Spoločná fotografia ocenených na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva s primátorom Brezna, zľava: P. Berčík, Ing. J. Longauer, J. Pančík, M. Medveď, J. Obernauerová, Ing. J. Demian, Mgr. E. Dočekalová, M. Macuľová, Š. Giertl, P. Zifčák. Viac informácií nájdete na 4. strane.

 

---

V stredu 30. januára si na spomienkových oslavách pripomenuli 63. výročie oslobodenia Brezna predstavitelia mesta a okresu, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a obyvatelia mesta, ktorí si počas pietneho aktu kladenia vencov pri pamätníku na námestí uctili pamiatku padlých minútou ticha. V príhovore primátora Brezna Ing. Jaroslava Demiana odzneli slová varovania pred ľahostajnosťou k šíreniu extrémistických názorov najmä mladými ľuďmi, ktorí nezažili „na vlastnej koži“ vojnový konflikt. Člen pléna ÚR SZPB a predseda ZO SZPB č. 1 v Brezne Ing. Ján Longauer pripomenul úlohu najstaršej generácie približovať udalosti druhej svetovej vojny súčasníkom.

Foto: Štefan Vozár

---

Páči sa mu vynechávať detaily

    Považuje sa za jednoduchého človeka, pritom štrnásť rokov bol členom skupiny amatérskych výtvarníkov v B. Bystrici (BAV) a združenia Artefakt. Ako výtvarník sa Štefan Krištof presadil najmä v Banskej Bystrici, hoci dlhé roky žije v Bujakove. Prvú samostatnú výstavu mal v Brezne pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi, poslednú predvlani v lete. Minulý týždeň mu udelili Cenu primátora mesta Brezna za vynikajúce výsledky v oblasti výtvarného umenia, za reprezentáciu a propagáciu mesta.

Kto z vašej rodiny vás priviedol k výtvarnej tvorbe?

   - Krstný otec z Rožňavy tiež maľoval.

Rodičia nie?

   - Som z juhu, zo Železníka. Maľovať som sa učil sám, učiteľov som nemal. Otec robil v bani, zasypalo ho a keď mama ovdovela, prišla bývať do Brezna aj s nami, troma deťmi.

Pomáhali ste jej živiť rodinu?

   - Pravdaže, musel som sa vyučiť a zároveň zarábať. Staršia sestra robila v Banskej Bystrici. Okrem nej som mal mladšieho brata. Po vojne som šiel do učenia do fabriky. Potrebovali strojných zámočníkov. Mladí ľudia sa vtedy do učenia nehrnuli. Chceli zarábať hneď, robili tam, kde sa lepšie platilo. Pracoval som aj v mostárni, aj v papierňach. Vždy, keď som mal trochu času, maľoval som. Zaujímavé, však? To, že jeden človek robí také rozdielne veci... O materiál som mal postarané, lepenky bolo v papierňach dosť. Na výpomoc som chodieval do Harmanca, väčšinou opravovať stroje. Veľa som pracoval a teraz po rokoch to cítim.

Ovplyvnil zhoršený zdravotný stav vašu tvorbu?

   - Doktorka mi hovorila dopredu, daj si pozor! Napriek tomu som s chorobou nepočítal, nepripúšťal som si, že prídu zdravotné problémy. Chodí sa mi oveľa ťažšie ako pred rokom. Jeden kĺb mi vybrali, na operáciu druhého som už nešiel. Je zodraný a pri chodení dosť bolí. Ale pri maľovaní mi to neprekáža.

Maľujete priamo v prírode alebo podľa vlastných predstáv?

   - Mám takú pamäť, že keď sa niekde vyberiem, v mysli si odnesiem pocit a doma ho namaľujem. 

Aký motív si vyberáte a akú techniku pri jeho stvárnení používate?

   - Najradšej robím krajinomaľbu. Motív sa snažím  zjednodušovať. Niekedy sa čudujem, prečo som pred rokmi maľoval tak zložito. Teraz už detaily vynechávam, tak sa mi to páči viac. Techniku maľovania často mením, pre mňa je to zaujímavejšia robota. Aj skúšaním sa dá prísť na správny spôsob. Kto sa neodváži vyskúšať kadečo nové, zostane stáť, neukáže, čo je v ňom. Väčšinou maľujem olejovými farbami. Používam aj akvarel alebo uhlík.

Máte dve dcéry a vnúčatá. Majú vzťah k maľovaniu?

   - Mladšia dcéra vie kadečo nakresliť, ale obrazy nemaľuje. Nemá ešte takú rutinu. Vnučka navštevuje konzervatórium – hrá na harmonike a klavíri. Myslím, že po mne zdedila talent aj na maľovanie. Nie sme všetci rovnakí... Vnuka zaujíma skôr technika.

Aké záľuby okrem maľovania máte?

   - Kedysi som veľa športoval – behal som dlhé trate, futbal aj stolný tenis som hrával...

Potešilo vás ocenenie, ktoré vaša dcéra Mária prevzala z rúk primátora?

   - Určite, zahreje to pri srdci. Ziskal som aj nejaké ceny v okresných a krajských súťažiach. Stále som sa snažil zdokonaľovať. Keď ovládate techniku, už je to jednoduchá záležitosť. Nerobím len pre seba, robím to aj pre mesto.

(pl)