29. FEBRUAR 2000 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Pripominame si udalosti oslobodzujucich bojov spred 55 rokov

Oslobodzovacie vojska 2. ukrajinskeho frontu a 4. rumunskej armady 31. januara 1945 oslobodili Brezno. Tu sa postup frontu na pat tyzdnov zastavil. Nepriatelske fasisticke vojska zapadne od mesta zaujali vyhodne terenne postavenia v priestore Diel, Skalka, Banisko, Lucky. V prvych dnoch februara tazke boje pokracovali najma severne od mesta v clenitom terene v priestore Gliany, Vagnar, Pohanske.
Velitelstvo oslobodzovacich armad rozhodlo premiestnit 54. pevnostnu sovietsku brigadu plk. Karnaceva horskou dolinou Zubra a Benusska cez horske sedlo Jasienok do Jarabej. Narodny vybor organizoval muzov z Benusa a Bravacova na poskytnutie pomoci pri vynasani streliva, najma min, do minometov. Prechod v snehu (miestami az jeden a pol metra) bol velmi namahavy. Po sustredeni brigady a jej zabezpeceni munuciou a strelivom sa utok zacal 10. februara, a to v sucinnosti s 9. pesou rumunskou diviziou. Po dvoch celodennych a nocnych tazkych bojoch oslobodili Myto pod Dumbierom. Devatnasteho februara prislusnici hlavneho stabu partizanskeho hnutia zo zakladni Jasenie - Lomnista i s dalsimi partizanskymi jednotkami a prislusnikmi 2. paradesantnej brigady pri Myte pod Dumbierom presli frontovu liniu a spojili sa so sovietskou armadou.
Po zastaveni postupu armad vychodneho frontu pri Brezne nepriatelske fasisticke vojska sa zameriavali na znicenie dolezitych hospodarskych objektov Zeleziarni v Podbrezovej, Strojarne v Piesku, Zlievarne v Hronci, Petrochemy v Dubovej a hydroelektrarne v Jaseni. V doline Kysla nedaleko od stavadla na zachytavanie a dodavku vody pre hydroelektraren mal svoju zakladnu 13. oddiel Jegorovovej brigady, ktoremu velil kpt. Ivan Marcok. Odvaznym manevrovanim partizanskych velitelov bol dohodnuty prechod straznej jednotke madarskych vojakov k partizanom. V spolupraci so strojnikmi zabezpecili nevyhnutne opatrenia na zachranu hydrocentraly. Urcili straze a obranne postavenia. Vo februari nemecke jednotky trestnou rotou sustredenou palbou z minometov s podporou troch tankov smerovali utok na hydrocentralu a prislusne objekty. Partizani odpovedali palbou svojich zbrani zo skrytych postaveni. Tvrde boje trvali cely den a noc. Straty na zivotoch boli na obidvoch sranach priblizne rovnake. Hydroelektraren zachranili.
Po neuspechu fasisti sa vrsili na obyvateloch Jasenia. Strnasteho februara 1945 zaistili a odvliekli do koncentracnych taborov vyse 190 obcanov, medzi nimi aj chlapcov do patnast rokov. Hydroelektraren uz vyse polstorocia plni dolezitu ulohu v dodavani elektrickej energie, je trvalym pamatnikom vitaznych bojov partizanskych oddielov s fasistickymi okupantami.

Belo Jamriska

Narodil sa 11. aprila 1937 v Brezne a od roku 1958 zije v Prahe. Rad si spomina na chvile detstva prezite na Horehroni a venoval im zbierku basni Horehronie, z ktorej je aj tato basen:

V tie rodne kraje vraciam sa tak rad

V tie rodne kraje vraciam sa tak rad,
kde voda z hor do dolin zblnka,
kde z jara pole kvetom puci,
kde zvonky oviec cvendzia po uboci.
V tie rodne kraje vraciam sa tak rad.

Kde spev fujary pocut stale
a v krpcoch ludi stretavas,
polom ked sirym uberas sa v diale
horam vysokym v pozdrav zamavas.
V tie rodne kraje vraciam sa tak rad.

Kde mat splodila ma sameho
v utrapach - zitia nevoli,
kde krivda stale pravdu bila,
az srdce moje zaboli.
V tie rodne kraje vraciam sa tak rad.

Kde Hron zacina svoju put,
kde hrdo stoji hola Kralova,
kde zem Slovakom je dana od Boha.
V tie rodne kraje vraciam sa tak rad.

