V týchto
dňoch sa v našich poštových schránkach objavili letáky, ktorých autori
žiadajú stop koncesionárskym poplatkom. Za nespravodlivé označujú, keď musia
platiť aj tí, ktorí Slovenskú televíziu nepozerajú, a podľa návrhu zákona
dokonca aj tí, ktorí nevlastnia žiaden televízor, iba elektrickú zásuvku.
Zdôrazňujú, že ich cieľom nie je zrušiť Slovenskú televíziu a Slovenský
rozhlas, ale ušetriť nám 1680 korún ročne. Inšpirovaní týmto letákom sme
v uliciach mesta zisťovali názory náhodných okoloidúcich na koncesionárske
poplatky. |
S anketovym mikrofonom
o koncesionárskych
poplatkoch |
|
Katarína Čellárová, dôchodkyňa, Brezno:
- Koncesionárske
poplatky platím celý život. Čo dnes narobíte, keď platiť musíte? Kde sa
budem sťažovať? Dakde na vrátnici? Podľa mňa Slovenská televízia a Slovenský
rozhlas musia z dačoho žiť. Keď budú lepšie programy, súhlasím s ich
podporou.
Štefan zo Závadky nad Hronom:
- Ja nie som proti
plateniu koncesionárskych poplatkov: Nevidím v tom žiadnu záťaž, sťahujú mi
to z inkasa. Ale tí, ktorí nevlastnia televízor, by poplatky platiť nemali.
Milota Masteláková, recepčná, Brezno:
- Nedávno sme sa
sťahovali a prihlasovali sme koncesionárske poplatky. Beriem to tak, že
štátnu televíziu a rozhlas nejako financovať musia. Nezamýšľam sa nad tým.
Beriem spôsob, akým je to zaužívané. Nemyslím si, že existuje veľa ľudí,
ktorí ešte nemajú televízor. Je to o tom, aby sa solídne priznali.
Jana Tomajková, nezamestnaná, Bacúch:
- Za rozhlas a za
televíziu platím cez SIPO. Beriem to ako povinnosť. Nezamýšľam sa nad tým,
či by mali koncesionárske poplatky zrušiť. Neviem, či si štátna televízia
a rozhlas nájdu inú formu financovania. Keby som nemala televízor a rádio,
samozrejme, že by som nesúhlasila s platením poplatkov.
Viera Dovalová, dôchodkyňa, Klenovec:
- Koncesionárske
poplatky platím, ale bola by som za to, aby Slovenskú televíziu a Slovenský
rozhlas financoval štát. Keby poplatky platili aj tí, ktorí nevlastnia
televízor, nebolo by to spravodlivé. Sú ešte takí ľudia, ktorí televízor
naozaj nemajú. Nevidím dôvod, prečo by mali platiť iba za elektrickú
zásuvku.
Eva Vodálová, invalidná dôchodkyňa, Polomka:
- Koncesionárske poplatky som platila, kým
som bývala v Brezne. Teraz žijem v spoločnej domácnosti v Polomke a tam ich
tiež platia. Neviem, keď ostatné televízie nepožadujú takéto poplatky, prečo
tá právna? Malo by sa to financovať iným spôsobom. Podľa mňa domácnosti
financujú teraz všetko, aj nemožné. Tie peniaze by sme mohli použiť na niečo
iné. No a návrh, aby platili aj tí, ktorí televízor nevlastnia, je dosť
nespravodlivý. Zásuvka nie je dôvod.
(ng, pl)
SOU v Brezne a jeho
žiaci
Ako v
predchádzajúcich rokoch, aj tento rok sme usporiadali školské kolá súťaží
zručnosti. Medzi inými aj naši „automobilisti“ preukazovali dňa 11. januára
teoretické vedomosti a praktické zručnosti vo svojom odbore. V cvičných
priestoroch SAD v Brezne súťažilo pätnásť žiakov, z ktorých tí najlepší budú
reprezentovať naše SOU v oblastnom kole. Sú to: Juraj Kvietok, Miroslav Strigáč a Peter Koštial (na fotografii). Všetci súťažiaci boli odmenení
spomienkovými cenami.
V budúcom
období je našou prioritou naďalej rozvíjať súťaživosť našich žiakov aj
v ďalších strojárskych kovoobrábačských odboroch a odboroch služieb. Aj
preto vás, milá mládež, pozývame do našich radov!
