Po oslobodeni Hornej Lehoty 7. marca 1945 pocas dvoch tyzdnov pokracovali tvrde boje o Dolnu Lehotu. Pred silou oslobodzovacich armad fasisticke vojska zaujali palebne postavenia priamo medzi obytnymi domami. Tym sa obec dostala pod silnu palbu. Na mnohych miestach vznikali poziare. Nebolo tam takmer jedneho domu, ktory by nebol poskodeny. Pocas frontu zahynulo devat obcanov: Igor Babic, Jan Bires, Emil Caban, Jozef Dupak, Stefan Kohutik, Jan Malcek, Vaclav Nicoen, Jan Pasicansky, Jan Skultety. Dolna Lehota bola oslobodena 21. marca spolu s Podbrezovou, Jasenim, Predajnou a Nemeckou. Dvadsiateho druheho marca oslobodili Raztoku.
V kronike Podbrezova v povstani o oslobodeni obce je zaznamenane: "Den 21. marec 1945 zostane navzdy zapisany v historii Podbrezovej. Bol to den, ktory po krutej zime priniesol jar nielen do prirody, ale aj do srdc roduvernych obcanov. Nova sloboda vsak kladla obcanom nove povinnosti. Krv padlych hrdinov zavazuje k tomu, aby sme vsetkymi silami sa usilovali vyplnit tie idealy, za ktore oni padli."
Prvou ulohou bolo postavit znicene mosty cez Hron a jeho pritoky, opravit tovarenske a obytne budovy. Ku kronike je pripojeny zoznam devatdesiatich siedmich zamestnancov zeleziarni, ktori pocas oslobodzovacich bojov, SNP, pocas frontu a pri odminovacich pracach polozili svoje zivoty.

Pouzite pramene: Z. Janotkova: Padli, aby sme my zili

Aurel Kellner (28. december 1910 Banska Stiavnica)
Pracovnik financnej a colnej sluzby, aktivista a funkcionar polovnictva, populizator prirodnych kras, organizator kulturneho zivota v Brezne a na Horehroni.
Jeho otec (1855 - 1946) bol banskym uradnikom v Banskej Stiavnici, matka Sabina, rodena Polonyova (1866 - 1910), bola domaca. Mal styroch surodencov - dvoch bratov a dve sestry. Ozenil sa s Mariou, rodenou Polonyovou (1913 - 1994), z Brezna.
Zakladnu evanjelicku skolu mestiansku a jednorocny ucebny kurz vychodil v Brezne (1916 - 1925). Vyssiu priemyselnu skolu strojnicku absolvoval v Kosiciach (1926 - 1928) a statne skusky z parnych kotlov zlozil vo Zvolene.
V obecnej pile v Lubietovej pracoval ako robotnik, kuric aj gatrista. Potom pracoval v automobilovej spolocnosti Vido. Po skonceni vojenskej zakladnej sluzby posobil ako prislusnik financnej straze a revizor ONV v Brezne (1936 - 1960). Do starobneho dochodku odisiel z Mostarne v Brezne (1970).
Bol clenom polovnickeho zdruzenia v Brezne a postupne sa vypracoval v tejto organizacii k vykonnym funkciam v ramci Slovenska. Z tejto cinnosti ma bohatu zbierku fotografii a trofeji, ktore vystavoval v muzeu v Brezne.
Jeho velkou laskou bola hudba, kde zvladol postupne hru na vsetkych slacikovych nastrojoch a vyuzil ich v Mostarenskej dychovke.
Bol zakladajucim clenom Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny (1977), kde sa mu darilo plnit jeho zivotne predsavzatia.
Najvyznamnejsou naplnou jeho zivota bola praca v Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne. Bol clenom reviznej komisie, funkcionarom zastupujucim miestny odbor Matice slovenskej pred politickymi organmi mesta, clenom vyboru a predsedom dozorneho vyboru. Velmi dolezitu ulohu zohraval vo funkcii clena zastupujuceho a vystupujuceho pred politickymi organmi pocas socialistickej statnosti, ked bola cinnost miestneho odboru Matice slovenskej a Slovenskeho polovnickeho zdruzenia obmedzovana a zakazovana. Svojim premyslenym a rozumnym postupom dokazal zachovat doveru funkcionarskeho aktivu pred statnymi organmi.
Vyvijal velke usilie pri ziskavani mladeze do miestneho odboru Matice slovenskej aktivitami, ktore su mladezi blizke - vecierky, karnevaly a vychadzky do prirody.
Za svoju verejnoprospesnu pracu ziskal vela vyznamenani. Medzi najvyznamnejsie patria: Zlaty kamzik - najvyssie vyznamenanie v polovnictve, Modra medaila - od Rady ONV v Banskej Bystrici za rozvoj zaujmovej cinnosti, Dakovny list a cestne uznanie - od Ustredneho vyboru Matice a Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne pri prilezitosti dovrsenia osemdesiatich rokov.
Aurel Kellner bol vlastenec, co potvrdil svojou celozivotnou pracou pre mesto Brezno a cele Horehronie.

Oto Baldovsky

Cez zimne dni objavuje sa rojcivo-planovaci sen zahradkara. Prichadza v rozne casy. Raz, ked sedi v kresle a cez oblocne sklo pozera na studene strane. Inokedy sa prihlasi na navstevu, ked oddychuje v posteli. Planuje, na papier kresli kde-co v zahradke poseje, posadi. Vsetko sa to otaca okolo buducej urody.
Zahradkar sa vyberie i do mesta. Zasnene chodi po chodniku, pristavi sa pri vykladoch, najma pri tom so semiackami. Vojde do obchodu, necha tam "par" slovenskych korun. Doma "bifluje" navody ako zasiat, osetrovat, kedy zberat. Trie si ruky, ktore cez zimu ciastocne lenosili, ale pride cas...
Dlhorocne pozorovania hovoria, ze Valent zeni vtacence a Matej im rozdava pistalky. Prvy krok priznakov jari. Dalsim zavanom teplejsich dni su snezienky. Rozkvitaju skor na juhu, neskor na severe. Aj vrabec a sykorky si uz zacinaju hlasitejsie potravu hladat, lasku vyznavat. Drozdy tiez veselsie poletuju zo stromu na strom, do krikov.
Zahradkar robi zimny rez kostkovin, jadrovin, prezera pucky ribezli, egresov... K. Capek tuto cinnost vystizne vyjadril slovami:... zahradkar tiez puci do novej miazgy. A ked je spokojnost, zahradkar si aj pobrunkava Cervene jablcko vo vrecku mam, koho rada vidim, tomu ho dam, tomu ho dam... Trochu privcas, ale...
Zahradkar vo svojom "kralovstve" nezabuda na zahonceky kvetov. Letnicky, trvalky, okrasne kriky, liecive rastliny. Aj o kvetoch vznikli mnohe rozpravky, baje, povesti, rozne symboly (zaklad kvetoreci) pre dorozumievanie sa najma medzi mladymi ludmi. Napriklad ruza cervena "hovori" zboznujem a milujem ta (nasleduju bozky); plesnivec potvrdzuje trvalu lasku; orlicek zas vyjadruje krasu mladosti; fialka reprezentuje skromnost; astra (najviac zastupena v zahradke) je udajne "kruta", ma myslienky rozchodu, ale cakanka je trpezliva, stale caka s peknymi modrymi kvietockami...
Nejeden zahradkar ma na kusku zeme aj zahoncek venovany liecivym rastlinkam. Najdeme v nom nechtik lekarsky, medovku lekarsku, matu priepornu, dusku tymianovu...
Zahradkar si vsetko nenecha pre seba. Co-to na trzniciach ponukne na predaj. Nakupujuci poprezeraju, kupia, pochvalia pestrost kvetov... a basnik aj ospieva vo versoch: - Kupte si od starej kvetinarky ruzovy sen, lebo pohar tulipan. Podte sa farieb a vone napit, kvety a ja sme tu kvoli vam. (P. Koys - Kvetinarka).
Vidite, sny su rozne.

Lomnista dolina v Jaseni zacina Fronty sa blizili, ale len pomaly, partizani z Lomnistej v tyle bojovali. Z Jasenia, Bukovca ludia pomahali, cez nemecke straze do hor vynasali. V januari Sovietska armada Brezno obsadila, pre nase Jasenie prisla tazka chvila. 14. februara, ked uz lady tiekli, tristo Jasencanov do Reichu odvliekli. Nemci ustupili, Madarov nechali, ale Rusi ich na Hradku do zajatia vzali. Bol to prvy jarny den, ked sa toto stalo, Jasenie od toho dna slobodu uz malo. Pamataj si mladez tu dnes zhromazdena, ze nasa sloboda krvou je krstena. Krvou predkov nasich, co zivoty kladli, aby sme si v rodnej zemi zas slobodne vladli. Na jasenskom cintorine tri spolocne hroby, betonova obruba a pomnik ich zdobi. Bojovnici neznami tam lezia v pokoji, nikto nevie odkial su, ako padli v boji.

Dolina Lomnista a v nej smutne hroby pamatnym su miestom tej pretazkej doby, ked vojna zurila v celom svete sirom a Slovaci povstali proti nepriatelom. Dolina Lomnista, ty miesto pamatne, pripomen buducim tie casy ukrutne, ked doba velila Slovakom do zbrane s vierou, ze lepsi svet po vojne nastane.