Nielen
obyvatelov Brezna, ale aj jeho predstavitelov mrzi, ze v meste chyba dostojne miesto
poslednej rozlucky so zosnulymi. Mnohe horehronske dediny aj napriek nepriaznivej
financnej situacii nasli moznosti a prostriedky, vdaka ktorym sa mozu pochvalit domami
smutku. Hladaju ich aj poslanci Mestskeho zastupitelstva v Brezne a hovorit o nich budu na
rokovani mestskeho parlamentu 25. aprila, kde pravdepodobne schvalia vypisanie zbierky na
vybudovanie domu smutku. Tejto teme sme venovali aj nasu anketu: |
S anketovym mikrofonom
|
Katarina Brozmanova, dochodkyna,
Brezno:
- Je hanbou, ze okresne mesto, ako je Brezno, ma taky dom smutku. Nedavno sme
hovorili o tom, porovnavali sme, aky maju dom smutku v Predajnej, Valaskej, Ciernom
Balogu. Som za zbierku, samozrejme. Urcite by som prispela aj ja. Je to fuj, hanba, ked sa
robi prohreb vonku. Viackrat som bola na pohrebe v zime a isli sme zamrznut.
Maria Demianova, invalidna dochodkyna, Brezno:
- No urcite by som prispela na dom smutku, lebo kazdeho to caka. Povedala by som,
ze smrt je v tomto spravodliva. Berie bohatych aj chudobnych rovnakym dielom. Brezno je
okresne mesto, ktore by malo mat dom smutku na urovni. Podla mna na dedinach je to
krajsie, ako tu v meste.
Michal Slezak, dochodca, Brezno:
- Neviem preco v takom meste, ako je Brezno, nie je dom smutku. Po dedinach ich
maju, trebars v Raztoke, odkial som rodak, stavaju dom smutku. Je to dost smutna vec, ze v
okresnom meste nie je. Preto som za zbierku.
J. P. z Brezna:
- Nie je to dostojne pre Brezno, ked uz aj dediny maju pekne domy smutku. Viete,
ale nieto vela penazi. Zbierka nie je zly napad, niecim by som prispela.
Frantisek Rolko, dochodca, Brezno:
- Za zbierku by som bol osobne aj ja, ale aj za to, aby sa dostaval rozostavany dom
smutku na Moyzesovej ulici, kde byvam. Na jeho vystavbe som brigadoval aj ja, ale
zialbohu, nedokoncil sa. Dom smutku je dobra vec, len ho treba zrealizovat. Ale zial, my
dochodcovia v neproduktivnom veku prispiet mozeme len skromnym dielom.
Zdenka Stevkova, referentka, Brezno:
- V Brezne byvam len niekolko rokov, parkrat som tu bola na pohrebe a velmi ma
zarazilo, ze sme kondolovali na ulici. Raz velmi mrzlo, druhykrat nam zo strechy kvapkalo
na hlavy. Nebolo to prijemne a keby to bolo potrebne, velmi rada by som prispela, aj ked
len malou sumou v tomto ekonomicky velmi narocnom obdobi.
Svet farieb je velke kuzlo. Len maloktory dospely ma
ten dar, ze vie carovat s farbami. Deti, to je nieco celkom ine. Tie kuzlia, fantaziruju a
ich obrazky su vesele fotografie ich radosti, skusenosti, ale aj fantazie.
Prave na tuto strunku sme brnkli, ked sme sa v Materskej skole na Ulici 9. maja 54
na Mazornikove rozhodli v spolupraci s odborom skolstva a telesnej kultury Okresneho uradu
v Brezne zalozit prvy rocnik vytvarnej sutaze Svet okolo nas. Do sutaze sa zapojilo
devatnast materskych skol so stopiatimi pracami deti vystavenych v Materskej skole na
Nalepkove ulici v Brezne. Vybrat z nich tie najlepsie nebolo lahke. Odborna porota na cele
s ucitelkou zakladnej umeleckej skoly Evou Schleicherovou nakoniec vybrala desat prac,
pricom neurcila poradie. Boli to prace tychto deti: Patrik Szanto, Patka Drobna, Dominika
Dandulova, Radka Kindernayova, Marcelka Cabanova (z MS Nalepkova 50), Viktorka Zilova (MS
Kram), Miska Makkiova (MS Clementisova), Nikolka Cicuova (MS st. Mazozrnikovo), Katka
Cellarova (MS Valaska). Paralelne s odbornou porotou malo moznost vybrat pat najlepsich
prac, aj vsetkych patdesiat ucastnicok seminara k vytvarnej vychove. Ich hodnotenie: Miska
Makkiova (MS Clementisova), Patrik Szanto (MS Nalepkova), Andrejka Faskova (MS Valaska),
Petka Tazka (MS Stiavnicka), Katka Celarova (MS Valaska). Ceny odovzdala inspektorka Olga
Trembova. Sponzormi cien boli MS 9. maja 53 a MS Nalepkova 50.
Prvy rocnik mal niekolko "much", ktore budeme musiet do buducna vychytat.
Napriek tomu organizator sutaze slubuje, ze v tradicii bude pokracovat.
