7. MAREC 2000 Strana 4

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Stanovisko
Rozsirene zasadnutie Predsednictva Okresneho vyboru Zvazu protifasistickych bojovnikov v Brezne uskutocnene 24. februara tymto ostro protestuje proti uzneseniu Mestskeho zastupitelstva v Ziline zo dna 17. februara o umiestneni pamatnej tabule s portretom Jozefa Tisa na Katolickom dome v tomto meste.

Toto rozhodnutie povazuje za hrube porusovanie zakona zakazujuceho propagaciu fasizmu. Je to rozhodnutie, ktore je urazkou slovenskych obeti holokaustu, a to len kratko po tom, ako NR SR prijala zakon o odskodneni tych, ktori deportacie a prenasledovanie prezili a je aj urazkou tych, ktori proti vtedajsiemu rezimu povstali v SNP. Pocas druhej svetovej vojny bolo nasilne odvlecenych a nasledne usmrtenych vyse 60 tisic slovenskych zidovskych obcanov a za ich smrt nesie spoluzodpovednost prave prezident prveho slovenskeho statu Jozef Tiso. Argumenty, ze Tiso volil mensie zlo a neposlal na smrt uplne vsetkych slovenskych Zidov, nie su dovodom na vyvesenie pamatnej tabule a uz vobec nie na obhajobu jeho osoby ci rezimu.

Rozhodnutie Mestskeho zastupitelstva v Ziline tymto legitimuje odkaz totalitneho rezimu, potlacania ludskych prav, rasizmu, antisemitizmu a poskodzuje povest nasej krajiny v case, ked sa zacinaju rokovania o vstupe Slovenska do Europskej unie. Tento cin je v rozpore s demokratickou a protifasistickou tradiciou, na ktorej budujeme Slovensku republiku. Sme toho nazoru, ze tymto kontroverznym rozhodnutim doslo k podozreniu z trestnych cinov podpory a propagacie hnuti smerujucich k potlacaniu prav a slobod obcanov i podnecovanie, a preto by mal stat prostrednictvom prokuratury prijat patricne opatrenia.

Verime, ze obcania nasej krajiny zdvihnu svoj hlas na obranu demokracie, tolerancie a humanity a zabrania tak zneucteniu pamiatky holokaustu a tymto ich zaroven vyzyvame, aby sa k nasmu protestu pripojili.

Predsednictvo OV SZPB
v Brezne rozsirene
o historicko-osvetovu komisiu

Jaskyna mrtvych netopierov

Vsade je sneh, vonku vladne zima, no ani sa nenazdame, pridu jarne a po nich krasne slnecne letne dni. A co s volnym casom? Stravit ho pozeranim na televizor, ci lenosenim v izbe, ked sa vonku na nas usmieva zlatiste slnko? Ste milovnikmi turistiky a prirodnych kras? To by ste pocas letnej sezony nemali vynechat navstevu Jaskyne mrtvych netopierov, ktora bola objavena v roku 1981 breznianskymi speleologmi. Ide o tretiu najhlbsiu (-310 m) a tretiu najdlhsiu (9 km) jaskynu na Slovensku.

Jaskyna sa nachadza uprostred Slovenska v centralnej casti hrebena Nizkych Tatier v Dumbierskom vysokohorskom krase. K jaskyni sa dostanete z juznej strany od obce Bystra autom alebo linkovym autobusom z Brezna na Trangosku alebo Srdiecko. Z Trangosky trva cesta priblizne hodinu horskym chodnikom veducim na chatu pod Dumbierom.

Ake zaujimavosti ponuka svojim navstevnikom? Napriklad vyskyt vulkanickych hornin kriedoveho veku vovrasnenych do vapencoveho suvrstvia. Objavuju sa v jaskynnych chodbach na viacerych miestach a upozornuju na seba cervenohnedou alebo zelenou farbou. Vulkanicka hornina obsahuje sosovky achatov bieloruzoveho odtiena. Hlboko zvrasneny vapencovy masiv Kozich chrbtov obsahuje vo svojich utrobach mnozstvo chodieb v doposial znamych strnastich poschodiach a dvoch paralelnych vetvach. Najvacsi podzemny priestor - Bystricky dom sa nachadza na 7. poschodi v hlbke 180 metrov. Jaskyna ma priemernu teplotu +3,5 stupna Celzia. Niektore zaladnovane casti dosahuju celorocny priemer len +1 stupen Celzia. Prudenie vzduchu vdaka otvorenosti systemu dosahuje 5m/s.

Mozno si kladiete otazku: "Preco dostala nazov Jaskyna mrtvych netopierov?" Jaskyna bola pomenovana podla nalezov netopierich kosticiek, nachadzajucich sa takmer vsade. Ich vek sa odhaduje az na 6000 rokov. Aj dnes mozeme v okrajovych castiach jaskyne najst kostrove zvysky kun, medvedov, ba dokonca aj koz. Pred navstevou jaskyne nesmieme zabudnut, ze sa nachadza vo vysokohorskom terene. A tak sa pozaduje nielen dobra horska obuv, ale aj dobra fyzicka zdatnost. A tu mozeme pomaly zacat nadobudat i hned!

Martina Liskova

Caro a krasa dreva
h0010a.jpg (9107 bytes)
Snimka: Ferdinand Hrablay

Horehronske muzeum v Brezne spristupnilo vo stvrtok 2. marca vystavu Caro a krasa dreva v tvorbe Mariana Miklosa a Pavla Duriancika. Navstevnici si v budove na Nam. gen. M. R. Stefanika c. 13 az do konca marca mozu pozriet drevene plastiky a reliefy obidvoch autorov.

