Koncepcia
decentralizacie a modernizacie verejnej spravy, jednoduchsie povedane presun kompetencii
zo statnej spravy na organy miestnej a regionalnej samospravy. Vela sa o nej hovori, pise.
Prave v case, ked sme robili tuto anketu, ju schvalovala vlada a den nato prerokuval aj
snem Zdruzenia miest a obci Slovenska. Na anketovy mikrofon sme preto nahravali odpovede
na otazky: Poculi ste uz o tejto reforme a co si o nej myslite? |
S anketovym mikrofonom
|
Jolana Urbanova, dochodkyna,
Brezno:
- Nevenujem tomu velku pozornost, ale cosi som uz zacula.
Myslim si, ze by to bolo dobre pre ludi z dedin, napriklad kadeco by vybavili doma a
nemuseli by tolko platit za cestovne.
Ladislav Marek, vlakveduci, Brezno:
- Pocul som o nej a suhlasil by som s tym. Teraz je to vsetko
len na vlade a po decentralizacii by starostovia mali vacsi prehlad. Pre ludi by to bolo
vyhodne, lebo by nemuseli tolko chodit po uradoch, vsetko by mali sustredene v jednom
celku.
Ivan Skalos, dochodca, Lopej:
- Keby sa o tom len nehovorilo, ale doslo aj k nejakym cinom,
aby to malo ucinok. Mohlo by byt. Obcan by nemusel tolko cestovat, vykonna moc by sa
priblizila k nemu. Pocuvame o tom uz vela rokov, ale ci to tak bude?
Maria Klacanova, invalidna dochodkyna, Dubova:
- Pocula som o tom. Lepsie by bolo, keby sme mali nieco take
v obci, keby sa vsetko zariadovalo v obecnom urade a nemuseli by sme cestovat. Zisli by sa
aj nejake obchody, mame len jeden, nakupovat musime na Horehroni.
Neznama pani:
- Este som o tom nepocula. U nas v Predajnej mame dobru
starostku, ale keby bolo viacej kompetencii, bolo by to urcite lepsie.
L. V., podnikatel, Brezno:
- Uz vcera bolo neskoro!
Beata Kazarova, vychovavatelka, Jasenie:
- Nepocula som o tom. Viete co, kedze som o tom nepocula,
nemozem vam odpovedat, lebo neviem konkretne o co ide.
Vzhladom na to, ze i nadalej sa vedie urcitymi ludmi a mediami kampan za
zdiskreditovanie mojej osoby a rodiny so snahou negovat vsetko, co sa za uplynule
stvorrocne volebne obdobie, ked som bol starostom Pohorelej, urobilo pre obec, pre
obcanov, podavam toto vyjadrenie:
Obec som v januari 1995 prevzal so zavazkami (dlhmi) 8,620 miliona korun + penale
2,841 miliona korun, t. j. dovedna 11,461 miliona korun. Boli to nezaplatene faktury za
stavebne prace vykonavane v rokoch 1992 - 1994 (televizny kabelovy rozvod, plynovod, COV +
kanalizacia, dom smutku). O poskytnutie pomoci v rieseni tychto zavazkov (dlhov) som sa
obratil listom v roku 1995 na ministra financii SR, no bezuspesne.
Napriek tymto neziaducim a negativnym zatazeniam obce z minulosti, nevzdal som sa
mandatu starostu (co z dnesneho pohladu diskreditacnej kampane voci mojej osobe a mojej
rodine mohlo byt bezproblemove), nechcel som sklamat volicov, ktori mi dali doveru a zacal
som postupne realizovat volebny program pre roky 1995 - 1998.
Obecne zastupitelstvo obce Pohorela (nie starosta) svojimi uzneseniami v roku 1995
schvalilo uvery od Prvej komunalnej banky Brezno v sume 8 milionov korun a rozhodlo ich
pouzit na realizaciu investicnej vystavby v obci - nie na uhradu starych zavazkov (dlhov).
Za styri roky volebneho obdobia: zrealizovala
sa rozsiahla plynofikacia obce, vratane domovych pripojok, dokoncila COV, vratane
technologickeho zariadenia, bol urobeny kanalizacny zberac a subezne rekonstrukcia hlavnej
trasy vodovodu s domovymi pripojkami v dlzke 1300 m, boli vybudovane dve trafostanice NN,
bola uskutocnena dodavka, montaz zlozitej stresnej konstrukcie, vratane zakrytia na dome
smutku, dalej boli vykonavane rozne prace na komunikaciach, futbalovom ihrisku, klzisku a
podobne. V roku 1998 dochadzali Obecnemu uradu Pohorela exekucne prikazy za nezaplatene
faktury z rokov 1992 - 1994, cim bolo ohrozene splacanie uveru od PKB Brezno pouziteho na
investicnu vystavbu, ako aj cinnost OU Pohorela. Preto na rokovaniach v septembri 1998 v
PKB Brezno za ucasti ekonomky a prednostu OU Pohorela bol dohodnuty sposob ochrany pred uz
existujucimi exekucnymi prikazmi, vysledkom coho bolo podpisanie notarskej zapisnice v
prospech PKB. Vykon exekucneho konania v prospech PKB bol na prvy stvrtrok 1999 dohodnuty
v splatkach. Po tomto termine dalsie rokovania s exekutorom a PKB boli uz vecou noveho
vedenia obce.
