Marianka Kovacikova, ZS Pionierska 4, Brezno:
- Ja som mala na vysvedceni dve dvojky a ostatne jednotky. Cez prazdniny pojdeme ku starkej alebo do Pohronskej Polhory k tete, do tabora tento rok nepojdem.

Mario Pobozny, siestak, Brezno:
- Vysvedcenie som nemal dobre, mal som aj trojky, aj stvorku som mal jednu. Cez prazdniny pojdem asi ku babke do Cierneho Balogu, odtial budeme chodit na Kovacovu, alebo niekde inde sa kupat. Tento rok do tabora nejdem, ale pojdeme mozno s rodicmi na dovolenku na Teply vrch ako v minulom roku.

Lenka Kovacikova, ZS Pionierska 4, Brezno:
- Ja som mala vysvedcenie dobre. Na prazdniny pojdem asi niekde ku starkej na Kiepku a mozno aj do Cierneho Balogu ku babicku.

Daska Knazikova, ZS Pionierska 2, Brezno:
- Vysvedcenie som mala celkom dobre, ale bola na nom jedna trojka z anglictiny, z coho som velmi smutna. Cez leto budeme chodit po Slovensku, po kupaliskach. Mala by som ist do tabora do Rimavskej Soboty, do ktoreho ma prihlasila starka. Na dovolenku s rodicmi by som tiez chcela ist.

Petra Mala, Pionierska 4, Brezno:
- Ja som mala na vysvedceni jednu dvojku z matematiky. Cez leto pojdem na chatu aj s mamou, do Bratislavy, ku starkej. Pojdem aj do tabora, ale teraz neviem kde.

Patrik Trajtel, ZS Pionierska 2, Brezno:
- Vysvedcenie bolo dobre, mal som aj trojky, dve dvojky, tri jednotky. Na prazdniny idem s rodicmi, bratom aj sestrou do Juhoslavie, mozno aj do Grecka pojdeme, este neviem. Tabor sme zatial ziadny nevybrali. Budem aj doma, idem do Velkeho Krtisa, do Dolnej Strehovej s otcom na kupalisko.

Pavol Kypet, ZS Valaska:
- S vysvedcenim som spokojny. Cez leto budem asi tak tyzden u starkej, pojdem na "masinku" do Cierneho Balogu, chodim tam pomahat. Chcem ist aj na kupaliska.

Poznamky k stanovisku mestskeho zastupitelstva
k postaveniu pamatnika Martinovi Razusovi

Dna 11. aprila uverejnil tyzdennik Horehronie stanovisko primatora Brezna k iniciativnemu navrhu Ota Baldovskeho na postavenie pamatnika M. Razusovi v Brezne. Hovori sa v nom, ze mestske zastupitelstvo rokovalo o navrhu 25. februara 1997. Komisia kultury odporucila mestu ziadat stanovisko k podnetu od Matice slovenskej a zaroven v buducnosti uvazovat o vytvoreni priestoru pre susosie, resp. inu formu, ktora bude vyjadrenim vztahu mesta k viacerym osobnostiam kulturneho a spolocenskeho zivota mesta. Tvrdi, ze nejde o nepochopenie myslienky, ale su ine priority, ktore vyzaduje realizovat vacsina obcanov.Taketo vyjadrenie nedava odpoved, co sa v tejto veci od 25. februara 1997 urobilo a ake bolo vyziadane stanovisko Matice slovenskej. Preto mi odpoved pripada ako alibisticka, ako zahratie problemu "do autu", ako potvrdenie, ze ide o nepochopenie myslienky. Mestu Breznu nesluzi ku cti, ze si doteraz nenaslo sposob, ako vyjadrit vdaku tomuto velkemu synovi nasho naroda a obcanovi mesta. Poslanci mestskeho zastupitelstva si zrejme neuvedomili co znamenal M. Razus pre Slovensko a Brezno osobitne. Ved tohto spisovatela, basnika, politika a farara v dobe, v ktorej zil a tvoril volali svedomim naroda.Volali ho tak preto, ze doverne vnimal tazkosti, potreby a nadeje svojho naroda a dokazal ich verne a neohrozene hlasat. Predurcil ho na to jeho moralny profil sformovany "proletarskou" rodinou garbiarskeho robotnika v tvrdom, ale poctivom dedinskom prostredi. Od mladosti sa v nom burilo svedomie proti kazdej, ale najma socialnej a narodnej krivde. Bol muzom cinu s presvedcenim, ze moze existovat spravodlivost, nezistnost a znasanlivost, len treba za ne bojovat. A on bojoval. Nielen ako spisovatel a farar, ale aj ako politik. Za kratky, pracou naplneny zivot nam zanechal dielo predstavujuce dvadsatosem zvazkov prac prozaickej, dramatickej, poetickej, filozofickej a nabozenskej tvorby. V rokoch prezitych v Brezne v romanovej tvorbe cerpal namety z breznianskej historie (Julia, Odkaz mrtvych, Bombura) a predstavoval jedneho z najvyznajmnejsich politikov vtedajsieho Slovenska. Vsetky tieto dovodoy nepovazovali clenovia mestskeho zastupitelstva za dostatocne na to, aby mesto obohatili o vyznamnu kulturnu pamiatku. Nepovazovali za potrebne, aby sa mesto mohlo hrdit pomnikom cloveku, ktory bol jeho obcanom, v nom zil a tvoril a ktoreho volali svedomim naroda. Neporusilo tak svoju tradiciu a zachovalo sa rovnako, ako ked odmietlo prijatie Matice slovenskej.Je pravda, ze mesto ma svoje priority a moze ich plnit len podla financnych moznosti. Ale je aj pravda, ze ak by skutocne myslienku vystavby pomnika pochopilo, tak by sa jeho postavenie do priorit mesta dostalo. Potom by komisia kultury nebola ziadala stanovisko Matice slovenskej, ale bola by sa iniciativne usilovala o ziskanie financnych prostriedkov z mimorozpoctovych zdrojov mesta, od sponzorov domacich i zahranicnych. Maticu by boli len informovali o vysledku svojich aktivit. Lenze to by sa muselo naozaj chciet.Preco vobec stavat pomniky? Nuz preto, aby obcania nezabudali tak, ako sa to stalo nam, v nasom meste, na ktore sme chceli byt taki hrdi.

