Co je najdolezitejsie?

Vhupli sme do druheho mesiaca magickeho roka 2000. Predsavzatia, ktore si podaktori dali na prelome rokov, sa uz mozno stavaju skutocnostou. Co vsak zmozu starostovia obci, ked financna situacia samospravy je z roka na rok horsia a navyse pozera na nich prisne oko volica? Niektorych z nich sme sa opytali: Co povazujete za najdolezitejsie v tomto roku?

Stefan Bella, starosta Dolnej Lehoty: - Bolo by treba zbavit sa zavazkov. V rozvoji obce by bolo toho vela treba, pretoze uz v minulom volebnom obdobi sa v oblasti inveticnej ani v ostatnych oblastiach nevykonalo nic. Zatial je situacia podobna ako v minulom volebnom obdobi, lebo prebiehajuce exekucie obec vycerpavaju natolko, ze nema financne prostriedky ani na zakladne samospravne ulohy, ktore jej vyplyvaju zo zakona.

Mgr. Jaroslav Bercik, starosta Michalovej: - Skoncili sme plosnu plynofikaciu obce. V tomto roku chceme aktualizovat uzemny plan v spolupraci s Ing. arch. Petrom Rusnakom, kde by sme sa chceli zamerat na upravy centra s funkcnym vyuzitim budov v tomto centre. Nadvazne na uzemny plan spolu s Pohronskou Polhorou, Muranom a Tisovcom chceme rozvijat v mikroregione Muranska planina turistiku a agroturistiku.

Mgr. Juraj Misani, starosta Myta pod Dumbierom: - Odstranenie skod z vlanajsej povodne, a to opravu koryta potoka Vrsky a komunikacie, opravu oplotenia cintorina a chodnikov, odvodnenie potoka spod Smikne, posilnenie elektrickej siete. To su styri hlavne ulohy, no a ostatne podla financnych moznosti. Chceli by sme zacat s projekcnou cinnostou na vystavbu inzinierskych sieti pre novu zastavbu.

Ing. Anna Zvarova, starostka Nemeckej: - Do rozpoctu sme po skusenostiach z minuleho roka zahrnuli hlavne zabezpecenie ochrany obcanov proti povodniam. Pojde o vycistenie a prehlbenie rigolov v celej obci. Vypracovany je projekt odvodnenia Ulice 1. maja v Dubovej, ktory by sme chceli realizovat a zacat pripravne prace na kanalizacii, t. j. vykup pozemkov, vybavenie uzemneho rozhodnutia a stavebneho povolenia. To bude v tomto roku hlavne. Okrem toho este drobnosti, ako splynofikovat obecne budovy a pokusit sa, ak sa to podari a budu financne prostriedky, zabezpecit vypracovanie projektovej dokumentacie pre tenisove ihrisko v casti obce Dubova.

Frantisek Durcenka, starosta Polomky: - V nasej obci aj v tomto roku je prioritou poradit si s dlhmi. Ide najma o splacanie uverov a urokov z uverov, ale mame este aj rizikovejsiu oblast - zaplatenie faktur po lehote splatnosti v objeme tri miliony korun. K dalsim prioritam bude patrit priprava projektov pre predvstupove fondy Europskej unie, SAPARD, ISPA a PHARE, ukoncovanie stavby vodnej nadrze a riesenie vybavovania hospodarskych zariadeni lyziarskeho strediska. Taktiez treba vyriesit dofinancovanie vybudovanej kanalizacie na Sladkovicovej ulici. Aj v tomto roku sa budeme snazit zvladnut nasledky minulorocnej povodne. Projekcne chceme pripravit budovanie kanalizacie na Kastielnej, Bernolakovej a Janosikovej ulici. Financne prostriedky by sme chceli ziskat aj na riesenie problemu novozriadenej zakladnej umeleckej skoly, hlavne na vybavenie hudobnymi nastrojmi a inym materialnym zariadenim. Na 8. jula pripravujeme vyznamnu regionalnu sportovu akciu z oblasti jazdectva na konoch. Realizovat budeme znackovanie cyklotras v mikroregione Horehron, teda aj v obci. Velmi by som bol rad, keby sa nam podarilo zavrsit nase snahy o spustenie prevadzky byvalej Horehronskej drevarskej fabriky a Pily Polomka. Nase usilie smeruje aj k spolupraci s polnohospodarskym podnikom na uzemi obce, ktory sa, dufajme, tiez v tomto roku dostane z problemov. Nadalej budeme rozvijat mikroregionalne aktivity smerom k vidieckemu turizmu organizovanim ubytovania v sukromi. Urobime dalsie kroky v organizovani maleho podnikania na uzemi obce.

Jan Sulej, starosta Pohorelej: - V tomto roku sme este stale v exekucnom konani, ktore treba uzavriet. Budeme musiet uplatnit nejake usporne opatrenia, aby sme z prostriedkov, ktore mame, zabezpecili zakladny chod obce. Od Slovenskej spravy ciest mame prislub na rekonstrukciu cesty, ale to je este len v stadiu prerokuvania. Plynari by mali vratit prostriedky, popripade pokracovat na dokonceni plynofikacie Janosikovej ulice a Ulice Za potokom. V podstate na dalsiu investicnu vystavbu z vlastnych zdrojov nebudeme mat prostriedky.

