Zivot pre narod

    PhDr. Stefan Krcmery patril k poprednym osobnostiam, ktore usmernovali kulturny vyvin Slovenska, ked v roku 1918 prechadzalo z jedneho statneho zriadenia do druheho. Bol akoby spojivom dvoch vyvojovych etap.

   Basnik, publicista, literarny historik a kritik, prekladatel, organizator kulturneho zivota, osvetovy a maticny pracovnik – on vlastne kladol zaklady viacerych disciplin po prvej svetovej vojne.

   Pochadzal z Mosoviec. Vystudoval evanjelicku teologiu, ale knazskemu povolaniu sa nevenoval. Pracoval ako redaktor Narodnych novin a po ozivotvoreni Matice slovenskej v roku 1919 sa stal jej tajomnikom a vlastne Matici venoval cely zivot. Jeho dcera Jela Krcmery – Vrtelova vo svojej knihe spomienok Preletim ponad zivot na neho spomina: „Otcova praca sa stale rozrastala. Ako hlavny zastupca pana spravcu Jozefa Skultetyho dozeral na vydavatelstvo Matice, redigoval obnovene Slovenske pohlady, zasahoval do oblasti jazykovedy, vytvarnictva, etnografie, do prekladatelskej sekcie aj hudobnej teorie a pravdaze, organizoval vsetky ostatne kulturne podujatia. Vydal i dve basnicke zbierky: Ked sa sloboda rodila a Herbarium, kde sa uz naplno a volne rozospieval vo versoch veselych i smutnych, oslavujuc ich pritomnost i doby „davno usle“. Staral sa aj o rozvoj nasich novych talentov, na ktorych mu pri jeho znamej ziclivosti mimoriadne zalezalo. Tak pod jeho rukou vyrastla alebo dozrela cela generacia basnikov a spisovatelov, ktori, ako pise uz mama vo svojej knizke Puknute husle – si ho ctili a milovali... Hostia sa u nas striedali casto. Hocikedy otec zahlasil: „Helka, pride k nam Ivan Ballo a zajtra Karol Plicka“... Cez den potom pani rokovali s otcom, stravovali sa zvycajne u nas a vo volnych chvilach besedovali s mamou, alebo sa bavili s nami, detmi. Teda i my – Ivco a ja – sme sa citili tak trochu ako „cinitelia Matice slovenskej“...“

   V Matici Krcmery prispel k vytvoreniu novsich maticnych stanov a pracoval vo viacerych jej odboroch, ako to spomina jeho dcera. Bol aj vynikajucim recnikom a zasluzil sa aj o rozsirenie poctu miestnych odborov Matice slovenskej. Venoval sa aj rozvoju a organizacii divadelneho ochotnictva a kniznic ako jedneho zo zdrojov vzdelanosti. Okrem spominanych zbierok napisal este zbierky Piesne a balady a Pozdrav odmlcaneho basnika (1944). Tato zbierka uz nesie stopy zacinajucej sa a prehlbujucej ludskej tragedie a psychickej rozorvanosti autora.

   Z literarnovedeckych prac su najvyznamnejsie: Prehlad dejin slovenskej literatury a vzdelanosti, Moyses a Kuzmany, Ludia a knihy, 150 rokov slovenskej literatury 1, 2, posmrtne vysli dvojdielne Dejiny slovenskej literatury (1972).

   V plnom spolocenskom a pracovnom nasadeni ho zastihla dlhotrvajuca dusevna porucha, absolvoval mnohe liecenia doma i v zahranici. Tazko sa lucil s Maticou slovenskou, ked sa v roku 1933 definitivne vzdal funkcie tajomnika. Nahradil ho Jozef Ciger Hronsky. Vzdal sa aj miesta redaktora Slovenskych pohladov a po zhorseni choroby sa v Nitre o neho starala jeho matka. V jednej zo svojich najkrajsich basni, v basni Slovo ciste sa vyznal: „Raz snimem este povestne zabudnute husle/ a tklive prsty tknu sa este strun/ a na struny tie zlietnu zvuky davno usle/ a rozhudu, rozspievaju javorove husle,/ ako ked roj vciel sadne bzuciac lipam do korun...“

   Cinnost vsestranneho Krcmeryho zanechala v slovenskom kulturnom a literarnom zivote hlboku brazdu a radi ho medzi najvyznamnejsich kulturnych pracovnikov v modernych dejinach slovenskeho naroda.

   Stefan Krcmery sa narodil 26. decembra 1892 v Mosovciach a zomrel 15. februara 1955 v pezinskom ustave pre dusevne choroby. Pochovany je v Bratislave v Slavicom udoli. Pripominame si stopatnaste vyrocie jeho narodenia.