Katarina Potkanyova
Skola podporujuca zdravie |
Zakladna skola Karola Raposa na Skolskej ulici v Brezne
dlhe roky pracovala v oblasti zdravotnej vychovy. Od roku 1996 sme zacali podla
schvaleneho projektu pod nazvom Zdrava skola - zdravy zivotny styl, ktory je otvoreny a
neustale doplnany. V ramci plnenia uloh tohto projektu v kazdom skolskom roku venujeme
pozornost starostlivosti o osobne zdravie ziakov a pracovnikov skoly, prevencii urazov,
estetickej a citovej vychove ziakov, ochrane prirody, pohybovym aktivitam ziakov a
pracovnikov skoly, prevencii zavislosti, spolupraci s rodinou a verejnymi instituciami.
Podporujeme cinnost roznych kruzkov. V nasej bohatej cinnosti sme dosiahli mnohe uspechy.
V skolskom roku 1999/2000 sme sa zamerali najma na humanizaciu vychovno-vzdelavacieho
procesu, environmentalnu vychovu ziakov, vychovu ziakov k manzelstvu a rodicovstvu,
primarnu drogovu prevenciu. Ciele Skoly podporujucej zdravie realizujeme formou besied,
sportovych podujati, premietanim videofilmov, rozhlasovych relacii, vytvarnych a
literarnych sutazi, zberov, kulturnych programov, aktivit na vyplnenie volneho casu
ziakov, atd.
Dakujeme vsetkym pracovnikom skoly, rodicom ziakov, Ziackemu parlamentu, OPPP, CVC
Lucinka, CPPS, SZU v Banskej Bystrici, OU OSaTK, ZO SZOP a dalsim, ktori nam pri
realizacii uloh v oblasti zdravotnej vychovy a osvety aktivne pomahaju.
Mgr. A. Jozefikova,
koordinatorka SPZ
Vzacna navsteva v Telgarte |
Pri prilezitosti oslav 55. vyrocia oslobodenia obce
zavital k nam predseda Ustrednej rady Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov
general por. v. v. Jan Husak.
Po srdecnom privitani a prihovore starostu Martina Mekela a predsedu zakladnej
organizacie Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov Jana Medveda ujal sa slova nas
host. Po uvodnom prihovore zodpovedal na vsetky otazky odbojarov, ktori sa zucastnili na
slavnostnej clenskej schodzi pri tejto prilezitosti. Ako povedal, bol priamym ucastnikom
bojov pri Telgarte a ma na ne doteraz nezabudnutelne spomienky. Okrem ineho sa zmienil aj
o tom, ze na odskodne maju narok aj vdovy po zomrelych v koncentracnych taboroch.
Po skonceni clenskej schodze v sprievode starostu obce Martina Mekela, predsedu OV
SZPB Jana Zemka, predsedu ZO SZPB Jana Medveda a byvaleho partizana Jozefa Knizku zavital
Jan Husak aj medzi skolakov do zakladnej skoly, kde si pohovoril so ziakmi a zodpovedal na
ich otazky.
Po slavnostnom obede nas vzacny host svoju navstevu ukoncil.
Andrej Ambroz
V skolach sa tento mesiac uskutocnili zabavne
podujatia, plesy, fasiangove karnevaly a diskoteky. To iste bolo aj v Materskej skole v
Bacuchu. Vesela zabava, rozziarene oci deti a zabavajuci sa rodicia svedcili o tom, ze
fasiangovy cas neobisiel ani tuto malu horehronsku obec. Velke mnozstvo masiek, vesela
hudba a chutne sisky sposobili, ze tu bolo postarane nielen o zrakove vnemy, ale aj
chutove a cuchove. Male deti sa spolu so svojimi rodicmi zabavali v kruhu a ked niektore z
nich vyhladlo alebo vysmadlo, odbehlo sa posilnit k velkemu stolu, ktory sa prehybal pod
mnozstvom roznych maskrt. Chutny citronovy caj zasa schladil nejedno smadne hrdielko.
Zabava trvala tri hodiny a tancujuci drobizg museli rodicia len s velkym prehovaranim
odniest rovno do postielok.
Nuz veru takychto podujati uskutocnenych spolocne s rodicmi nie je nikdy dost.
Stmeluju rodicovsku a ucitelsku verejnost, obohacuju kulturny a spolocensky zivot obce a
ucia aj tie najmensie deti spolocensky sa spravat a na urovni zabavat. Treba vsak povedat,
ze spominane podujatie, ktore zorganizovalo vedenie Materskej skoly v Bacuchu spolocne s
rodicovsku radou, by nebolo mozne uskutocnit bez pomoci sponzorov. Su to ludia obetavi,
laskavi, ktori chapu potrebu nezistnej pomoci tym, ktori to najviac potrebuju - detom.
Chapu, ze skolstvo nehyri financnymi prostriedkami a ze je prave na pomoc sponzorov
odkazane. Preto chceme vyjadrit velku vdaku a uznanie tymto nasim sponzorom: Prva
komunalna banka v Brezne a Pavol Durica z firmy Riwerk Zavadka. Nech vas hreje pomyslenie,
ze svojimi darmi ste sposobili detom v Bacuchu velku radost.
Elene Hrablayova,
riaditelka
Dakujeme ...
Dakujeme primarke MUDr. E. Buckovej, osetrujucemu lekarovi
MUDr. J. Hraskovi a celemu personalu za vzornu starostlivost o nasu mamu Katarinu Marekovu
pocas jej pobytu v liecebni pre dlhodobo chorych.
Rodina Marekova |
|