Marian Miklos, rodak z Brusna, sa vyrezavaniu a malovaniu venuje uz od detstva. Zacal roznymi figurkami a malovanim kulis pre svoje babkove divadlo. Laska k drevu a platnu ho neopustila do dnesneho dna. Od roku 1974 je clenom Banskobystrickych amaterskych vytvarnikov a v roku 1990 sa stava clenom zdruzenia nezavislych vytvarnikov Artefakt Bratislava. Zije a tvori v Banskej Bystrici. Autor sa venuje tvorbe drevenych plastik, kde sa stava dominujucou temou zena a materstvo v polohe istej symboliky, ale aj motiv Ukrizovania nesuci vela vyznamov.

Pavol Duriancik, narodeny tiez v Brusne, sa dostal k drevu uz v detstve, ked sa ako mladsi pozeral na pracu svojho bratranca Mariana Miklosa a tam niekde sa zrodila jeho laska k drevu. Praci s tymto materialom sa intenzivnejsie venuje od konca 60. rokov. Najskor robil drevene plastiky, neskor zacal vyrezavat reliefy z lipoveho dreva.

(hp)

 Stretnutie s podpredsedom vlady

Aktualne ekonomicke problemy a buduci vyvoj ekonomiky Slovenskej republiky nie je lahostajny ani ziakom Stredneho odborneho ucilista strojarskeho v Brezne. Dokazom toho su prace, ktorymi sa zapojili do sutaze vyhlasenej podpredsedom vlady pre ekonomiku Ivanom Miklosom o najlepsiu esej na temu Vizia slovenskej ekonomiky pre 21. storocie s podtitulom Ako si predstavujem hospodarsku politiku Slovenska.

Vyvrcholenim sutaze bolo jej slavnostne vyhodnotenie, ktore sa uskutocnilo zaciatkom februara v Miestodrzitelskom palaci v Bratislave. Stredne odborne uciliste v sutazi reprezentovali ziaci Ondrej Hlavacik, Peter Siman a Peter Vlcek, ktori boli pozvani na osobne stretnutie s podpredsedom vlady Ivanom Miklosom. O ucast ziakov na slavnostnom vyhodnoteni sa osobne postaral riaditel skoly Ing. Jozef Dudas. Stretnutie prebiehalo v prijemnej atmosfere a z ust podpredsedu vlady odzneli slova vdaky za zaujimave a podnetne myslienky, ktore v esejach nasiel. Chlapci zo stretnutia odchadzali spokojni a povzbudeni do novych tvorivych cinnosti. Usilie ocenil aj riaditel SOU, podakoval im za reprezentaciu skoly a prislubil, ze i nadalej bude podporovat aktivity, ktore prispeju k rozvoju vedomosti a zrucnosti ziakov, k spokojnosti pedagogov a k propagacii dobreho mena skoly.

Ing. T. Pohorelcova

 

Aj v Brezne bude Billa

Skalka. Budova, ktora u nejedneho Breznana vyvolava nemilu predstavu. Prinasame dobru spravu! Tento chatrajuci objekt coskoro zmizne a na jeho mieste vyrastie supermarket Billa. Spolocnost BILLA REALITY SLOVENSKO, spol, s r. o., Bratislava splnomocnila 28. februarom na vykonanie buracich prac firmu TriStav, spol. s r. o. Banska Bystrica, konatela ktorej Ing. Martina Mocariho sme poziadali o kratky rozhovor.

  • Preco prave na mieste Skalky?

- Billu sme postavili uz v Banskej Bystrici, v Lucenci a v Topolcanoch, cize mame uz svoje kontakty. Vedeli sme, ze podobny zamer ma tato spolocnost aj v Brezne, a tak sme sa s architektom Brezna Ing. Janom Kralikom pokusili najst vhodny priestor. No a Skalka bola na to idealna.

  • Co bude nasledovat?

- V prvej faze sme dostali doveru v tom, ze mame splnomocnenie na buracie prace, potom pride na rad vypracovanie projektov a vydanie stavebneho povolenia. Stavebne povolenie by mohlo byt koncom maja, v juli a v auguste by prebiehala vystavba a v septembri by to mohlo byt hotove. Samozrejme, ze to nie su konecne terminy, vsetko je len v polohe planov. Po odsuhlaseni typoveho projektu tejto stavby architektom mesta ho moze vasa redakcia uverejnit, aby citatelia videli ako to bude po dokonceni vyzerat.

  • Takato stavba urcite prinesie aj nove pracovne prilezitosti.

- Pracovne prilezitosti vytvori samotna Billa, ktora sa obrati na urad prace a ten urcite vyhlasi konkurz na nejake pracovne miesta.

(r)

Karneval

"Je tu, je tu karneval, detsky karneval, hadaj kto je kralovna a kto kral..."Touto piesnou deti Materskej skoly v Zavadke nad Hronom zacali svoj fasiangovy karneval. V tanci sa mihali vily, striga, princ, princezna. O zabavu sa starali gasparkovia, veselo si poskakovali rozne zvieratka. Objavili sa aj netradicne masky, ako duch Casper, Batman, strom zivota - bolo na co pozerat. Vdaka rodicom a sponzorom boli vsetky masky odmenene. Aj ked financna situacia je velmi zla, na deti nezabudli firma Riwerk Ing. J. Oravkin a J. Riapos, obchod Garant, za co im v mene deti dakujeme. Po sladkom obcerstveni zabava pokracovala spolocnym tancom deti a rodicov. Uz teraz sa tesime na originalne napady novych masiek v nasledujucom roku.

Kolektiv uciteliek


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT