|
|
Hana Malatova, studentka, Brezno: - Rada citam romanticke knihy, hlavne dievcenske romany. Narychlo si neviem spomenut, co som citala naposledy. Priznam sa, ze knihy poziciavam vacsinou mame. Aj ona ma rada romanticke pribehy, hlavne z lekarskeho prostredia. Teraz jej nesiem od D. Steelovej Cestu domov, jednu knihu z lekarskeho prostredia a jednu rodinnu sagu.
Eva Trnavska, ziacka, Brezno: - Najradsej citam dievcenske romany, naposledy to bola Sestricka Laura a Nebezpecna minulost. Do kniznice chodim pravidelne kazdy tyzden. Zase som si vypozicala sedem knih, vsetko dievcenske romany. Citam ich tak tyzden, niekedy viac.
- Ja citam najradsej serie Medzi nami dievcatami, romany zo zivota ludi alebo z nemocnicneho prostredia, ale rada si precitam aj dobrodruzne knihy. Opat si nesiem seriu Medzi nami dievcatami. Ak je to stostranova kniha a nemame sa ucit, tak ju precitam aj za den, ale ked mam vela ucenia, trva to dlhsie.
Dana Misaniova, ucitelka, Myto pod Dumbierom: - Vacsinou sa zameriavam na naucnu literaturu, pretoze prave koncim pedagogicku fakultu. Som spokojna, vacsinu knih, ktore potrebujem, najdem tu. Pani knihovnicka je velmi laskava a ochotna knihu mi odlozit alebo objednat. Na bestsellery mi cas neostava, az ked skoncim skolu. Aj v Myte mame nasu kniznicu, odtial cerpam taku oddychovu literaturu.
Ladislav Tornary, dochodca, Valaska: - Oblubujem vojnove romany, zaujima ma problematika druhej svetovej vojny, bitka pri Stalingrade a cela problematika vychodneho aj zapadneho frontu. Teraz mam so sebou knihu Nielen cierne uniformy. Neodmietnem ani beletriu a ostatnu problematiku z novsieho obdobia. Teda kniha je moj priatel, aj zaspavam pri nej, je mojim uspavacim prostriedkom.
Olga Kuzmova, dochodkyna, Brezno: - Pravidelne raz za mesiac chodim aj do jednej aj do druhej kniznice, kde si vyberam hlavne oddychovu literaturu. V taske si nesiem styri nove knihy, jednu precitam tak za dva dni, dakedy ani to nie. Mesacne si vypoziciam pat az sest knih, velmi rada citam uz od malicka. (ng, md)
Mila redakcia Horehronia, som studentkou Hotelovej akademie v Brezne. Teraz by som navstevovala stvrty rocnik. Ale..., ale prave teraz som v Amerike v New Yorku ako vymenny student. Prisla som sem 6. augusta 1999 a budem tu do zaciatku jula 2000. Chcem sa s vami podelit o moje pocity a zazitky. Co ma ale najviac primalo k napisaniu tohto listu je, ze vase noviny funguju v Brezne a co je najlepsie, ze si ich mozem kazdy tyzden precitat na internete. Spociatku som pocitace nemala velmi v laske, ale akonahle som objavila vasu stranku, nemam konca - kraja. Mozem si precitat, co je nove, co sa deje, precitat horoskop, ba precitat aj to, co sa stalo niekedy v ´98 a - po slovensky. Je to zaujimave a hlavne perfektne pre mna, ze viem, co je nove a som stale srdcom v Brezne. Co sa tyka Ameriky, zivot je tu uplne iny ako na Slovensku. Kazdy dobre vie, ze Slovensko ma teraz ekonomicke problemy. Najviac ma trapi nezamestnanost. Zle sa o tom cita a pocuje, ako nezamestnanost kazdym dnom stupa. Amerika - to je pravy opak. Kazdy ma "job" a je tu este vela novych prilezitosti a moznosti. Zivot tu je na dobrej urovni, ludia su tu mili, laskavi, vyzeraju spokojne. Pravdaze, nikto nie je dokonaly. Slovensko je moja rodna krajina, nechcem ju ohovarat, ale zacinam si uvedomovat a predstavovat lepsi zivot tu. Mozno bude na Slovensku lepsie o 50 - 100 rokov. Mozno skor, ale to by sme museli pre to nieco urobit. Ako vymenny student o tom vela nemozem povedat, lebo tu nepracujem, ale chodim (poctivo!) do skoly. Co sa tyka skoly, je tu neporovnatelne lahsia. Zijem v rodine, ktora je velmi mila, vodia ma vsade so sebou a dokonca v septembri pridu na Slovensko! Navstivila som tu Washington DC - White House - Biely dom (Bill bol doma, ale som ho nestretla), Niagarske vodopady a mojim najoblubenejsim miestom bol New York City. Najhorsie bolo pre mna prezit prve tri-styri tyzdne. Anglictinu som sa sice ucila, ale je to ine, ked ste tu sam odkazany na seba. Takze, teraz sa uz v pohode dohovorim. Ale nielen jazyk sa tu naucite, ale aj samostatnost a cenit si ludi, ktorym na vas zalezi - to vsetko som sa naucila ja. Co ine dodat? Ak mate moznost - neotalajte a chodte po tom! Chcem sa velmi podakovat mojej mamine Alenke, ktora ma sem dostala a umoznila mi tento pobyt. Dakujem mojej celuckej rodine Botkovej, Baranovej a vsetkym priatelom, vsetkym, ktorych poznam a odkaz pre Doda: Len vydrz! Pozdravujem aj vas vsetkych. Eva Skorvanekova
