Mesto Brezno si v tomto roku pripomina vyznamne vyrocia z historie - 735. vyrocie pisomnej zmienky, 620. vyrocie udelenia mestskych prav a 350 rokov od ziskania titulu kralovske mesto. Ako tvorivy pozdrav k tymto vyrociam by mala prispiet vytvarna sutaz.

Vyhlasovatel: mesto Brezno. Usporiadatel: mestsky urad, oddelenie spolocenskych veci a zahranicnych vztahov a Horehronske zdruzenie vytvarnikov. Uzavierka sutaze: 31. august, sutazne prace treba zaslat na adresu: Mestsky urad Brezno, Nam. gen. M. R. Stefanika c. 1, 977 01 Brezno; obalku oznacte textom Vytvarna sutaz. Vystava: 6. - 30. oktobra v synagoge, vernisaz v ramci podujatia Dni mesta, sucastou vystavy bude i rozborovy seminar pre ucastnikov sutaze za ucasti porotcov - profesionalnych vytvarnikov a vytvarnych pedagogov, resp. teoretikov umenia. Temy: 1. Podoby Brezna - mestske dominanty, zakutia a primestske lokality, patriace ku koloritu mesta Brezna; 2. Vyjavy z historie mesta; 3. Vyznamna postava - dejatel z historie mesta; 4. Navrh dekorativneho alebo uzitkoveho predmetu na ucel darovania, resp. predaja turistom s temou mesta Brezna.Techniky: lubovolne - malba, kresba, grafika, plastika, kombinovana technika, keramika. Vyhodnotenie a ocenenie sutaze: Prace ohodnoti odborna porota, ktora rozhodne o umiestneni autorov a udeleni cien. Hlavnu cenu udeli primator mesta. Sutazne prace sa vracaju, mesto vsak moze sprostredkovat ich predaj, resp. vybrane prace mesto odkupi na vyzdobu reprezentacnych priestorov.

Ostatne podmienky: Prace musia byt oznacene menom, priezviskom a bydliskom autora, treba uviest i nazov prace. Sutaz je urcena pre vytvarnikov nad 18 rokov.

Niektori si myslia, ze je to "sprosta trieda"

Ziaci vstavaju zo stoliciek, ucitel kraca za katedru, deti ani pedagog si vsak nesadaju. Vyucovanie zacina nenasilnou formou, basnami, piesnami, hrou na fujarkach. Deti si medzi sebou (niektore aj ucitelovi a mne) podaju ruku a cosi si zazelaju. Potom hravou formou prechadzaju k uceniu. Dnes to bude dvojhodinovy blok matematiky. Ziaci pracuju samostatne, ucitel vela neprednasa, poradi, pohladi, zvonenie im vobec neprekaza, pokracuju dalej. Pytate sa, co je to za hodinu? Sme v piatej triede Zakladnej skoly v Zavadke nad Hronom, kde sa vyucuje prvkami waldorfskej pedagogiky a vyucujucim je riaditel tejto skoly Frantisek Baloha, ktory ma pozval na navstevu.
Waldorfska pedagogika nesie meno podla miesta svojho vzniku v Nemecku. Zalozena je na hre, kde v obmedzenej miere pouzivaju direktivne metody (nariadovanie, zastrasovanie), doraz je skor na slovnom hodnoteni. Ucitel sa viac potrapi v priprave ako na samotnej vyucovacej hodine. Na Slovensku su najdalej, pretoze aplikuju pravy waldorf. Toto a vselico ine som sa dozvedela tesne pred vyucovanim v rozhovore s panom riaditelom.
V roku 1994 Frantisek Baloha so skupinkou slovenskych pedagogov navstivil Holandsko a tam okrem ineho videl aj waldorfsku skolu v Utrechte, kde nanho zaposobila pani ucitelka Janike. Tato osoba zmenila jeho pohlad na skolstvo, na skolu a ukazala mu, ako sa da inaksie robit s detmi. Po navrate hovoril o tychto novych poznatkoch a skusenostiach s kolegami: "Pocuvalo ma viacej ucitelov, ale zaujem prejavila len Anna Gordulicova, V roku 1995 si zobrala prvakov, z ktorych su uz, ako vidite, piataci. Okrem toho mame este jednu druhu a jednu prvu triedu," - hovori a pokracuje: "Zavolal som vas sem hlavne preto, lebo uz mam dost tvrdeni niektorych ludi, ze v nasej skole mame "sproste triedy". Myslia tym triedy, kde sa nevyucuje klasickym sposobom, ale alternativne, prvkami waldorfskej pedagogiky. Posledna kvapka, ktorou moj pohar trpezlivosti pretiekol, bola, ked jedna matka po tyzdni povedala, ze ziada preradit svoje dieta zo "sprostej triedy" do triedy normalnej. Kladiem si otazku: Preco je jedna trieda normalna a druha trieda sprosta? Nie, nebudem hladat dovody, preco je nase skolstvo zle. U rodicov totiz este stale existuje pocit maximalizacie narokov nie na seba, ale na svoje dieta a to iste si predstavuje aj velka cast pedagogov. Dokazeme hravo "znasilnit" male sest, sedem, osemrocne dieta, aby nam mohlo opakovat to, co mu povieme, aby bolo vykonavatelom len a len nasich prikazov. Je to schopne urobit? Do urcitej miery ano. Problem vsak nie je s takymi detmi, ktore nam vyhovuju, ale s detmi, ktore maju svoj nazor a povedia nieco ine alebo nie su schopne nieco urobit, nezvladnu to. A sme tam, kde chceme byt. Dieta odide zo zakladnej skoly a konci s vlastnym vzdelavanim. Takze vratim sa k tomu, preco je tato waldorfska trieda sprosta podla nazoru rodicov. Preto, lebo sa deti ucia pisane pismena v druhom rocniku a nie v prvom. To je hlavny dovod."
Najskor vypracovali plany, pohovorili s rodicmi, no a zacali. Uz piaty rok spolupracuju s holandskym ucitelom Janom Netom, ktory ich uviedol na pravu mieru, vsetko skorigoval, upravil. Jeho pritomnost na hodinach umoznila pani Gordulicovej vyprofilovat sa a bezprostredne ziskat velmi vela poznatkov o "waldorfe".
Aky je teda hlavny rozdiel od klasickej triedy? " V klasickej triede je doslova umenie udrzat pozornost ziaka na vyucovacej hodine. Vo "waldorfe" maju deti cinnost, vyucovanie zacina hravou formou, odputanim od domacnosti. V bloku sa vyucuju hlavne predmety, matematika a slovensky jazyk. Kym vsetko dalsie je normalny hodinovy system, teda neporusujeme ucebne osnovy a deti su vyrovnane. V klasickej waldorfskej skole sa prebera abeceda, zvladnutie pisania a citania spolocne v troch rocnikoch, kym klasicke slovenske skolstvo ma povinnost tieto styri druhy pismen prebrat v prvom rocniku. Aka je to zataz na dieta, ked k tomu priratate dalsie naroky a povinnosti, co potom? Pre holandsku i slovensku stranu je prijatelne, aby v prvom rocniku sa deti ucili citat a pisat len tlacene pismena, v druhom rocniku sa pribera pisane pismo a az po polroku pisu plniacim perom. Na pisanie sa nepouziva nic ostre, lebo tym sa ruka jednoznacne kazi. V klasickej triede sa to naucia vsetko, nie prezitim, ale povrchne, z donutenia, nasilu. V druhom a tretom rocniku sa to len opakuje, tak naco je to? Nasim cielom je dat rodicom moznost rozhodnut sa, ci potrebuju urychlit vzdelanie, alebo ci chcu v dietati prebudit skor pozitivny vztah k uceniu, aby uz v prvej triede ziskalo vztah, lasku, pocit, ze tam chce chodit dobrovolne. Princip je v tom, ze zo zaciatku netreba na dieta klast velke naroky, ale postupne ich zvysovat."
Tvrdenie, ze waldorfska trieda je "sprosta trieda" teda jednoznacne prameni z neznalosti problematiky. Ved aj ucitel narodov J. A. Komensky presadzoval skolu hrou. Dnesny uponahlany svet je samy stres, s ktorym my dospeli zapasime na kazdom kroku. Tento sposob vyucovania vyuziva hrave formy, dieta stres nepocituje. Az buducnost ukaze, ci z tychto detureniec vyrastu odolnejsi ludia, nez sme my.

Spoznavame historicke jadro mesta

Redakcia Horehronia v spolupraci s Horehronskym muzeom pripravili ku Dnom mesta Brezna a jeho historickym jubileam (6. - 8. oktobra) sutaz Spoznavame historicke jadro mesta. Pocinajuc tymto cislom do septembra kazdy tyzden postupne zverejnime patnast sutaznych otazok. Kazda bude pozostavat z dobovej fotografie, alebo z fotografie detailov vyzdoby historickych budov, pripadne neobvyklych pohladov na konkretnu stavbu. Objavia sa aj zabery dnes uz neexistujucich objektov. Sutaziacim pomoze kratky text charakterizujuci stavbu tak, aby sa lahsie zorientovali a zaroven dozvedeli niekolko udajov z jej historie. Ulohou bude pomenovat objekt na fotografii - urcit ho v sucasnej zastavbe mesta tak, ze uvediete nazov firmy, institucie alebo zariadenia, ktoreho je momentalne sidlom a ulicu, resp. namestie (napr. budova mestskeho kulturneho strediska na namesti, budova Vseobecnej uverovej banky na Sturovej ulici a podobne). Z citatelov, ktori spravne odpovedia na vsetkych patnast otazok, vyzrebujeme troch vyhercov, ktori budu odmeneni vecnymi cenami.

Odpovede posielajte az po skonceni sutaze, na zaver vsetky fotografie a texty este raz zverejnime.

Prva sutazna otazka: Dom na narozi ulic v blizkosti namestia patril kedysi jednemu z najbohatsich obyvatelov mesta Janovi Sprengerovi. Od roku 1910 mohli okoloiduci studenti mestianskej skoly zazriet v jeho dvore sochara Stefana Padlicku. V roku 1927 dom vo velmi zlom stave odkupilo mesto a na jeho pozemku postavilo svoj prvy najomny dom, ktoreho fasadu zdobi mestsky znak. Pamatnici ho poznaju pod nazvom "stara posta". Napiste na narozi akych ulic (sucasnych) dom stal a nazov aspon dvoch firiem, ktore v novopostavenom dome sidlia.