(Pokracovanie)

Rok 1960/61 bola zaujimavy z niekolkych hladisk: o ziaci zacali dostavat ucebnice a pomocky zadarmo, o bola dobudovana nova skola v meste, s cim suviseli aj zmeny v skole - cast ziakov zostala v skole a cast presla do II. ZDS na Sturovej ulici (byvala JSS), cim sa odstranilo zmenne vyucovanie, ktore bolo od roku 1953, kedy sa zriadila osemrocna stredna skola, o Brezno prestalo byt okresnym mestom. V tomto skolskom roku az do roku 1981 bola riaditelkou skoly Alzbeta Kachnicova.
V skolskom roku 1965/66 sa robila generalna oprava skoly. Pocas letnych prazdnin sa nanovo prerobila elektroinstalacia skolskej budovy. V jesennom obdobi sa v generalnej oprave pokracovalo. Bola zavedena vodoinstalacia po celej budove, bez umyvadiel a kohutikov. Na prizemi vymienali postupne okna, dvere a podlahu. Pre nedostatok okien sa v januari praca prerusila a do konca skolskeho roku 1965/66 nebola obnovena.
V skolskom roku 1981/89 prevzal funkciu riaditela Stefan Giertli, po nom nastupil Emil Urban, ktory na tomto poste zotrval az do roku 1991.
Sestnasteho oktobra 1990 si slavnostne pripomenuli 80. vyrocie skoly. Dvadsiateho deviateho maja 1991 skolska rada na svojom zasadnuti zvolila Ivana Stehlika (zastupcu) za riaditela skoly. V tomto skolskom roku bolo v skole 30 tried a navstevovalo ju 852 ziakov. V skolskom roku 1991/92 bolo v skole 30 tried a do skoly chodilo 772 ziakov. Alena Bulakova sa v umeleckom prednese umiestnila na 2. mieste v celoslovenskej sutazi. Ziak Martin Sojka zo 6.A triedy ziskal 1. miesto v okresnom kole biologickej olympiady. V skolskom roku 1992/93 v skole zbieralo vedomosti 704 ziakov, z toho 353 chlapcov a 351 dievcat. V celoslovenskom kole biologickej olympiady bol Jan Paros na 3. mieste. Majsterkou Slovenska v biatlone sa stala Eva Dolinska. Prveho juna 1993 skola ziskala v sutazi lahkoatletickych pretekov o Putovny pohar mesta Brezna 1. miesto. V skolskom roku 1993/94 sa v skole ucilo 624 ziakov. Do regionalneho kola v prednese poezie a prozy postupili dve ziacky. V skolskom roku 1994/95 oslavovala skola 85. vyrocie a navstevovalo ju 555 ziakov. V XXI. rocniku olympiady slovenskeho jazyka ziskal Jan Paros v okresnom kole 1. miesto. V skolskom roku 1995/96 chodilo do skoly 559 ziakov, ktori vynikli v sportovych sutaziach. Na X. Horehronskych hrach ziskali styrikrat 1. miesto. V skolskom roku 1996/97 navstevovalo skolu 496 ziakov. Na skolskom dvore sa dokoncila 60-metrova bezecka draha a ihriska. Na betonovom oploteni arealu skoly sa zacali realizovat ekosteny. V skolskom roku 1997/98 do skoly chodilo 438 ziakov. Skola prebrala cestny nazov ZS Karola Raposa. Pokracuje sa na realizacii ekopanelov na betonovom oploteni skoly. Zuzana Trembova v sutazi v prednese obsadila 1. miesto a v celoslovenskom kole bola stvrta. V Pytagoriade boli uspesni Matej Jasensky a Dusan Katona. V skolskom roku 1998/99 sa stala riaditelkou skoly Mgr. Danka Jarabova. Skolu navstevovalo 398 ziakov. Pokracovala praca na ekopaneloch, ktoru rozsirili na celookresnu sutaz vo vytvarnom prejave na betonovych plochach s temou Slovensko ocami deti. Zacala sa prestavba skolskeho bytu na jedalen. V skole zacal pracovat ziacky parlament. Do okresnych a vyssich sutazi postupilo 75 ziakov. Najuspesnejsim bol Dusan Katona, ktory reprezentoval skolu vo viacerych sutaziach. Skolsky rok 1999/2000 je pre skolu tiez uspesny. Otvorenie skolskeho roku sprevadzalo aj sprevadzkovanie skolskej jedalne, ktorej sa vsetci velmi potesili. Vyucujuci aj ziaci dostali k dispozicii pristup k pocitacovej technike. Dari sa aj v sutaziach, kde ziskali nove umiestnenia: sedem prvych miest, tri druhe miesta, pat tretich miest v okresnych sutaziach (olympiady z nemeckeho a anglickeho jazyka, z matematiky, v sutaziach Saliansky Matko, Hviezdoslavov Kubin, Europa v skole, sachovy turnaj, strelba, volejbal a stolny tenis). Do krajskeho kola v prednese poezie a prozy postupili dve ziacky, z nich Zdenka Slosarova sa umiestnila na 2. mieste.

