V jarnom zvykloslovi mali velkonocne sviatky a vsetky ukony, ktore sa viazali k tzv. Velkemu tyzdnu, velky vyznam. Rozne ukony mali privolat prosperitu hospodarstva, bohatu urodu, ale i zdravie pre celu rodinu.
Po velkom upratovani, bieleni ludia verili v liecivy ucinok jarnych vod. Preto na Zeleny stvrtok, Velky piatok a Bielu sobotu bolo vseobecne zauzivane umyvanie sa v potoku este pred vychodom slnka. Matere umyvali deti, aby nemali chrasty a vyrazky. Dievky sa zas umyvali preto, aby boli zdrave, pekne a sikovne. No vo velkonocnom obdobi sa uskutocnovali aj praktiky, ktore mali ochranny vyznam, preto na Velky piatok pastieri trubenim vyhanali z dediny zle sily, gazdovia potierali cesnakom dvere stajni, chlapci zas po zaviazani zvonov behali po dedine s drevenymi rapkacmi. V greckokatolickych dedinach na Velkonocnu nedelu sa v kostole posvacovali jedla, prinasali ich zeny, hovorilo sa, ze chodia "s paskou". V kosi nesmel chybat kolac upeceny v okruhlej plechovej forme s vlnitym okrajom, ktory pripominal slnko. No v kosiku boli aj vajicka, klobaska ci ine jedla. Posvatenym jedlam sa pripisovala zvlastna moc, preto nic z jedal sa nemalo vyhodit. Velkonocna nedela bola poslednym dnom, kedy si dievky este pripravovali vajicka pre kupacov. Varili ich v odvare z cibulovych listov ci kory stromov.
No vyvrcholenim celeho velkonocneho obdobia bol predsa len Velkonocny pondelok. To uz od vcasneho rana, niekde uz od polnoci chodili skupinky mladencov po kupacke. V rukach nosili drevene sochtare, krhle ci kupy. Dievky uz niekolko dni pred pondelkom rozmyslali, kde sa schovaju. Niektore z nich do pondelka rana nespali v dome, v izbe, ale najcastejsie na sope, len aby ich mladenci nenasli. Poniektore sa poschovavali aj do jam od zemiakov. Ale vsetko bolo marne, mladenci si ich vzdy a vsade nasli. Ked uz hrozilo, ze kupaci dievky naozaj nenajdu, pomohol im otec dievky, ktory na ukryt upozornil. Neraz sa stalo aj tak, ze na seba upozornili aj dievky samotne. Ved by bolo byvalo velkou hanbou, aby v tento den ostali nepoliate. V dome na Horehroni sa takto schovalo pat dievok, ked sa uz zdalo, ze mladenci odchadzaju, dievky zasepkali: "Uz nas musky stipu, kym nas neokupu, ale ked nas okupu, uz nas viacej nebudu".
Dievky v dedine byvali len vtedy hrde, ked co najviac siat susili na priedomi v tento den. Ani dievke, ani rodicom vobec neprekazalo, ked prislo co najviac kupacov. Odmenou za dobru kupacku pri studni ci pri potoku, kedy na dievke neostavala ani nitka sucha, byvalo male pohostenie a samozrejme aj pekne vyzdobene vajicko - kraslica. Trochu inak tomu byvalo v Pohorelej a v Bacuchu. Tu mladencov v dome nehostili, ale poobede z kazdeho domu do krcmy niesla mat ci starsia dievka "kupacno". V kosiku byvala klobaska, vajicka, flasa palenky ci vina. Vsetko toto preberal a znacil si mladenecky richtar. Bolo to vlastne vstupne na vecernu zabavu. Ale neraz sa aj tak stalo, ze mladenci dievku okupali, ale kupacno nedoniesla. Ak ale potom takato dievka vecer prisla na zabavu, mladenci jej dali zahrat "mars" a dievka s placom a hanbou musela odist.
Skoncili sa velkonocne sviatky. Starec, co uz takmer neveril, ze ostane este nazive, ked skoncila oblievacka, si povzdychol: "Zimu som prezil, naisto mam pred sebou aspon rok zivota". S Velkou nocou si posielame pozdravy, do ktorych pribalujeme aj kusok lasky. Piesen, ktoru zacala spievat jar, sa po Velkej noci premenila na velkolepu hymnu zivota.