prehlad o politickej kulture na Slovensku, prejavili zaujem o dianie v parlamente a o rozdelovanie financnych prostriedkov z eurofondov. Zivo sa rozhovorili o rozdielnej zivotnej urovni v regionoch Slovenska, o nezamestnanosti na Horehroni a o problemoch v zdravotnictve. Zaujimali sa o riesenie problemov v dochodkovom zabezpeceni a vyslovili obavu zo zavedenia eura. Spolocne s pani poslankynou porovnavali zivot, kulturu a socialne istoty v casoch ich mladosti a v sucasnosti. Skonstatovali, ze  kazda doba ma svoje vyhody, ale i nevyhody. Porovnanim zivotnej urovne v roznych krajinach vychodnej Europy sa dopracovali k poznaniu, ze v niektorych z tychto krajin sa zije ovela tazsie, ako u nas. Obyvatelia Luny sa podelili o spokojnost so svojim zivotom v tomto zariadeni. Jediny problem vacsiny obyvatelov spociva v ich zdravotnych problemoch. Pochvalili spolahlivy a prijemny personal na cele s riaditelkou Ing. Jankou Grlickou. Na zaver prijemneho stretnutia M. Vasaryova dostala  od obyvatelov a personalu Luny prekrasnu kyticu so zelanim uspechov v poslaneckej praci. Ubezpecila ich, ze bude napomocna pri rieseni problemov a toto zariadenie urcite este navstivi.
   V 4-izbovom byte na 1. poschodi je umiestneny detsky domov rodinneho typu, kde v spolocnej domacnosti byva osem skolopovinnych deti pod odbornym vedenim styroch kvalifikovanych vychovavatelov. Tento detsky domov spada pod vedenie Detskeho domova Valaska. Pani poslankyna sa velmi zivo zaujimala o rezim a organizaciu zivota deti v takomto rodinnom type zariadenia. Deti sa tu zapajaju do beznych domacich prac, pomahaju pri priprave jedal a upratovani. V podstate su vedene tak, ako deti v uplnej rodine. Kazde ma nielen svoje prava, ale aj povinnosti a nesie zodpovednost za svoje skutky. Sluzba vychovavatelov je nepretrzita, bez ohladu na to, ci je pracovny tyzden alebo sviatok. Tieto deti su ako vsetky ostatne - odvazne, sikovne, smele a ucenlive. Pani poslankyni zarecitovali, zaspievali, ukazali krasne vlastnorucne vyrobene vianocne pozdravy a vdacne sa porozpravali o svojom zivote v tejto komunite. Ciste prostredie, pokoj, pohoda a porozumenie davaju detom pocit bezpecia a dobrej rodinnej atmosfery. Deti sa nevedia dockat Vianoc a prezradili, ze sa velmi tesia na stromcek a darceky pod nim. Urcite vsak pre kazdeho z nich by najvacsim a najvzacnejsim darcekom bolo objatie vlastnej mamy a pohladenie od svojho otca. M. Vasaryova ocenila obetavu pracu vsetkych vychovavatelov, ktori zo seba davaju urcite maximum a z velkej casti nahradzaju rodicov. Za tuto pracu im podakovala so zelanim krasnych vychovnych uspechov.