A.     Prepletana

---

 

 

  "Ked pride svata Lucia, najde tu uz zimu"- hovori porekadlo.

 

 

---

 Bozena Bobakova:

Na kridlach vetra

    Ahojte, deti!

   Dovolite?

   Chcela by som sa s vami trochu pozhovarat.

   Som sama, velmi sa mi ziada spolocnost a vy ste na pocuvanie i besedovanie najvhodnejsie publikum.

   Este nedavno som ani len netusila, ako sa s vami SKONTAKTOVAT.

   Chodila som po zahrade, spekulovala som tak aj onak – ziaden sposob sa mi nezdal vhodny. Uz som bola celkom presvedcena, ze na nic mudreho nepridem, ked tu naraz priletel vietor, urobil par vyvrtiek okolo mojej hlavy a zahudol mi – najprv do praveho, pre istotu vzapati aj do laveho ucha:

-         Chces nadviazat s detmi – a mozno aj s niektorymi dospelymi, co este neprestali byt detmi, DIALOG a nevies ako?

   Prikyvla som.

-         Niet nic lahsieho na svete. Nepoznas ma? Zabudla si, aky som ja huncut vybijany? Uznavam – viem byt velmi zly, valam stromy, strhavam strechy, rozputavam burku.

   Ale viem byt aj laskavy. Pohladim rozpalene celo, neraz vbehnem otvorenym oknom i do tvojej izby a osviezim ta, ked si unavena.

   Napriklad v tomto momente. Vidim, ze si bez nalady, preto ti chcem pomoct. Vies predsa, ze zaletim aj tam, kam sa nijaky iny dopravny prostriedok, ba ani posta nedostane.

   Ak dovolis, stanem sa tvojim – listonosom.

   Len si rychlo priprav tie svoje historky, o ktorych si presvedcena, ze by mohli zaujat i dnesne narocne deti, ba mozno aj niektorych dospelakov. Ako hovorim – ja ich spolahlivo dorucim. Poroznasam ich po celej Slovenskej republike alebo aspon po tomto nasom regione. Len ich poloz na moje kridla – a uvidis.

   Nevies, ako ich mas polozit?

   Cim skor ich vyfukni zo svojho srdca, zo svojej hlavy, zo svojej pamati na papier. Jednoducho urob fu-u-u. Ako keby si robila z mydlovej vody bubliny. Ako keby si mala v hrsti BUBLIFUK.

   Ostatne uz bude moja starost.

   Ako vidite, deti, posluchla som.

 

 Zaciatok

    Zacinam takto:

   V davnych casoch mojho detstva ludom sa ani len nesnivalo o televizoroch, internetoch, mobiloch a dalsich cudach modernej doby. Na vidieku nebola zavedena elektrina. Svietilo sa petrolejovymi lampami a v rokoch, ked zurila strasna druha svetova vojna, aj petrolej sa tazko dal kupit. Casto museli na svietenie stacit prskajuce karbidove lampase alebo sviecky.

   Zilo sa ovela jednoduchsie ako dnes.

   V dlhych zimnych veceroch alebo v lete cez nedelne popoludnia chodievali sa susedia alebo pribuzni navzajom navstevovat. Pri tychto stretnutiach popretriasali vsetky novinky, co sa udiali v dedine alebo v jej najblizsom okoli.

   Ked sa dospeli zhovarali, museli deti cusat. Sedeli dakde v kutiku – alebo sa ucupili pod stol. Naoko sa potichu hrali, ale zato mali usi natiahnute ako spagaty, aby im neuslo z rozhovoru starsich ani jedine slovo.

   Preto si dospelaci davali na svoje reci pozor. Ak chceli povedat nieco, co nepatrilo do detskych rozumcekov, poznamenal niektory z nich:

- Sindle na streche.

   A to znamenalo, aby dospeli zbili hlavy dokopy a najvacsie zaujimavosti si iba posuskali.

   Alebo zaviedli rec na insie.

(Pokracovanie)

---

Lesy mesta Brezno v lesnickych kruhoch nemozno prehliadnut

   Lesy mesta Brezno, spol. s r. o., vacsina obyvatelov Brezna a regionu velmi dobre pozna, ale mozno nie vsetci poznaju ich organizacnu strukturu. Prijali sme preto pozvanie na poradu vedenia mestskych lesov, aby sme ich priblizili z ineho pohladu. Organizacnu strukturu teda tvori riaditelstvo, Polesie Brezno s tromi nadlesiami (Bujakovo, Certovica, Michalova), ktore maju vymeru asi po 2500 ha. Okrem tychto troch nadlesi funguje Skolkarske stredisko v Michalovej, kde pestuju sadbovy material, ba dokonca sa ako maloktory subjekt tejto velkosti moze pochvalit zaujimavou technologiou - obalovanymi sadenicami. Odbyt dreva zabezpecuje expedicny sklad pri autobusovej stanici, odkial drevo odvazaju vagonmi alebo kamionmi.