Vazena redakcia Horehronia, dovolte, aby som sa s vami podelila o jeden postreh z breznianskych ulic. Moja osobna skusenost ma doslova rozculila a som si ista, ze nie som prva ani posledna. Dnes uz nikoho neprekvapuje, ze kazda obycajna domacnost disponuje pevnou telefonnou linkou, dokonca zijeme v obdobi rozkvetu pouzivania mobilnych telefonov. Napriek tomu su okamihy, ked clovek potrebuje vyuzit verejny telefonny automat. Ved si len pomyslite, ze do Brezna prichadzaju ludia z okolia, Brezno je aj centrom cestovneho ruchu, ktory prekvita prave v tomto obdobi. A tu sa kdesi dostavam k podstate mojho problemu. Skuste sa prejst po Brezne a najst fungujuci kartovy telefonny automat. Skusila som to pred budovou Vecierky na Ulici CSA, oproti pekarni na namesti, nedaleko posty pri budove policie, dokonca aj na "benzinke" ÖMV na SLN. Fungujuci kartovy automat sa nachadza v budove posty, ale na moje prekvapenie - neprepaja hovory do zahranicia. O inych neviem. Jedno vsak viem isto: je ich malo a k tomu vsetkemu su este aj pokazene. Ja viem, ze zodpovednost treba hladat predovsetkym v nas ludoch. Ale predsa len sa chcem prostrednictvom vasich novin opytat. Neuvazuje sa o posilneni telefonnych kartovych automatov napriklad na namesti? Je skutocne take narocne zabezpecit fungovanie aspon tych existujucich? Vsimla som si, ze stare typy boli nahradene novymi, tzn., ze urcita starostlivost tu existuje, preco teda neprerasta aj do zabezpecenia odstranenia ich poruchovosti? Mozno sa k mojim otazkam vyjadri prostrednictvom vasich novin niekto kompetentny. So zelanim velkeho poctu stalych citatelov ostava s pozdravom Andrea Murgasova
.V okrese Brezno je v prevadzke niekolko desiatok telefonnych automatov, ktore su v stalej udrzbe pracovnikov Slovenskych telekomunikacii, a.s. Tito maju v poslednom case rad problemov s ich udrzbou, ktore suvisia s neumyselnym, ale hlavne s umyselnym poskodzovanim verejnych telefonnych automatov. Prevaznu vacsinu poruch na telefonnych automatoch sposobuje vandalizmus. Pri mincovych telefonnych automatoch nam ludia vsuvaju rozne cudzie predmety do mincovodu alebo do priestoru na vracanie minci. Tym sposobuju zablokovanie automatu, pripadne jeho poruchu. Po takomto zasahu nie je schopny prevadzky. V tomto pripade staznosti obcanov na ich prevadzku su opodstatnene. Upchatie alebo poskodenie automatu zistia nasi pracovnici az pri pravidelnych technickych kontrolach. Pri kartovych telefonnych automatoch sa rozsirilo pouzivanie falosnych telefonnych kariet. Nasilnym vsuvanim a vyberanim falosnych kariet dochadza k poskodeniu citaca kariet. Tym sa telefonny automat stava nefunkcnym. Pre pouzivanie falosnych telefonnych kariet bolo potrebne pri niektorych automatoch zamedzit volania do zahranicia. Ziadame verejnost, aby nam pomohla pri zistovani nefuncknych telefonnych automatov, ako aj pri odhalovani vandalizmu. Pri maximalnej snahe nasich pracovnikov nedokazeme sa v priebehu dna vratit k tomu istemu automatu viackrat, aby sme zistili jeho stav. V pripade nefunkcnosti telefonneho automatu zavolajte z lubovolneho ineho automatu, pripadne z pevnej linky na cislo 129 a oznamte nefunkcnost automatu. Volanie je bezplatne. V pripade, ze volajuci z telefonneho automatu sa v nom zdrzuje podozrivo dlho, alebo vykonava nezvycajne ukony okolo telefonneho automatu, volajte policiu cislo 158 |
