7. MARCA 2000 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Miniatury

Vycitane, vypisane, vystrihnute, nalepene, teraz dane na papier na precitanie. Vsetky vytvorili ludia - kutilovia - a priroda. Az neuveritelne veci, ale ked boli v tlaci zverejnene, su pravdive. Nemaju nadych "kacic".

Najmensie mesto na svete sa nachadza v severnej casti jadranskeho pobrezia. Vola sa Hum. V case, ked spravicka vysla v novinach, zilo v nom dvadsatpat obyvatelov. Mesto ma jeden obchod, dva kostoly, dve ulice, cintorin a sestnast elektrickych stlpov. Spojenie s okolitym svetom zabezpecuju autobusy.

Najkratsia rieka na svete je Repruga. Prameni v jaskyni pri obci Gagra (byvaly ZSSR) a po dvadsiatich metroch sa vlieva do Cierneho mora.

Riecka Aril v Taliansku meria 84 metrov. Vlieva sa do jazera Harda. Kazdu sekundu mu prinasa strnast kubickych metrov vody.

Hron od Podbrezovej po Telgart meria 56 kilometrov. Najkratsia vzdialenost je medzi Zavadkou a Helpou - 7 kilometrov.

Najmensie husle na svete, na ktorych udajne autor aj hral, vyrobil svajciarsky miniaturista Cornel Schneider. Dvojstrunovy nastroj je taky maly, ze sa zmesti do zapalkovej skatulky. Slacik bol 20-nasobne vacsi.

Najmensi a najlahsi 35-milimetrovy fotoaparat s automatickym zaostrovanim vyvinula japonska spolocnost Nikon. Nikon mini ma hmotnost 135 gramov. Rozmer 10,8x6,2x3,2 centimetra. Jeho cena je 295 dolarov.

Najmensiu knihu vydalo v roku 1895 nakladatelstvo Tac Glenifer Prese v Skotsku. Rozmery ma 1x1 milimeter a obsahuje rozpravku Stary kral Cole. Vysla v 85 exemplaroch. Listovat v nej mozno len pomocou ihly.

V miniaturnej podobe sa tlacil aj koran. Jeho vydanie malo 2000 stran a velkost 2,5x3,5 centimetra.

Najmensi vojensky rozpocet na svete mala mala republika Andora. Predstavoval styri dolare rocne.

Najmensim plazom je druh chameleona Brookesia minima, dorastajuci iba do troch centimetrov.

Najuzsi dom je v Eisenachu (Nemecko). Siroky je 205 centimetrov, vysoky 7,5 metra a podorys ma do 20 metrov stvorcovych.

Najkratsia letecka linka vedie z ostrova Westray na Papa Westray v Shetlandskom suostrovi v severnom Skotsku. Devatmiestnemu lietadielku trva podla letoveho poriadku dve minuty. Rekord v priaznivom vetre bol 71 sekund. Let je sucastou okruznej trasy po suostrovi. Lieta sa na nej dvakrat denne.

Najmensi bicykel zostrojil svajciarsky mechanik Reyno Frischnecht. Dlzka ramu je desat centimetrov. Priemer kolies styri centimetre. Ucil sa na nom jazdit osem mesiacov.

Ludske telo ma asi vyse 600 svalov. Najmensi z nich je sval strmienkovy. Sidli v uchu. Ma hmotnost necely centigram a dlhy je o nieco viac ako jeden milimeter.

Za najlahsieho cloveka v dejinach mediciny oznacuju Luciu Zarateovu zo San Carla v Mexiku. Pri narodeni mala 1,18 kilogramu. Ako 17-rocna 2,12 kilogramu. Bola vysoka 67 cm. Ked dosiahla dvadsiaty rok zivota, hmotnost 5,9 kilogramu. Umrela v roku 1889 ako 26-rocna.

Slovnik cudzich slov o miniature uvadza, ze ma tri vyznamy: cervene zaciatocne pismeno v stredovekych rukopisoch a tlaciach; drobnomalba, drobnokresba alebo drobna plastika; mala poviedka...

Kto spocita, kolko minivynalezov vo svete koluje?

(sg)

 

Osobnosti maticneho zivota v Brezne

 

Elena Holeczyova (23. januar 1906 Moravske Lieskove - 5. december 1983 Praha).

Autorka, choreografka a reziserka divadelnych predstaveni, vytvarna expertka, navrharka, publicistka a narodna umelkyna.

Pochadzala z rodiny hlboko narodne uvedomelej. Otec Jozef Holly (1879 - 1912), ev. a.v. farar posobil v Petrovci, Starej Turej a Moravskom Lieskovom. Matka Anna, rodena Urbancikova, bola domaca. Mala dvoch surodencov - brata Martina a sestru Bozenu, vydatu Abrhamovu. Zivotom v manzelstve kracala s MUDr. Ervinom Holeczym (1897 - 1977), lekarom, pubicistom. Ako spisovatel posobil pod pseudonymom Peter Zvan.