                    Hospodarska cinnost
    Veduci vyroby a zastupca riaditela Ing. Jaroslav Sulek nas informoval, ze spolocnost ma prenajatych vyse 7500 ha pozemkov, ktore patria mestu a drobnym vlastnikom. Hospodaria podla lesneho hospodarskeho planu a prave sa nachadzaju v deviatom, teda predposlednom roku jeho platnosti. Rocna uloha v tazbe dreva je zhruba na urovni 30 000 metrov kubickych, z coho sa odvijaju ulohy pestovnej cinnosti v obnove a ochrane lesa. Ulohy v tomto desatroci vsak vyrazne poznacili velke kalamity.

                Ochrana prirody a krajiny
   Z pohladu zakona o ochrane prirody a krajiny, v prvom stupni ochrany prirody sa nachadza viac ako 2500 ha, v druhom stupni vyse 3300 ha, v tretom stupni ochrany, kde patri uz samotne uzemie narodneho parku, je vyse 1500 ha. Piaty stupen ochrany tvoria tri prirodne rezervacie: Horne lazy, Breznianska skalka, Rohoznianska jelsina a narodna prirodna pamiatka Jaskyna mrtvych netopierov. Horne lazy su rezervaciou na ochranu teplomilnej fauny a flory, Rohoznianska jelsina je vyznamnou lokalitou prirodnych horskych jelsin, Breznianska skalka je vyznamna lokalita prirodzeneho rozsirenia duba zimneho na Pohroni. Lesy su kategorizovane na hospodarske a ochranne. Ochrannych lesov je viac ako 2000 ha a prevazuju lesy s podoochrannou funkciou. V suvislosti s pripravou noveho lesneho hospodarskeho planu prisli s myslienkou zriadit v lokalitach Skalka, Draksiar, Rury, Lazna ucelove lesy s funkciou primestskych lesov, prevazne rekreacnou, s vymerou viac ako 150 ha.

           Vela rozruchu vyvolal novelizovany zakon o lesoch,  
   podla ktoreho jazda bicyklom mimo lesnej cesty alebo mimo vyznacenej trasy je zakazana: „Tuto cinnost urcitym sposobom usmernime. Na nasom teritoriu je to asi 40 km na certovickej strane a 25 km cyklotras na michalovskej strane, o ktorych budeme rokovat. Aj ked k nejakej dohode, kompromisu dojde, treba si uvedomit, ze tieto cesty vzdy budu sluzit nepretrzitej lesnej prevadzke a cyklistom budu k dispozicii urcite len na ich vlastnu zodpovednost. Neda sa tam uzatvorit prevadzka a ani nahlasovat, ktory cyklista kedy tadial pojde,“  zdoraznil Ing. J. Sulek.

              Vlastnia certifikat kvality
   V roku 2006 statne lesy spustili proces certifikacie lesov a mestske lesy sa do neho zapojili. „Ide o regionalnu certifikaciu podla slovenskeho systemu certifikacie lesov. Je to medzinarodne uznavane potvrdenie o tom, ze nami obhospodarovane lesy splnaju kriteria trvalo udrzatelneho obhospodarovania. Znamena to, ze hospodarime podla platnych lesnych, hospodarskych planov, podporujeme produkcnu aj mimoprodukcnu funkciu lesov, biodiverzitu a zachovanie ostatnych socialno-ekonomickych funkcii, ako je rekreacna a pod.,“ vysvetluje veduci vyroby.