Bc. Ivana Kvietkova Foto: Ing. Milan Kvietok

 Gymnazisti diskutovali o prijati eura 

   Dve velmi vydarene besedy v priebehu dvoch tyzdnov. To je strucna vizitka studentov Gymnazia Jana Chalupku v Brezne, ktori sa uz po tretikrat zapojili do projektu Euroscola. Tento projekt, urceny pre mladych ludi vo veku od sestnast do osemnast rokov, organizuje Europsky parlament od roku 1989. Kazdorocne sa na nom zucastnuje viac ako desattisic studentov z celej Europskej unie. Studenti vitaznych strednych skol dostanu moznost prezit den v strasburskom sidle Europskeho parlamentu a rokovat ako skutocni europoslanci spolu s rovesnikmi z dalsich dvadsiatich siestich clenskych statov EU. Ako ucastnik zasadnutia v Strasburgu musim skonstatovat, ze je to nezabudnutelny zazitok. Aj preto sme sa do dalsieho rocnika Euroscoly, vyhlaseneho kancelariou Europskeho parlamentu na Slovensku, zapojili s velkym odhodlanim za vydatnej podpory vedenia skoly a pedagogickeho kolektivu.
   Jednou z podmienok ucasti v projekte Euroscola je priprava podujatia, na ktorom sa bude diskutovat o jednej z tem europskeho charakteru, no rovnako aktualnej aj pre Slovensku republiku. My sme si za temu zvolili Pripravenost Slovenska na prijatie eura. Mozno sa pytate preco. Pretoze vyznam tejto temy spociva v tom, ze zasahuje celu spolocnost. Nikto si nemoze povedat: „Mna sa to netyka!“ Prave naopak, akekolvek poznatky o eure su velmi dolezite pre kazdeho z nas, lebo ich budeme moct vyuzit vo svojom praktickom zivote. Snazili sme sa tuto problematiku nastudovat co najlepsie, no potrebovali sme aj pohlad odbornika. Sme nesmierne radi, ze nasu skolu navstivili skutocne odbornici na slovo vzati. Svojou navstevou nas poctili: Ing. Vladimir Manka (SMER-SD), byvaly primator Zvolena, europoslanec posobiaci vo vybore pre rozpocet Ing. Ivan Stefanec, PhD. (SDKU-DS), splnomocnenec byvalej vlady pre zavedenie eura, Ing. Jaroslav Demian, primator Brezna a poslanec BBSK. Kazdy z tychto troch panov priniesol na temu svoj originalny pohlad. Ing. Stefanec nas podrobne oboznamil s ekonomickym pozadim zavedenia novej meny a spomenul aj mozne nastrahy zo strednodobeho a dlhodobeho hladiska. Ing. Manka ponal problematiku v sirsom kontexte a naznacil, ze euro nie je len cisto ekonomickou zalezitostou, ale ide ruka v ruke s dalsimi spolocensko-politickymi aspektmi. Na druhej strane Ing. Demian preniesol zmeny spojene s eurom na regionalnu uroven a priblizil nam pohlad na nasu pripravenost v ramci Breznianskeho okresu a Banskobystrickeho kraja. Vsetci traja sa vsak bez ohladu na funkciu ci politicke zazemie zhodli v tom, ze nova mena so sebou prinasa viac pozitiv ako negativ. Vsetci traja tiez spolocne vyzdvihli, ze temy ako prijatie eura nie su mladym ludom vobec lahostajne. Ocenili vysoku uroven znalosti studentov, kvalitu jednotlivych diskusnych prispevkov i pocitacovej prezentacie. Obidve besedy prebiehali v uvolnenej a velmi priatelskej atmosfere. Nasi vzacni hostia tak odchadzali s prijemnym pocitom a prislubom moznej spoluprace do buducnosti. Rovnako prijemny pocit si nepochybne odniesli aj studenti. Mali sme totiz moznost stretnut nielen skvelych politikov, ale aj vynimocnych ludi, ktori nas vzorne reprezentuju doma i v zahranici.
   Co napisat na zaver? Snad len tolko, ze uz doteraz nam projekt Euroscola dal velmi vela. No moze dat este viac. Preto vsetci dufame, ze v nasom pripade bude platit aj do tretice vsetko dobre.

Slavomir Pobis  a kol.

Desat rokov Slovenskeho cykloklubu Dumbier

Zo sedla bicykla poznavaju krajiny

   „Presne pred desiatimi rokmi, v roku 1997 ma oslovil prvy,  dnes uz byvaly predseda klubu Jano Scerbik slovami: Pocuvaj, viem, ze bicyklujes, ideme zalozit cykloklub, co ty na to? No a ja som sa dal „nahovorit“. Vlastne ani nebolo nutne ma nahovarat, po niecom takom som totiz tuzil. Neslo to sice tak rychlo, ako sme predpokladali, a tak vlastne az v decembri 1998 sa uskutocnila prva zakladajuca clenska schodza cykloklubu este pod povodnym nazvom SCK Podbrezova,“ spomina sucasny predseda cykloklubu Jan Kirdaj. Zakladajucimi clenmi boli: Jan Scerbik, Milan Filo, Danka Paucikova, Peter Cellar, Lubomir Kovac, Milos Uhler, Jozef Giertli, Michal Marcinko, Juraj Tisliar a samozrejme Jan Kirdaj. Posledni piati zostali aktivnymi clenmi do dnesnych dni.
   „Presli sme roznymi fazami vyvoja, ako niekto, kto uzrie svetlo sveta. Aj my sme sa ucili od skusenejsich cykloturistov a cykloklubov, ktori uz mali nieco za sebou, a ktori nam vedeli na zaciatku pomoct,“ pokracuje v spomienkach J. Kirdaj. V samom zaciatku to boli akcie usporaduvane len pre clensku zakladnu asi 20 - 25 clenov. Postupne, ako sa rozrastali, zacali rast aj ich ambicie. Popri vikendovych cykloakciach, ktore su nosnym programom aj v sucasnosti, to boli postupne akcie predlzene na dvoj- az trojdnove do sireho krasneho Slovenska. Neskor sa odvazili spoznavat zo sedla bicykla aj krajiny za hranicami Slovenska. Prva zahranicna klubova dovolenka smerovala na Sumavu v roku 1999. Neskor sa stali klubove dovolenky samozrejmostou a pretrvali az do dnesnych dni. Postupne navstivili Cesko, Rakusko, Taliansko, Francuzsko a Chorvatsko - ostrovy Elba, Brac, Pag.
   Prvou skuskou ohnom bol 5. narodny zraz cykloturistov v Bystrej v roku 2000: „Bola to nasa prva skusenost s organizovanim takeho velkeho podujatia! Nehanbim sa povedat, ze sme mali z toho strach. Ani nie tak zo samotnej organizacie, ako z toho, aby sme sa nemuseli za podujatie hanbit. Ale dopadlo to lepsie, ako sme ocakavali, a tak sme si zacali naozaj verit! Ludia z celeho Slovenska sa radi k nam vracaju a tesia sa na nami organizovane akcie, co sa nam opat potvrdilo v roku 2006, kedy sme pripravili dalsie celorepublikove podujatie pre cykloturistov - 11. narodny zraz v Jaseni v Lomnistej doline.“
   Zacali coraz viac roztacat kolesa horskej cyklistiky, co pretrvalo az do dnesnych dni: „Mozeme povedat, ze mame najsirsiu clensku zakladnu aktivnych amaterskych cyklistov a cykloturistov na Slovensku.“