Studovala v Gymnaziu v Bratislave a v Umelecko priemyselnej skole v Prahe. Pracovala ako navrharka v Druzstve Detva v Bratislave, ako vytvarna expertka v ULUV-e a ako samostatna vytvarnicka v Bratislave a v Brezne.

Intenzivnu osvetovu cinnost vyvijala ako clenka, neskor predsednicka Ziveny v Brezne a clenka Ustredneho vyboru Ziveny v Martine. Clenkou miestneho odboru Matice slovenskej sa stala v roku 1929. Bola jeho podpredsednickou a predsednickou Divadelneho zdruzenia. Pracovala aj ako clenka predsednictva Ustredneho zvazu ochotnickych divadiel v Martine.

Patnast rokov pracovala na skvalitneni prace breznianskeho ochotnickeho divadla. Svoje ucinkovanie v nom zacala hrou Kostolna mys a ukoncila nastudovanim pasma Sli bojovnici. S jej menom sa viazu vsetky uspechy breznianskych ochotnikov. Maticny folklorny subor mesta Brezna pod jej vedenim vystupil aj vo Viedni v divadle Urania s pasmom Vynasanie Moreny, kde zakomponovala aj horehronsky zvyk Vitanie jari.

Jej pricinenim sa zacalo v Brezne organizovanie divadelnych sutazi a reziserskych kurzov. V rokoch 1935 - 1937 a 1943 zorganizovalo Divadelne zdruzenie sutaze pre ochotnicke divadla Brezna a okolia. Bol to jej velky uspech, lebo ziskala novych reziserov, hercov, obecenstvo Horehronia, rozvoj kultury a radost vsetkych z peknych vysledkov.

V Brezne prezila sestnast rokov nesmierne bohatych na verejnu cinnost. Ako vytvarna expertka objavovala a popularizovala hodnoty vytvorene slovenskym ludom. Pomahala budovat vysivkarske a cipkarske strediska, usporaduvala kurzy a vystavy s touto tematikou. Mala v laske a ucte vsetko, co jej predstavovalo narodnu minulost, ktora nebola pre nu historickou skutocnostou, ale zivym svedectvom a inspiraciou pre sucasnost. Publikovala v casopisoch ZIvena, Kulturny zivot, Tvar, Hudba, tanec, spev a Veci a lide.

Za svoju plodnu umelecku cinnost dostala viacero vyznamenani. Medzi najvyznamnejsie patri Statne vyznamenanie za vynikajucu pracu. Elena Holeczyova zaujala natrvalo miesto v nasej narodnej kulture.

Oto Baldovsky

Pripominame si udalosti
oslobodzovacich bojov
spred 55 rokov

  Oslobodzovacie vojska sovietskej a rumunskej armady po pattyzdnovych tazkych    bojoch 6. marca 1945 oslobodili obce Hronec, Osrblie a Valasku. Pocas frontovych    bojov zahynuli stovky vojakov oslobodzovacich armad a desiatky miestnych obca-
  obcanov. Pri ustupe v Hronci fasisti znicili a poskodili osemdesiat domov.Demolo-
  vali zeleznicne a cestne mosty v Chvatimechu. Velku pomoc poskytovali oslobo-
dzovacim armadam aj miestni obyvatelia pri vynasani zbrani do nepristupnych horskych terenov a pomahali pri odstranovani min a inych vybusnin. Pri tejto cinnosti zahynuli dalsi traja obcania Hronca, Koloman Stava, Michal Luptak a Gabriel Smidh.

Udalosti z tohto obdobia pripominaju viacere historicke pamiatky: pomnik padlych v SNP na Namesti 6. marca v Hronci, pomnik padlym cervenoarmejcom v lokalite Majer pri ceste do Osrblia.

Siedmeho marca 1945 bola oslobodena Horna Lehota. Pri tazkych bojoch padlo mnoho rumunskych vojakov, Madarov a Nemcov. Velke skody utrpela samotna obec. Okrem toho, ze bolo asi patdesiat percent obytnych a hospodarskych budov velmi poskodenych, pri oslobodzovani obce prislo o zivot dalsich sedem obcanov, Jan Graca, Berta Chomicova, Rudolf Rolko, Anna Rosikova, Maria Vrazdiakova, Frantisek Zemko a Maria Zemkova. Takuto velku dan zaplatila revolucna obec Horna Lehota za svoje oslobodenie. Front v priestore Horna Lehota - Podbrezova sa na strnast dni zastavil. Pred priblizovanim frontu fasisticke vojska zacali demontovat strojove zariadenie zo Zeleziarni a deportovat ho do Nemecka, okrem toho znicili vsetky mosty a mnohe budovy. V polovici marca 1945 sa front nezadrzatelne blizil k oslobodeniu dalsich obci v dolnej casti Breznianskeho okresu.

(Pokracovanie)
Pouzity pramen: Z. Janotkova: Padli, aby sme my zili


(jz)

h0010k.jpg (16105 bytes)

Pripomeniete si Medzinarodny den zien?

Ilustracna snimka: Peter Bercik


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT