(Pokracovanie)

Skoncili sme o piatej poobede a uz som mal dost roboty i popijania, na masiarovi Cupkovi to nebolo ani vidiet. Nebolo, mal vyse 130 kilogramov. Od svokry po rodinsky pytal za zakalanie 150 korun a poziadal ma, aby som mu pomohol odniest "vercajg" domov - byval nedaleko od nas. Doma sme este nieco popili. Prisiel domov mlady Miklos, syn z cvicenia na harmonike z Murana a musel nam hrat. O chvilu prisla aj mladsia dcera zo skusky detskeho folklorneho suboru a ta nam musela spievat. Po chvili staremu Miklosovi napadlo, ze ideme este pod Lipu - tak sa volal hostinec a prepili sme celych 150 korun. Ja som uz skoro nevedel o svete a zacal som vystrajat.

Nedaleko pri stole sedel Miso Lapin z rodiny (teraz uz Fajkos), prehovoril ma a odviedol domov. Cestou sme mojou zasluhou viakrat padli do snehu. Spal som az do poludnia druheho dna.

O nejaky cas sa svokra stretla pri kaplicke s tajomnikom Englerom a povedal jej: "Viete co, Dudasko? Druhy raz mi ziata, takeho tlka (to ako mna) zakalacie povolenie vybavovat neposielajte!" A veru odvtedy som viac taku poctu nedostal.

A este na zasmiate. Prvy rok som sa ucil kosit, nebudete mi verit, ale ja som za tyzden nakosil viac, ako druhy za den. Okoloiduci kosci sa ma pytali: "Stevo, pre koho to kosis?", Odpovedal som im, ze pre svokru a oni na to: "Mysleli sme si, ze pre kravu."

A na zaver (to je z pocutia). Do Sumiaca prisiel pojazdny cirkus - mal aj cvicenych papagajov. Jeden im uletel. Na druhy den sa na Prielohoch pod Bucinkou pasol. Idu tetkos (ujo) z roboty a vidia pestrofarebneho vtaka. Povedali si, ze ho chytia a deti budu mat radost. Snali klobucik a hodili na papagaja - papagaj odskocil aj druhy raz. Na treti raz papagaj prehovoril ludskou recou: "Chod do r...". Tetkos sa prelakli a povedali: "Joj, naj prebacia, ja som myslel, ze oni su ftacok."

Stefan Miklovic

Ondrej Dvorsky (22. jul 1914 Brezno).

Technicky pracovnik, odborny funkcionar Matice slovenskej a organizator kulturneho zivota v Brezne.

Jeho otec Rudolf Dvorsky sa narodil v Lubietovej (1883 - 1970). Posobil tiez v USA ako robotnik (1911 - 1914). Vratil sa do Brezna a zamestnal sa v mestskom urade. Matka bola v domacnosti. Ozenil sa v USA so Slovenkou rodenou Rozloznou.
Rodinu si zalozil dna 28. decembra 1949 s Irenou rodenou Omastovou. V manzelstve sa im narodili dve dcery.Zakladnu a mestiansku skolu vychodil v Brezne. Priemyselnu elektrotechnicku skolu absolvoval v Brne (1937).

Pracoval v elektrarni v Brezne, v Zeleziarnach Podbrezova a v Mostarni Brezno (1951 - 1981). Externe spolupracoval s cestovnou kancelariou Slovakotour. Bol clenom Telocvicnej jednoty Sokol v Brezne, kde sa zasluzil o vznik volejbaloveho oddielu. Aktivne posobil v lyziarskom a turistickom oddieli a bol clenom Zboru tatran horolezcov - James - KSTL.

V miestnom odbore Matice slovenskej posobil v roznych funkciach od clena vyboru az po predsedu (1969 - 1992). Pocas svojej aktivnej cinnosti v tejto organizacii vytvaral vhodne podmienky pre jeho cinnost, podielal sa na zvysovani narodneho povedomia clenstva. Zapajal sa do prehlbovania vedomosti, zvysovania vzdelanosti a narodneho povedomia clenstva formou spracovania a prednesenia prednasok o vyznamnych osobnostiach nasej kultury a narodnych dejin. Organizoval kulturne vecierky a zajazdy, spolupracoval so skolami a ustredim Matice slovenskej v Martine. Vyznamne sa pricinil o znovuodhalenie pomnika M. R. Stefanika na namesti v Brezne dna 5. maja 1990.