Co sa tyka komunalnych sluzieb, ich zanik sposobili niekolko stotisicove zavazky -
dlhy (1992- 1994), ktore tlacili pred sebou, a pohladavky (hlavne za chlieb, vyroba
regalov do Rakuska...) boli nedobytne.
Do dnesneho dna nie su vyriesene a uz asi ani nebudu skody na majetku obce, ako to
bolo pozadovane este v roku 1993, 1994 na Najvyssi kontrolny urad.
Co sa tyka autobusov - za moje volebne obdobie a az do oktobra 1999 autobusy v obci
premavali. S dopravnym podnikom SAD Brezno a odborom dopravy Okresneho uradu v Brezne mal
som vzdy tazke rokovania, ale vzdy uspesne v prospech obcanov.
Tymto sa obraciam na ludi, ktori vedu tuto kampan proti mojej osobe, aby realne
zhodnotili pracu vykonanu pocas mojho volebneho obdobia a zaroven odporucam, aby riesili
problemy predovsetkym v prospech obcanov.
V nicom som sa neobohatil, nic som nesprivatizoval, v nicom nepodnikam. Dal som
vsetky svoje sily a schopnosti pre rozvoj obce, pre zlepsenie zivota spoluobcanov.
Ing. Karol Lysina, byvaly starosta obce
Este raz o Dni narcisov
.Na 7. april - Den narcisov - nezabudla ani Zakladna skola na
Pionierskej 2 v Brezne. Skola, cakatel do europskej siete skol zapojenych do projektu
Zdrava skola, prispela do fondu nadacie Liga proti rakovine sumou 5145 korun. Ziaci,
ucitelia a zamestnanci skoly podporili dolezity projekt pripnutim si symbolickych zltych
narcisov - kvetov nadeje - na hrud a demonstrovali tak svoj suhlas s programom nadacie -
bojom proti rakovine.
Dakujeme aj rodicom, ktori nepriamo, prostrednictvom deti podporili aktivity Ligy
proti rakovine.
Relacia skolskeho rozhlasu vysielana v tento den oboznamila ziakov s rakovinou,
pripomenula im dolezitost osvety, prevencie a vyskumu, ktoreho vysledky pomahaju v boji s
touto zakernou chorobou a upozornila na dolezitost podpory zdravych ludi, ktori s tymto
nadorovym ochorenim bojuju.
...
Marcipan. Dovolila som si vypozicat tento nazov zo slovnika
deti, ktore takto premenovali nezny kvietok - narcis. Darovany ci kupeny, vonavy,
sladucky, oba maju predsa len cosi spolocne - blizkost lasky, tuzbu, nadej.
Nadej. V uplynulych dnoch sme o nej hovorili nahlas, zial, v spojeni s chorobou.
Vyjadrit spolupatricnost i sucit sa podarilo aj detom z Materskej skoly na Nalepkovej 50 v
Brezne. Ich ruckami vytvorene narcisy milo a nezne ponukali v skolkarskom
"kvetinarstve" vsetkym rodicom. Odmenou im bol urcite pocit sladky ako ten
marcipan, usmev na tvarach rodicov, ktorym dakujeme aj za financne prispevky. Tieto si
osobne prisla prevziat M. Parobekova z oddelenia vychovy ku zdraviu z Nemocnice s
poliklinikou v Brezne.
D. Lestakova...
V piatok 7. aprila nasa skola v Pohronskej Polhore ziarila
zltou farbou, pretoze vacsina z nas zareagovala na vyzvu Dna narcisov S ligou proti
rakovine nosime kvet ludskosti. A tak sme spolocne dokazali, ze nam nie je lahostajny osud
ludi, ktorych postihla tato zakerna choroba a ze si uvedomujeme, ze sa to tyka nas
vsetkych.
K pedagogom a ziakom sa pridalo mnozstvo spoluobcanov z Pohronskej Polhory a
Michalovej. Oslovili ich hliadky osmakov, ktori sa prikladne zhostili svojej ulohy a z
poverenia skoly organizovali Den narcisov v obciach. Dakujeme vsetkym, ktori podla svojho
uvazenia prispeli financnou sumou. Ziaci, pracovnici skoly a obcania z obidvoch obci
zozbierali 7150 korun.
V mene Ligy proti rakovine dakujeme vsetkym za prispevok ku Dnu narcisov. Vas dar
spolocne s darmi tisicok spoluobcanov dava nadej znizit pocet ludi chorych na rakovinu a
zmiernit bolest a utrpenie tych, ktorych tato choroba postihla. Znovu sa ukazalo, ze ludia
sa pre dobru vec dokazu podelit, aj ked sami nemaju prostriedkov nazvys. Este raz dakujeme
za vasu ludskost a dar!
Mgr. L. Albertyova |