Liecive rastliny a koreniny

Prvosienka vyssia - Primula elatior (kasicka)
Je to trvaca bylina, z hnedeho valcoviteho podzemku vyrasta ruzica vajcovitych az podlhovastych listov s vrubkovym okrajom. Z ruzice sa dviha stvol (byl) 15 - 30 cm vysoky, zakonceny nevonavymi ovisnutymi zltymi kvetmi na dlhych stopkach. Kvitne od marca az do polovice maja podla toho, v ktorej lokalite prave rastie.
Rastie od pakorhatiny az po alpsky stupen takmer po celej Europe. Najdeme ju na vlhkejsich miestach vo svetlych lesoch a v krovinach. Kvitne o nieco skor ako podobna prvosienka jarna nizkokveta. Kvety vyrastaju celkom pri zemi (Primula veris). Pri zbere sa medzi tymito druhmi nerobi ziadny rozdiel. Zbieraju sa podzemky s korenmi (vo vacsine statov chranene) a kvety. Drogy obsahuju saponiny, silicu a fenolove glykozidy, v kvetoch su este naviac flavonoidy. Podla ludovej tradicie kvety pomaju pri nervovej slabosti, nespavosti, zavratoch a migrene. Pri migrene sa odporuca zapar z 10 lyziciek kvetov na 2,5 dl vody, 10 minut nechat vyluhovat, cez den pit po duskoch. V Taliansku sa z kvetov prvosienok vari sirup, ktory sa uziva na spomenute neduhy 2 - 4 lyzicky denne. V cajovinach proti nespavosti, migrene a zavratom sa kvet zvycajne kombinuje s korenom valeriany, kvetom levandule, so sulockami chmelu, s lubovnikom alebo korenom kuklika mestskeho, a to rovnakym dielom. Z lyzice zmesi sa pripravi zapar, z rovnakej davky aj odvar, potom sa vyluhy spoja a cajovina sa moze uzivat. Drogy sa pouzivaju aj na kloktanie pri zapaloch hrdla, pricom ucinnost korena je vyssia.
Lepsie ucinky prvosienky najma pri suchom kasli sa zvysuju kombinaciou kostihoja a listom podbela.
(Vysvetlivky: saponiny - glykozidy, charakteristicke velkou penivostou, vyuzivaju sa aj v hasiacich pristrojoch, silica - etericky olej - zmesi tekutych latok - prchave, fenolove glykozidy - cyklicke zluceniny s dezinfekcnymi ucinkami najma na mocove cesty, flavonoidy - velmi rozsirene fenoticke zluceniny zosilnujuce hlavne farmakodynamicke ucinky).
V ostatnom case sa obnovuje tradicia tzv. jarnych kur, vzhladom na to, ze cez zimu je organizmus znacne oslabeny nedostatkom vitaminov. Okrem jarnych polievok a omacok z cestvych bylin, bohatych na vitamin C, do jarnych kur sa zahrnuju cajovinove zmesi, vhodne najma proti jarnej unave, ktore regeneruju a zveladuju organizmus.
Na jarne kury sa pouzivaju hlavne tieto cajovinove zmesi: 1. Rovnaky diel listu cernice, maliny, ciernej ribezle a bazy (po 25 g - 1 - 2 lyzicky zmesi preliat 2 dl vriacej vody, pit rano i vecer). Lepsie sa osvedcuje maceracny zapar (davku zaliat studenou vodou a dat vyluhovat). Obidva vyluhy spojit, preliat do termosky a pit po duskoch po cely den. 2. List zihlavy, vnat mysieho chvosta a koren pupavy, vnat veroniky lekarskej, kvet trnky a podbelu: zmes cajoviny zaliat horucou vodou, 15 minut nechat prikryte, pit rano, na poludnie a vecer po duskoch. 3. Vnat imela, kvet hlohu, list vrby a plod rasce - pripravit zapar ako v predoslych. 4. List brezy, list zihlavy, vnat lubovnika, kvet a list bazy ciernej. Za lyzicu zmiesanej cajoviny namacat asi 7 hodin v 2,5 dl vody. Polovicu vyluhu zliat, druhu polovicu spolu s bylinami povarit a obidva vyluhy spojit. Pit trikrat denne po 1,5 - 2 dl. Tato slovenska cajovina v podstate mocopudna ma z tela odstranit produkty zapalovych procesov.
To su zhruba jarne kury, ktore mozete aplikovat uz aj z cerstvych rastlin alebo ususenych z minuleho roka. Poznamka: Liecive rastliny sa susia v tieni pri mensej teplote. Nabuduce: pazitka a plucnik lekarsky.

M. Vrbovska