                             Cykloturistika:

   Cykloturisticke vylety ma na „svedomi“ Jozef Giertli. On je takpovediac strojcom cyklotras a cykloturistickeho planovania: „Vdaka nemu sme uz presli vela krasnych i vzdialenych miest po Slovensku na bicykli. Zije pre cykloturistiku a dava jej vsetko a ma pripravenych dalsich sto kilometrov cyklotras na uvedenie do zivota. Mrzi nas, ze sme v porovnani s inymi regionmi zaostali v budovani znacenych cyklotras a znacenych cyklochodnikov. Aj ked prvu cyklotrasu pre verejnost sme dali do uzivania uz v roku 1998 (islo o okruh Krpacovo – Tale- Podbrezova). V roku 2001 sme zlegalizovali dalsiu cyklotrasu, tentoraz v okoli Brusna, Medzibrodu, Hiadla a Pohronskeho Bukovca. V porovnani s ostatnymi regionmi Slovenska je to vsak zalostne malo. Tu samotna aktivita klubu nestaci! Na vystavbe uz spomenutych cyklotras musi participovat obec, mesto, samosprava... Prepojenie nasho horehronskeho regionu znacenymi cyklocestami by nemalou mierou prispelo k navstevnosti „cezpolnymi“ turistami. Ale to je iny pribeh.“

                       Pretekarska cinnost:

   Zacali niekedy v roku 2000, v zaciatkoch hanblivo, neskor uz odvaznejsie bojovat s nastrahami trati cyklomaratonov. Bez akejkolvek podpory sponzorov. Proste len tak, pre radost, z nadsenia dokazat si, ze to ukazu este aj tym mladsim. Ved ako inac mozeme hodnotit to, ze na stupnoch vitazov su za klub vacsinou len seniori - Miroslav Kovacik, Jan Kirdaj, Peter Sojak, Juraj Tisliar.

                        Organizovanie cyklomaratonov:

   Najprv organizovali detske cyklomaratony (v Osrbli, v Brezne). Po nabratych skusenostiach v roku 2002 spoluorganizovali Nizkotatransky cyklomaraton v Brusne: „Srdce nas vsak tahalo do Brezna. Stale, v podvedomi som citil, ze by bolo dobre mat cyklomaraton v Brezne.“ To sa podarilo presadit az v roku 2005. Boli to ich dovtedy najvacsie zorganizovane preteky. Nemalou mierou prispela k dobrej organizacii aj spolupraca s MSK Brezno. Toto spojenie ukazalo svoje kladne vysledky v rokoch 2006 a 2007 uz pod nazvom GIANT BIKETOUR Brezno. Na Slovensku vznikla cyklomaratonska seria horskych cyklomaratonov, v ktorej SCK Dumbier je zakladajucim clenom, predsedom tejto serie sa stal ich clen Ivan Zemko. „V sucasnosti mame rozpracovanych niekolko akcii, ci uz samostatne alebo v spolupraci s MSK. Okrem cyklistickych podujati mozete nasich clenov vidiet na lyziach, bezkach, korculiach a niektorych dokonca aj na skialpinistickych podujatiach. Su to vyborne doplnkove akcie v zimnych mesiacoch, ktore nas pripravuju na novu cyklisticku sezonu. Ved, co ked sa nova cykloturisticka a cyklopretekarska sezona opyta, co sme robili v zime?“

   Co dodat na zaver? Hadam len to, ze vsetci sa uz tesia na druhu desiatku SCK Dumbier! Viac informacii najdete na stranke www.sck-dumbier.sk.

Danka Paucikova Foto: Jan Kirdaj, Karol Kirdaj