Anton Augustin Banik

K vyznamnym osobnostiam povodom z Horehronia patri aj historik, jazykovedec, znalec starej slovenskej literatury a narodnych kulturnych tradicii, archivar a knihovnik Matice slovenskej Anton Augustin Banik.
Objavnym Banikovym dielom su dve studie o J. B. Maginovi, vydane v Trnave v rokoch 1936 a 1937. V nich autor na zaklade postupneho studia identifikoval dubnickeho farara Jana Baltazara Magina ako autora latinskeho spisu Obrana slavnej trencianskej stolice a mesta z roku 1728, ktory je kolektivnou odpovedou slovensky citiacej slachty, zemanov a mestanov na urazky a pochybnosti o existencii slovenskeho naroda zo strany madarskych historikov. Maginova Apologia sa stala dokumentom a dokazom o zaciatkoch a prvych prejavoch narodneho uvedomovania a obrodzovania Slovakov.
Od roku 1938 je pracovisko A. A. Banika Matica slovenska v Martine, na jej pode posobi styridsat rokov - az do svojej smrti v roku 1978. Pracuje ako spravca Slovenskej narodnej kniznice, veduci Literarneho archivu, je clenom a funkcionarom maticnych vedeckych odborov - jazykoveho, historickeho, literarneho, Slovenskej bibliografickej spolocnosti a Slovenskej muzealnej spolocnosti. V rokoch 1943 az 1949 sa venoval aj cinnosti pedagogickej - na Filozofickej fakulte UK v Bratislave prednasal dejiny starsej slovenskej literatury. Je spickovym odbornikom v knihovede a archivnictve, organizuje uchovavanie, vyhodnocovanie a spristupnovanie maticnych fondov, najma starych tlaci, rukopisnych dokumentov. Rozhodujucou mierou sa zasluzil o najdenie, ziskanie a navratenie povodnych maticnych zbierok z Budapesti a Nitry, ktore sa tam dostali po konfiskacii v roku 1875 pri nasilnom rozpusteni Matice slovenskej.V roku 1967 daroval Matici slovenskej svoju bohatu sukromnu studijnu kniznicu, budovanu od roku 1917 - od studentskych cias. Obsahovala 100 000 jednotiek - tlacene knihy, hudobniny, historicke spevniky, kalendare, casopisy, vystrizky a dokumenty z oblasti narodnej kultury Slovenska a Slovakov.V jeho cennej pozostalosti sa nachadzaju vedla seba viacere vlastne hudobne skladby a piesne pre klavir, rozsiahla nepublikovana studia o Franzovi Lisztovi, korespondencia s Belom Bartokom, referaty o hudobnych koncertoch a umelcoch, ale aj clanky o vytvarnom umeni a unikatny obraz - dielo Jozefa Murgasa, studie o povode basnickeho mena Hviezdoslav, o minulosti slovenskych miest, aj clanky zaoberajuce sa dejinami, teoriou a praxou sachovej hry. Sirka kulturnych zaujmov a aktivit A. A. Banika, tohto - podla vyjadrenia jeho spolupracovnikov "posledneho polyhistora", bola obdivuhodna.Dvadsiateho piateho februara v roku 1995 pri prilezitosti nedozitych 95. narodenin A. A. Banika bola odhalena pamatna tabula na kaplnke sv. Jana vo Valaskej.

Pranostiky na marec

V mnohych ludovych pranostikach je zachytene spravanie vtakov pri nahlych zmenach zimnych a jarnych poveternostnych podmienok. Za jedneho z hlavnych akterov pranostik v tomto obdobi sa poklada skorvanok - posol jari, ktory sa z Afriky a krajin juznej Europy vracia do nasej vlasti od polovice februara do polovice marca.

Marcovy prach a majove blato, to byva pre sedliaka zlato.
Ked skorvanok vysoko v povetri spieva a dlhsi cas sa bavi, bude pekne.
Marcove rano do hmiel zahalene, bude leto casto burkami kropene.
Ked marec z oblohy vela vody dostane, potom suche leto nastane.
Ked v marci na oblohe hrom bubnuje, v maji potom este sniezik poletuje.
Marcove hrmavice, urodnemu roku to vestia.
Marec suchy, april mokry, maj studeny, byva potom rocik pozehnany.
Ked v marci dazdik poprchava, v lete bude sucha trava.
Na Frantisky (9. marec) aka chvila, taky cely marec byva.
Ked na Styridsat mucenikov (10. marec) mraz, bude mrznut este staridsat raz.
Ked na Gregora (12. marec) hory hucia, gazdovia potom este styri tyzdne doma kucia.
Na Gregora ked este sneh poletuje, oneskoreny prichod jari to zvestuje.
Na Gregora letia uz kukucky cez more.
Ked na Jozefa (19. marec) pekne, to predzvestuje urodny rok.
Vietor, co na Jozefa duje, este styri tyzdne pofukuje.
Ked sa na Jozefa den pekny v slnecnych lucoch pelesi, v tom roku sa kazdy hospodar urode potesi.
Na Jozefa slniecko, dava chlieb a vinecko.
Akym dnom jarna rovnodennost pride (21. marec), taka chvila styridsat dni bude.
Ako na den Matky Bozej (25. marec), tak na velkonocne sviatky.
Zvestovanie (25. marec) prichod jari ohlasuje, ale zima este koniec neslubuje.
Zvestovanie Panny Marie den pekny, lahodny, potom mozno cakat, ze pride rok urodny.
Ked na Matku Boziu sneh na lukach lezi, potom po nich kosa lahko bezi.
Ak na fasiangy sa macka na slnku opeka, potom pocas celeho postu piecke uteka.
Akym pocasim fasiangy obidu, takym potom velkonocne dni pridu.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT