Osmeho maja pripravili deti zo Zakladnej umeleckej skoly v Helpe pod vedenim svojich profesoriek Popovicovej a Lemovej slavnostny koncert, ktory bol venovany Dnu vitazstva. Na koncert boli pozvani pamatnici II. svetovej vojny. Po slavnostnom koncerte sme si uctili pamiatku padlych hrdinov polozenim kytice k pomniku padlych hrdinov v I. a II. svetovej vojne. Strnasteho maja sa rozziarilo namestie obce nasimi najmensimi. Tento den v Helpe patril nasim mamam a starym mamam. V kulturnom programe, ktory zacal o pol tretej na namesti, sa predstavili deti z materskej skoly, ziaci zakladnej skoly a zakladnej umeleckej skoly. Dvadsiateho osmeho maja oslavia nase deti svoj sviatok - Den deti. Kulturny program bude v prirodnom amfiteatri a po jeho ukonceni sa deti zabavia na diskoteke. Stvrteho juna uz po druhykrat privita prirodny amfiteater detske folklorne subory z Telgartu, Sumiaca, Pohorelej, Helpy, Polomky a z Brezna. V rezii Jana Jankova otvoria I. rocnik detskeho folklorneho festivalu Kolovratok v prirodnom amfiteatri poobede o druhej. Hostami I. rocnika budu detsky folklorny subor Ocovianik z Ocovej a Rozmarija z Presova. Hlavnym garantom a sponzorom programu je firma Slovpump Trade, s.r.o., Zavadka nad Hronom. Sme velmi radi, ze vdaka nim sa moze konat tento rocnik, ze pomahaju nasim detom zachovavat ludove tradicie a rozvijat svoje nadanie.

No a po tomto kolotoci spevu a tanca sa uz priaznivci folkloru mozu tesit na 35. rocnik Horehronskych dni spevu a tanca a X. rocnik Eurofolkloru. A veru je sa na co tesit. Ved organizacny stab venoval priprave tohto jubilejneho rocnika mnoho usilia. Tohtorocne Horehronske dni sa budu konat v dnoch od 23. do 25. juna. Piatok 23. juna popoludni o tretej sa na malom podiu na namesti obce uskutocni sutaz solistov tanecnikov a tanecnych parov. Vecer o siedmej sa Privitankou otvori 35. rocnik Horehronskych dni spevu a tanca, v ktorej budu ucinkovat domace folklorne subory Helpan, Priehyba, Helpancok a ziaci Zakladnej umeleckej skoly v Helpe. O osmej sa v hudobnom programe pod nazvom Na Kralovej holi predstavi Jan Ambroz so svojimi hostami. O pol desiatej uz amfiteater ozije vystupenim folklorneho suboru Gymnik z Bratislavy. V sobotu 24. juna od desiatej hodiny na malom podiu na namesti obce sa predstavia solisti tanecnici a tanecne pary. Hlavny program zacne poobede tridsat minut po stvrtej sprievodom obcou. O pol siestej bude javisko patrit detskym folklornym suborom z okresov Brezno a Banska Bystrica. O siedmej v programe pod nazvom Jubilanti vystupia folklorne subory Bystrina a Spievanky z Banskej Bystrice, Mostar z Brezna a domaci Helpan, ktory tohto roku oslavuje sedemdesiatpat rokov svojho vzniku. O deviatej vo vecernom galaprograme, ktory bude spracovany na temu Svadba, sa nam predstavia folklorne subory z Breznianskeho a Banskobystrickeho okresu. Stalo sa nemennou tradiciou, ze sobotny vecerny program patri profesionalnemu telesu. Divaci sa preto uz teraz mozu tesit na vystupenie suboru Lucnica z Bratislavy. Nedela 25. juna od skorych rannych hodin bude patrit tym, ktori sa chcu naucit tance z roznych regionov. V zakladnej skole sa mozu folkloru priucit vsetci. Samotny program zacne v popoludnajsich hodinach od druhej X. rocnikom Eurofolkloru. Na nom sa predstavia zahranicne folklorne subory. O tretej v galaprograme uvidime folklorne subory z okresov Brezno a Banska Bystrica. Aj tento rocnik bude mat sprievodne podujatia - vystavu, ktoru pre vsetkych pripravilo Horehronske muzeum v Brezne a vystavu fotografickych materialov neb. vdp. Michala Caneckeho. V drevenici na amfiteatri sa budu moct zaujemcovia o ludove remeslo priucit pod skusenym dohladom odbornikov z KAV. Namestie obce sa stane dejiskom ludoveho jarmoku, kde budu umelecki vyrobcovia predvadzat svoju zrucnost.

V case slavnosti bude v Helpe veselo, preto vsetkych co najsrdecnejsie pozyvame. Vitajte teda v Helpe.

M. Kemkova

na temu tulave psy

Na tulave psy sa nam uz vystazoval nejeden citatel. Hlavne po breznianskych uliciach sa ich potuluje dost a z mnohych veru ide strach. Zaujimalo nas preto, ako to vyzera po horehronskych dedinach a niektorym starostom sme telefonicky polozili otazku, ako riesia tento problem.