              V nadlesiach spracuvaju hlavne kalamitu
   Nadlesni - v nadlesi Certovica Ing. Jaroslav Brozman, v nadlesi Bujakovo Ing. Juraj Ramaj a ich kolega Ing. Peter Stehlo v nadlesi Michalova - hospodaria kazdy s tromi lesnikmi. Certovicke nadlesie je takmer cele vysokohorske a obhospodaruju ho prakticky od Mlynnej doliny po Certovicu. V nadlesiach spracovavaju vyslovene len kalamitu, cast leziacu este z roku 2004. Zacinaju spracuvat uz aj novu kalamitu, hmyzovu, ktora stromy napada postupne. Najvacsim problemom v nadlesi Certovica je zla pristupnost k porastom, preto aj spracovali menej kalamity, ako predpokladali. „Najvacsia uloha nas este len caka - mame 140 ha holin, ktore potrebujeme zalesnit, a pribudnu dalsie holiny z tohtorocnych kalamit. Na zalesnenie a prirodzenu obnovu v buducom a v dalsich rokoch nam tak zostava 180 ha holin. V tazkych podmienkach (strme svahy a skalnate tereny) sa budeme musiet potrapit so zalesnovanim holin a s odumieranim hornej hranice lesa,“ postazoval sa Ing. J. Brozman. Podobne problemy s kalamitnym drevom a suchymi stromami napadnutymi lykozrutom smrekovym a lesklym maju aj v Michalovej.

                 Sadenice zo skolky
   Veduci Skolkarskeho strediska v Michalovej Ing. Ivan Horvat „sefuje“ pri pestovani sadenic volno korennych a obalovanych zhruba na vymere 2,50 ha. Z volnokorennych sadenic je to smrek, jedla, buk, javor, jasen a z obalovanych predovsetkym smrek a smrekovec. „Vyznam obalovanych sadenic je velky zvlast v kalamitnych obdobiach, pretoze ich vieme dopestovat za jedno vegetacne obdobie, teda od jari do jesene, a lepsie sa dokazu prisposobit najdrsnejsim klimatickym pomerom, ako su prave na hornej hranici lesa,“ podotkol. Skolka je maximalne podriadena poziadavkam spolocnosti: aka je potreba sadenic, take sa snazi vyrabat. Velky problem sposobuje vyskovy rozptyl od 500 m pri Hrone az po 1400 m na hornej hranici lesa. Legislativa, ani prisposobivost sadenic totiz nepripustaju velky prenos z nizsich oblasti do vyssich a naopak. Cize sadbovy material pochadzajuci zo semena zbierany z 800 m vysky moze ist maximalne do 1000 m a najnizsie do 600 m vyskovych.  Aby dokazali pokryt celu tuto plochu, musia pestovat minimalne dve az tri vyskove zony. Sadenice v tomto obdobi musia aj dokupovat, pretoze nestihaju produkcne zabezpecit poziadavky nadlesi. „Vyhodou obalovanych sadenic je, ze ich dokazeme dopestovat za jedno vegetacne obdobie, ale nie tak, aby sme mohli pokryt celu tu plochu, resp. poziadavku poctu sadenic, ktore su na nas kladene. Dopestovanie volnokorennej sadenice, ked si zoberieme, ze u nas gro tvori smrek, trva tri az pat rokov. Vzhladom na to, ze potrebujeme hned zalesnovat, ked sa plochy vycistia, nedokazeme to pokryt hned v nasledujucom obdobi vlastnou produkciou. V roku 2007 sme na jar zalesnili zhruba nieco cez 500 000 kusov sadenic, na jesen 80 000 kusov, ked porovname nasu vymeru 7500 ha s vymerou okolitych lesnych zavodov statnych lesov (asi 30 000 ha), ktore v priemernom „nekalamitnom“ roku zalesnuju priblizne rovnaku plochu s rovnakym poctom sadenic, my to zabezpecujeme s nepomerne mensim poctom ludi. Aj z toho vidno, aka vaha zodpovednosti je na nas,“ porovnal Ing. I. Horvat. Dodal, ze v skolke pestuju aj okrasny sadbovy material, ihlicnaty aj listnaty, kry a stromy pre potreby technickych sluzieb, ale tento si mozu kupit aj ostatni zaujemcovia.

               Dominuje dodavatelsky sposob
   „Ekonomicke ukazovatele mestskych lesov sa odvijaju od vyrobnych uloh,“ vysvetlila nam veduca ekonomickeho useku Ing. Janka Sajgalikova a pokracovala: „Snazime sa ich zabezpecovat prevazne dodavatelskym sposobom. V skladbe nasich pracovnikov prevazuju technicko-hospodarski pracovnici a z robotnickych profesii mame soferov, manipulantov, robotnikov v skolkarskom stredisku a upratovacky. Dodavatelskym sposobom zabezpecujeme tazbu, manipulaciu, priblizovanie dreva a pestovne prace, ako aj opravy a udrzbu ciest a zvaznic. Nasou snahou je hospodarit tak, aby sme dodavatelov uspokojili a vysporiadali sa so zavazkami voci nim v lehote splatnosti. Lesy mesta Brezno, spol. s r. o., su zriadene mestom Brezno so 100-percenntou ucastou a lesne pozemky spravuju na zaklade najomnej zmluvy. V oblasti odbytu sa snazime hladat takych odberatelov, ktori su financne schopni. Dlznikov, ktorych mame este z minulych obdobi, riesime prostrednictvom exekutorov a sudov.“