Tunel (- y), tunelar, tunelovanie (slovo sa teraz casto sklonuje v slovenskych vyssich sferach, ide o "slusne" miliony nasej meny. Raz je to hlboky pad, raz vystup na piedestal. Ved to pozname...)
Uz ci tak, alebo onak, tunely razia tunelari a robota je to tazka. Tunel, na vyraze sa prizivil aj snar, ked hovori, ze... "dostanes ponaucenie; ze zbytocne tuzis po zmene." Tunelari, tvrdi chlapi. Mocuju sa so skalami, so zeminou, s vodou... Vzdy pomaly napreduju po urcenej trase. Rovno. Uhnut, uhnu, len ked to vypocet povoluje. K tymto podzemnym taziarom metaforicky priclenme minirazicov z nasich zahrad: krtkov, hrabosov, mysi... Ich chodby nevestia nic dobreho. Nicia zeleninu, ovocne stromy, ale...
Dalsi slovnik slov uvadza, ze tunel je druh podzemnej stavby vo forme dlhej vodorovnej chodby (ludove podzemnej diery) urcenej na zeleznicnu, automobilovu, pesiu a vodnu cestu...
Tunely vymysleli mudri ludia uz aj preto, aby tieto stavby skratili cestu (ako mosty), ktorej sa "pod nohy" postavil kopec, kopcisko, hora. Vypocty na ich prekopanie museli, musia byt presne, bezpecne, financne narocne...
Na Slovensku mame slusny pocet tunelov. Roznej dlzky, sirky, stupania, klesania. V nasej blizkosti su zname tunely na trati Brezno - Margecany. Zacinaju z Telgartu pod Besnicke sedlo. Tu bolo treba prekonat vyskovy rozdiel 170 metrov. Vznikol tunel telgartsky so spiralovitou sluckou, ktorej celkova dlzka dosahuje 2300 m, prekonava vysku 31 m so stupanim 12,5 promile v obluku s polomerom 400 metrov. Hronsky tunel ma asi 250 m a besnicky 848 m. Prave na Besniku je sucasne rozvodie riek Hnilca a Hrona.
Atraktivnym miestom je aj Stratensky skalny labyrint, ktory tvoria styri tunely a mnozstvo skalnych zarezov. Tu je aj cestny tunel 326 m dlhy. Aj trat B. Bystrica - T. Teplice je spestrena tunelmi. Cremosniansky je najdlhsi a preslavil sa aj v SNP. Desat tunelov napocitame aj na trati z Turcianskych Teplic do Hronskej Dubravy.
Ked sa vyberieme vlacikom do Tisovca, tak sa tiez ocitneme v skalnom podzemi (asi 300 m) Kozieho chrbta.
Na Slovensku su dalej zname tunely: kraloviansky, strecniansky, bujanovsky... a pod hradom v Bratislave su dva. V jednom prechadza trat elektricky a v druhom je hrobka rabina Chatama Sofera...
Zo sveta aspon dva-tri priklady. Pravda, existuju este tunely pre metro a pre privod vody. Najdlhsi vodny tunel je vari v Saudskej Arabii. Ma dvojite 500-kilometrove potrubie. Preteka nim cez pust pitna (odsolena morska) voda do Rijadu.
Na tunely je bohata trat z Belehradu do jadranskeho pristavu Baru. Zahryza sa ich do zeme 250. Dovedna meraju 114 km, co predstavuje takmer stvrtinu dlzky trate.
Vo Svajciarsku je turistami vyhladavany Ladovcovy expres. Premava na trati Svaty Moric - Zermatt. Na dlzke 260 kilometrov prekona 291 mostov a 91 tunelov. Jeden z nich Albulatunnel je vo vyske 1820 m a ma necelych sest kilometrov.
Vo svete su este dalsie vyznamne podzemne priechody pre skratenie vzdialenosti medzi mestami, ostrovmi, krajinami...
S M. Rufusom povedane "ludsky zivot sa ustavicne zivi korienkami, ktorych povod treba hladat v davnejsej i v davnej minulosti". Ludsky zivot sa spojil i so spominanymi stavbami. Vznikali davnejsie, ale su aj mladsie, celkom cerstve. Niektori z nich si vyziadali prave ludsku dan, ale pohyb dejin napreduje. Budovanie tunelov sa nezastavilo. Na Slovensku sa razi dalsi, ten pod Braniskom. Vodicmi tuzobne ocakavany.
Auta sa nam uz nebudu zahrievat. Uz teraz vdaka vam tunelari.

Pranostiky na jun
V juni kazdy hospodar s napatim ocakava Medarda, ci jeho styridsatdnova kvapka bude fungovat. Tato pranostika znamena, ze sa uplatni zotrvacnost v pocasi, co obycajne v tomto rocnom obdobi nebyva pravidlom. Skor je pravidlom, ze sa vystrieda dazdive obdobie s obdobim bez zrazok, ale obycajne nechyba niekolko chladnejsich dni, sposobenych prienikom studeneho vzduchu z vyssich zemepisnych sirok europskeho kontinentu. Tento mesiac je aj prelomovy - konci jar a zacina leto.

Zozbieral: Jozef Pupis