Martin Mekel, starosta Telgartu: - Za najdolezitejsie povazujem, aby sa zvysila zamestnanost a poklesla nezamestnanost, ako to slubovala vlada. To je najvyraznejsi problem v nasej obci, kde mame 48-percentnu nezamestnanost, u romskej narodnosti je to az 95 percent. Starostovia nemozu vyuzivat verejno-prospesne prace, pretoze nie su na to financne zdroje a zakon nedovoluje zamestnavat obcanov evidovanych v urade prace a poberajucich socialne davky. Chceme splynofikovat obec, zrealizovat prvu etapu kanalizacie a cistiaren odpadovych vod, pretoze Telgart je prvou obcou od pramena Hrona a zalezi nam na tom, aby rieka tiekla cista.

Pred vyse dvoma rokmi zacalo Lesoochranarske zoskupenie VLK (LZ VLK TATRY je kmenom LZ VLK) akciu na zachranu prirodzeneho jedlovobukoveho lesa v Cergovskom pohori na vychode Slovenska formou symbolickeho kupovania stromov. Cena lesa s rozlohou 21 hektarov je 3,2 miliona korun, v sucasnosti je uz majetkom LZ VLK a prebiehaju prace na jeho vyhlaseni za sukromnu rezervaciu (s pravdepodobnym nazvom Vlcia) v zmysle zakona NR SR c. 287/1994 Z. z. o ochrane prirody a krajiny (§ 22 - Sukromne chranene uzemie).

Splacanie lesa sa realizuje formou tisickorunovych prispevkov zo strany jednotlivcov, kolektivov, skolskych tried, alebo celych skol, firiem a institucii. O tom, ze do celej aktivity velmi aktivne vstupuju aj skoly a skolske zariadenia, svedci aj to, ze doteraz si zakladne skoly kupili 77 stromov, stredne skoly 59 stromov, materske skoly 2 stromy a vysoke skoly 19 stromov.

Zo znamejsich osobnosti si "kupili" strom premier Mikulas Dzurinda, minister spravodlivosti Jan Carnogursky, velvyslanec v USA Martin Butora, novinar a fotograf Andrej Ban, novinarka Gabriela Kaliska, byvala ministerka prace a socialnych veci Helena Wolekova, ekolog Mikulas Huba, spevak Jozo Raz, filozof Erazim Kohak, ludova rozpravacka Ata Klimova a dalsi.

Kazdy darca (aj kolektiv) dostava v pripade kupy co i len jedneho stromu symbolicky list vlastnika s grafickym navrhom od miestneho maliara Tomasa Klimu, dakovny list s aktualnym stavom konta a specialnu darovaciu nalepku.

Podla spravy Institutu pre verejne otazky Slovensko 1998/1999 sa na Slovensku z vyprodukovanych 313 kg odpadu na obyvatela separuje a recykluje len 2,5 percenta. Vykup zberoveho papiera za posledne roky klesol o viac ako 50 percent, dokonca sa uz aj dovaza. Netreba dodavat, kolko hektarov lesa sa usetri recyklovanim papiera, nehovoriac o znizeni znecistenia ovzdusia a vody.

LZ VLK TATRY sa akciou Strom za stary papier rozhodlo vyzvat zakladne a stredne skoly v podtatranskej oblasti a my sa pripajame vyzvou pre skoly z Horehronia, aby pomohli riesit dva problemy naraz: podporit vznik prvej sukromnej rezervacie v strednej Europe a podporit nase narodneho hospodarstvo. Ako?

Zberom papiera a inych druhotnych surovin ziskate financne prostriedky. Cast z tychto prostriedkov pouzite na odmeny pre najlepsich zberacov (najlepsie triedy), cast pre skolske potreby a cast z nich (aspon 1000 korun na zachranu jedneho stromu) venujte vytvoreniu rezervacie Vlcia.

Pokusme sa nazbierat spolocnymi silami co najvacsie mnozstvo papiera a zachranit symbolickou kupou co najviac stromov. Uvedomte si, prosim, ze odovzdanim kazdych 100 000 kg vyzbieraneho papiera sa nam podari zachranit pred vyrubom asi hektar lesa a usetrit mnozstvo elektrickej energie a vody, ktore by boli potrebne na vyrobu papiera z primarnych surovin a symbolickou kupou stromov za takto ziskane financie naplnit obsah motta Strom za stary papier.

Skuste do akcie zapojit celu obec (mesto), vasich rodicov, miestne firmy a institucie. Iste vam radi pomozu.

Akcia Strom za stary papier trva od 1. decembra 1999 do 22. aprila 2000 (Den Zeme). Do tohto terminu mozete na adresu LZ VLK posielat pisomne hlasenia (vid navratku s uvedenymi udajmi na strane 9). Akcia bude vyhodnotena 5. juna 2000 (Svetovy den zivotneho prostredia).

Cislo uctu rezervacie Vlcia: 6015 - 1813300793/7500, konst. symbol 558, CSOB, a.s., pobocka Presov. Adresa zriadovatela konta: Lesoochranarske zoskupenie VLK, 082 13 Tulcik 27.

Kampan je financne podporovana z projektu Podpora trvalo udrzatelneho rozvoja v Slovenskej republike, ktory je realizovany Regionalnym environmentalnym centrom Slovensko, garantovany Ministerstvom zivotneho prostredia Slovenskej republiky a financovany z prostriedkov Rozvojoveho programu OSN (UNDP).

Na zaklade materialov Lesoochranarskeho zoskupenia VLK spracovala Maria Srolova, OZ Vydra

Dve ceny aj do Brezna