Jeho celozivotna praca pre Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne bola ocenena cestnym uznanim pri prilezitosti jeho osemdesiatich narodenin.

Oto Baldovsky

Mosty su ako ludske zivoty. Prichadzaju na "svet" s myslienkou ich vystavby a odchadzaju, ked dosluzia. Aj oni maju detstvo (ked strielaju sampusy), vek dospelosti (stovky aut prejde prejde po ich chrbte) a starobu (likvidacia). Ich hlavnym poslanim je ale spojit brehy potocika, rieky, jazera alebo preklenut hlboku roklinu, dolinu... Skracuju vzdialenosti. Netreba odchadzat, hladat brod, pripadne plt, lodku...

Stavbari na stavbu mostov pouzivali rozny material: prutie, liany, drevo, kamen, tehly, zelezo, liatinu (most vyrobeny v Hronci - 1810) a ine, a tak sa na potulkach doma i vo svete stretavame s krasou, s vyskou a dlzkou mostikov, mostov.

Clovek zasne, ked cita data o visutom, plavajucom, ba uvazuje sa aj o sklenom moste (Anglicko cez Temzu)...

Zaujimave su i nase zelezne (z Mostarne vysla nejedna konstrukcia), kamenne, betonove (pilierove) mosty (Baldovsky i most vo Valaskej). Po vojne sme v Tisovskej doline obdivovali most z drevenych pilierov.

Mosty - viadukty - sluzia nielen v cestnej, ale i v zeleznicnej doprave. Taky zvlastny viadukt je za Telgartom - Chramossky, ma vysku 18 a dlzku 114 metrov. Uhanaju po nom vlaky do Margecian.

Dva-tri priklady zo sveta. Udajne najdlhsi most je v Severnej Amerike, v state Lousiana. Spaja brehy jazera Pontchartrain. Dlzka 38 km. Stavali ho za 18 mesiacov.

Najvyssi most je v Colorade (USA). Visuty. Postavili ho este v roku 1929 a je az 321 m nad korytom rieky.

V susednom Rakusku je tzv. Europsky most. Vysoky je 19 m, dlhy 820 a siroky 34 metrov.

Medzi zaujimavosti patri i to, ze na trati Belehrad - Baru, stavbari vybudovali 240 mostov. Najkomplikovanejsou stavbou na tejto trati bol most na Malej rieke. Vysoky 205 m, dlhy 500 m. Pod nim je pat pilierov.

Ak sme mosty prirovnali k ludskemu zivotu, tak ta pritazliva "dusa" mostov sa odzrkadluje v ludovych rozpravkach, piesnach, porekadlach a inych kratkych literarnych utvaroch. Motivy: laska, vojna, krasa a vona kvetov, chlapci a dievcata...

Jan Kollar v Narodnych spievankach zachytil niekolko piesni o mostoch. Napriklad: - Uz som bol za mostom, musel som sa vratit, mila, dusa moja, nedaj sa mi trapit! Alebo: - A na moste, trava rastie, trava, datelina, budes moja mila, ked narostes!

Frantisek Kreutz v Pribehu tretej zlatky tiez spomina most. Ziak Palo, deviatak, na hodine dejepisu podal ucitelovi peniaz. Ten si ho prezrel a ako numizmatik sa ho pytal: "Kde si to nasiel?" "V Hrone, pod mostom do Lichardovej ulice." "A vies co si nasiel?" Deviataci stichli. "Je to rakuska zlatka z roku 1871."

Uvahu, myslienky o mostoch, zakoncme mudrou vetou A. Zatureckeho: - Nechod z mosta doprosta -, co asi znamena, ze si mame stale premysliet do coho ideme a ako budeme robit, aby bol vysledok.