Martin Gonda, starosta Benusa: - Povedal by som, ze je to velmi zlozity a tazko riesitelny problem. Su firmy, ktore robia sanaciu, resp. odstrel psov, ale problem je v tom, ze ked pridu na takuto akciu, pohyb psov v obci je maly. Tazko vystihnut cas, kedy je pohyb velky. Nezodpovednostou obcanov psy utekaju a potuluju sa. Mame sice VZN, ale jeho dodrziavanie dost tazko usledujeme, vyzadovalo by si vyclenit na to jedneho pracovnika.

Maria Repkova, starostka Drabska: - Chceli sme prijat vseobecno-zavazne nariadenie (VZN), ale okresna prokuratura nam to neschvalila s odovodnenim, ze je prijaty zakon, ktory nedovoluje VZN o tulavych psoch. Cize psy sa aj nadalej potuluju a nevieme tomu zabranit.

Jozef Fillo, starosta Helpy: - Tento problem mame aj my. Uz davnejsie sme prijali VZN, v ktorom je podrobne riesena aj tato otazka. Bohuzial, problem sa vyskytuje stale. Existuju totiz aj take psy, ktore nemaju konkretneho majitela, su to tulave psy a tie su najhorsie. Ludom nahanaju strach zvlast velke psy. Prave v utorok 9. maja sme na plene hladali riesenie. Asi pred siestimi rokmi sme zavolali sarhu, ale psy akoby to citili a nebolo ich. Za odchyt treba zaplatit a moze sa stat, ze psa nechyti a ked ho chyti, je zle-nedobre, ked majitel musi zaplatit pokutu. V obci konkretne mame urcitych ludi, ktorych psy sa tulaju, a tak sme na plene dohodli, ze ich zavolam na osobny pohovor.

Otto Vacok, starosta Hornej Lehoty: - U nas to nie su priamo tulave psy, podla "ciasky" vieme, ze maju svojich vlastnikov. Ovsem stava sa, ze pes ujde z ohrady, kde je uviazany, alebo caka na svojho majitela pred obchodom. Zatial nie su nebezpecne, spinia vsak miestne komunikacie a verejne priestranstva, co by mal odpratat ich majitel.

Elena Kordikova, starostka Jasenia: - V nasej obci ani nie su tulave psy, ale take, za ktore ich majitelia platia, no behaju po ceste neuviazane. Vyhlasenia v rozhlase ostali bez ucinku. Niekedy aj priroda vola a psy sa neudrzia. Asi pred troma rokmi sme zavolali sarhu na odchyt, ale neoplatilo sa to. Stalo nas to 5000 korun a poobede psy behali dalej. Podla mna je odchyt psov uplne zbytocny, oni to citia a ked prisiel sarha, na ulici nebol ani jeden. Prijali sme VZN o verejnom poriadku, kde sa hovori, ze majitel ma mat psa vo vlastnom objekte. Podla zakona vsak taketo VZN by nemali byt prijimane.

Dusan Adamek, starosta Pohronskej Polhory: - Je to problem. Asi pred tromi rokmi prisiel sarha, nic nepostrielal a zaplatili sme. Jedine osvetou, vyzvou v rozhlase upozornujeme, aby sa psy nepotulovali po uliciach a kontrolujeme, kto zaplatil. Mena neplaticov zverejnime. Tym, ktori maju dvoch az troch psov, neplatia a tulaju sa im, sme dali prikaz na utratenie.

Martin Mekel, starosta Telgartu: - Zakon o ochrane zvierat hovori, ze tulave psy nemozeme likvidovat tak, ako v minulosti. Po nasich skusenostiach so zvolenskom firmou Sarha by bol obecny rozpocet ochudobneny zhruba o 8000 korun za jedneho odchyteneho tulaveho psa. U nas udajne jedna firma odkupila vsetky psy, ktore obcania nechceli dalej chovat, boli im na obtiaz, nezaplatili poplatok a neboli ockovane, za ovela nizsiu sumu.

PaedDr. Dusan Sliacan, starosta Valaskej: - Aj my musime celit tomuto problemu, a to z dvoch stran. Na jednej strane opravnenym poziadavkam obcanov, aby tulave zvierata boli odchytavane. Na druhej strane ochrancom zvierat, ktori proti takemu postupu, aky realizuju odchytavaci tychto zvierat, maju vyhrady, ze ide o tyranie zvierat. Aj ked plati vyhlaska o chove zvierat (maciek, psov a pod.), majitelia ju malokedy respektuju, ba vyskytuju sa aj take pripady, ze zastavi osobne motorove vozidlo a z neho vypustia psa alebo macku a vozidlo pokracuje dalej. Pokial tuto skutocnost nebudeme riesit zakonnou cestou, je tazke predpokladat napravu, aj ked obcania maju pravdu, ze takymto sposobom je ohrozovany ich pohyb na ulici.