      Pracuju so znizenou kvalitou tazboveho fondu dreva, ktore je kalamitneho povodu
   Podla slov veduceho odbytu Ing. Rastislava Bubelinyho, spolocnost obchoduje s drevnou hmotou priblizne s dvadsiatimi piatimi obchodnymi partnermi: „Momentalne nemame problemy s predajom drevnej hmoty, aj ked toto drevo je nizsej kvality, pretoze je z kalamitnych tazieb, je bud mechanicky poskodene alebo je poskodene drevokaznym hmyzom ci hubami. Preto nase maximalne usilie sa zameriava na kvalitnu manipulaciu a sortimentaciu dreva, aby sme mohli uspokojit nasich obchodnych partnerov. Mame vybudovane take obchodne vztahy, v ktorych obchod prebieha bez vacsich problemov. Pracujeme s minimalnymi pohladavkami, vyselektovali sme serioznych odberatelov, ktori su schopni platit a najma platit vcas v lehote splatnosti faktur.“

                        Spristupnenie lokalit
   Lesy mesta Brezno sa uz par rokov dosledne usiluju uplatnovat rokmi overene lesnicke zasady v sposobe postupu pri kalamitach. „Takze to, ze nas region navstivilo vedenie a clenovia parlamentneho vyboru pre podohospodarstvo a o dva tyzdne v Ciernom Balogu rokovala vlada, nie je nahoda,“ zdoraznil riaditel mestskych lesov Ing. Milan Dolnan. Zopakoval slova kolegov o stazenom pristupe ku kalamitnemu drevu. Zaciatkom decembra krajskemu uradu zivotneho prostredia postupili ziadost na spristupnenie lokalit, aby sa dostali k spracovaniu kalamity a potom k obnove a ochrane lesa a samozrejme aj zabezpeceniu protipoziarnych opatreni v tychto lokalitach. V tejto suvislosti uviedol priklad: „Kym susedne Rakusko ma zhruba 32 m ciest na hektar lesa, my v porovnatelnych lokalitach na zaciatku 10-rocneho hospodarskeho planu sme mali 20,5 m lesnych ciest na hektar. Keby sme ziskali povolenie a vybudovali navrhovane protipoziarne cesty, bolo by to dovedna 28 km. Nie je to pri tom lacna zalezitost. Chceme hospodarit setrne, prirode blizko, ale bez spristupnenia ku kalamite sa to jednoducho neda.“

                      Cakaju na vyzvy
   Strategia a vyhlady do buducich rokov v mnohom zavisia od strukturalnych fondov. Ako naznacil Ing. M. Dolnan, je to obrovska sachova partia, v ktorej je kopec neznamych. „Vela novych informacii ziskavame na ministerstve podohospodarstva, v Podohospodarskej platobnej agenture, cez Narodne lesnicke centrum, navstevujeme seminare, skolenia. Mame uz skusenosti z cerpania financnych prostriedkov zo strukturalnych fondov v rokoch 2005 - 2007. Na spristupnenie ciest je moznost cerpat financie, niekde je to 50 percent cudzich penazi, niekde dokonca az do 100 percent. Cakame na vyzvy, ktore by mali prist niekedy v marci buduceho roka. Pripravujeme sa tak, aby projekty a vsetko s tym suvisiace bolo nastavene a akonahle pridu vyzvy, podame projekty. Myslime si, ze mame sancu, kedze sme kalamitou postihnuti v takom velkom rozsahu.“

             Co s balikom, ktory schvalila vlada?
   Hovori sa o obrovskych peniazoch do lesnictva. Vlada schvalila 1,4 miliardy korun pre lesy. Zda sa, ze je to obrovsky balik. Co na to riaditel mestskych lesov? „Potrebujeme peniaze na vybudovanie len nutnych ciest a na rekonstrukciu ciest znicenych kalamitou, plus na revitalizaciu lesov, na nejake stroje a zariadenia. Len cesty si vyziadaju 100 milionov korun, dalsie zalezitosti odhadom mozno 50 milionov korun. Urcite sa najde desat takych subjektov ako sme my, a hned je to 1,5 miliardy korun. Takze vobec to nie je vela!“

(ng)

Na rokovani vedenia mestskych lesov

Smutny je pohlad na kalamitou znicene lesy