Text a foto: Ing. Jozef
Švantner
Reakcia na článok
Každý si nesie svoje
bremeno
Ten, kto
robí v sociálnych službách s ľuďmi s postihnutím, prípadne sa doma stará
o svoje dieťa, pozná nepretržitý kolotoč starostlivosti, ktorý si človek
s postihnutím, zvlášť, ak je v ťažkom stupni, prípadne na invalidnom vozíku,
vyžaduje. Dávame klobúk dole pred rodičmi, hlavne matkami, ktorí sa aj
napriek ťažkému postihnutiu nevzdali výchovy a opatery svojho dieťaťa.
Prekonali a určite aj prekonávajú rôzne bariéry v spoločnosti a v rodine.
Svoje deti vychovávajú s láskou, obetavosťou, snažia sa im spestriť
a spríjemniť každý ich deň v dnešnom uponáhľanom svete. Svete plnom
výdobytkov vedy a techniky. Dávajú do každodennej starostlivosti o svoje
dieťa všetku energiu, vnútornú silu a voľný čas. Popritom zabúdajú sami na
seba, na svoje záľuby, priateľov...
Domov
sociálnych služieb (DSS) Pohorelská Maša prechádza transformáciou zariadení
sociálnych služieb s cieľom skvalitniť a rozšíriť poskytované služby.
Z prieskumu, ktorý vedenie domova zorganizovalo v okolitých obciach
Horehronia, vyplynula požiadavka poskytovania služieb: na denný pobyt v DSS
pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sú v domácej starostlivosti. Po
splnení všetkých legislatívnych a právnych požiadaviek vyššieho územného
celku a úradu verejného zdravotníctva, DSS Pohorelská Maša rozširuje služby
o denný pobyt podľa dohody pre občanov so zdravotným postihnutím.
Od 15. januára
už máme prvého klienta Maroška, ku ktorému by mohli pribudnúť ďalší. Príďte
nás pozrieť, spoznať, porozprávať sa a možno to bude jeden z ďalších krokov,
ktorým urobíte radosť a spokojnosť, predovšetkým vašim deťom, ale aj vám.
Bude to pre vás niečo nové, zaujímavé a nevšedné.
Mgr. Martina Prčová, vedúca
sociálno-výchovného úseku
Nedočkáš sa
Postoj a rozhliadni sa po šírej tejto
krajine. Nenájdeš pravdy – spravodlivosti, ani práva iné!
Nie, nedočkáš sa spravodlivosti, ani
nádeje, čo oko ti slza smútku denne zaleje.
To z neúcty a chamtivosti, čo ti vzali, aby
ti biedu a posmech do života dali?
Slovensko, tvoja rodná domovina, nehodnému
zlo odpustí. No tebe, bedár, denne kričí: Tvoja je to vina!
Milan Kováčik
Euro v Základnej škole vo Valaskej
Už niekoľko rokov dostáva dvadsať
najlepších študentov neslovanských jazykov v ročníkoch 5 až 9 od súkromného
sponzora ku každému vysvedčeniu gratulačný list a malú finančnú
odmenu. Doteraz to bolo obligátnych sto korún, teraz za polročné
vysvedčenie to bolo prvýkrát desať eur.
Základným
účelom je podpora štúdia cudzích jazykov a aktuálne aj podpora nastupujúceho
eura. K tejto iniciatíve sa pripojil obecný úrad, keď po prvýkrát zavádza
finančné odmeny pre najlepších študentov v sume päťsto korún. Týka sa to
každého žiaka základnej školy v ročníkoch 7 až 9 a študenta strednej
školy z Valaskej bez ohľadu na miesto štúdia, ktorý dosiahol prospechový
priemer maximálne 1,2. Základnú školu vo Valaskej navštevuje vyše štyristo
žiakov, majú dobre zariadenú jazykovú aj počítačovú učebňu, učebňu pre školu
v prírode, prváci dostávajú od obecného úradu štartovací balíček v hodnote
päťsto korún, v ktorom majú základné školské potreby. Na konci školského
roka škola vydáva ročenku, kde sú skupinové fotografie každej triedy,
fotografie učiteľov, vedenia školy a ostatných pracovníkov školy. Má vlastnú
webovú stránku s aktualitami a rodičia, ktorí majú internet, si môžu
skontrolovať prospech svojich detí pomocou elektronickej žiackej knižky.
Jozef Kán
|