Dusan Gajdosik

Fajcit - nefajcit? A predsa sa fajci!

Skoro hamletovska otazka. Zachovanie zdravia by malo byt na kazdom useku respektovane, najma kvoli ostatnym spoluobcanom. Urcite zavazi aj ekonomicka stranka. Ked uz niekto ma na "zaudovanie" pluc, nech si ich "udi". Rozhodne vsak len tam, kde to ostatnym neskodi. Zohladnovat by sa mali priestory, kde sa zdruzuje mladez (hlavne deti), starsi ludia a kde sa pracuje a najma sportuje. V nasich vlakoch bol dobre vyrieseny zakaz zadymovania zivotneho prostredia, i ked priprady neposlusnosti sa este obcas vyskytnu. Aj mnohi fajciari radsej cestuju vo vagonoch s cistym vzduchom. V osobnych vlakocho si zafajcia "na cierno" vo WC, alebo vyckaju na zastavku, kde po nich zostavaju zvacsa nedofajcene cigarety. Zda sa mi, ze mame pomerne slabu protifajciarsku propagandu. Predaj fajciva v potravinarskych predajniach vsetkeho druhu by nemal byt povoleny. Napriek tomu, ze v tlaci i v rozhlase uz mnohokrat odzneli kriticke hlasy na tuto temu, zlepsenie situacie takmer necitit.

J. Laubert

Na maticnom zhromazdeni v Martine

Slovakom, ktori sa zaujimaju o politicke a kulturne dianie u nas urcite neuslo, ze nasi, vacsinou slovenski poslanci Narodnej rady SR nedavno schvalili tzv. kniznicny zakon, v ktorom nejde o zlepsienie situacie kniznic vseobecne na Slovensku, ale v ktorom ide o likvidaciu Matice slovenskej, ci prinajmensom o odobratie jej najdolezitejsich ustanovizni - Slovenskej narodnej kniznice a Pamatnika narodnej kultury - Slovenskeho literarneho muzea.V pondelok 3. jula pred budovou Matice slovenskej na martinskej Hostihore viala maticna zastava na pol zrde na znak smutku, ze tento den sa zapisuje do dejin Matice slovenskej ako druhy najsmutnejsi. V tom prvom, v roku 1875 bola zakazana cinnost Matice a zhabane boli jej zbierky uhorskymi uradmi. Vtedy sa prvym hrobarom Matice slovenskej stal Koloman Tiszo. Teraz je to nas minister kultury, ktory v tento den 3. jula o 14.30 h v kinosale na Hostihore odovzdaval novu zriadovaciu listinu novym " panom" Slovenskej narodnej kniznice - uz mimo Matice slovenskej. V tom istom case sa o poschodie vyssie zisli maticiari na cele s predsedom J. Markusom, podpredsedami I. Kovacovicom, S. Bajanikom, zastupcami zahranicnych Slovakov, spisovatelmi, maticnymi pracovnikmi a rodnymi maticiarmi z celeho Slovenska. Zisli sa v legendarnej zasadacke Zlata nit, aby dostojne a pokojne protestovali proti tomuto aktu. Aj ked symbolicka zlata nit Matice slovenskej bola v tento den pretrhnuta uz druhy raz, maticiari vyjadrili presvedcenie, ze aj ked akceptuju zakon, nevzdavaju sa a dalej budu bojovat o zachovanie maticneho majetku, kniznicnych a archivnych zbierok, ktore patria nam vsetkym. Na zhromazdeni sa zucastnil aj zajazd maticiarov z Brezna, Horehronia a B. Bystrice. Kedze na akciu bolo asi uvalene medialne embargo, v skratke: clenovia zajazdu si dopoludnia prezreli priestory Matice slovenskej na Hostihore, vypoculi si podrobnu spravu o cinnosti a aktivitach Slovenskej narodnej kniznice, navstivili Slovenske narodne literarne muzeum - muzeum v Europe ojedinele, ktore mapuje dejiny slovenskej literatury od najstarsich cias po medzivojnove obdobie. Expozicia je v prvej budove Matice slovenskej, v ktorej posobil ako jej prvy podpredseda aj Karol Kuzmany. Potom presli do Narodneho cintorina, kde lezia vyznamni dejatelia nasich narodnych dejin. Pri hrobe J. C. Hronskeho sa spolu s maticiarmi z inych krajov Slovenska, zahranicnymi Slovakmi a predstavitelmi vedenia Matice slovenskej poklonili pamiatke tohto velkeho Slovaka a maticiara pri prilezitosti 40. vyrocia jeho umrtia. Odtial pokojnym protestnym pochodom pesi presli na Hostihoru na zhromazdenie, o ktorom uz bola rec.Dufame, ze co najskor sa maticne ustanovizne vratia Matici slovenskej, aby sme sa nemuseli hanbit pred pamiatkou Hronskeho a ostatnych narodnych dejatelov, ako aj pred buducimi generaciami, ze sme dopustili dalsie rozbitie narodnej ustanovizne - Matice slovenskej.

Za ucastnikov zajazdu A. Prepletana