Udrziavanie verejneho poriadku v meste Brezno je spolocnou vecou vsetkych jeho obyvatelov, navstevnikov a organizacii v nom posobiacich. Ich povinnostou je zachovavat poriadok, dbat, aby sa sustavne zlepsoval vzhlad mesta a zivotne prostredie v nom. Mestske zastupitelstvo v Brezne vydava k tomu podla zakona SNR c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadeni § 6 odst.1 vseobecne nariadenie o verejnom poriadku v meste Brezno v tomto zneni:

§ 1 Udrziavanie verejneho poriadku na verejnych priestranstvach

1/ Za verejne priestranstvo sa podla tohto vseobecne zavazneho nariadenia povazuju vsetky miesta, ktore sluzia verejnosti. Su to najma mestske komunikacie /ulice, namestie, chodniky, parky, cesty, mosty a pod./, verejne priechody, verejne sady, parky, spristupnene zahrady a pod.

2/ V zaujme bezpecnosti obcanov, s cielom zlepsit vzhlad mesta sa na verejnych priestranstvach zakazuje najma:

a/ odhadzovat smeti, papier, obaly, zvysky jedal, ovocia a ine odpadky, b/ znecistovat verejne priestranstva splaskovymi vodami a inymi znecistujucimi tekutinami, c/ nechat psov, hospodarske zvierata a ine zvierata volne sa pohybovat na verejnych priestranstvach, d/ poskodzovat a znecistovat chodniky, cesty a zariadenia v parkoch, e/ z domov, obchodov, prevadzkovych miestnosti a bytov vymetat smeti na verejne prienstranstva, f/ na verejnych priestranstvach cistit, umyvat a opravovat motorove vozidla, g/ lepit plagaty na inych miestach, ako na tych, ktore pre tento ucel urcilo Mestske kulturne stredisko v Brezne, h/ bez suhlasu mestskeho uradu umiestnovat propagacne putace a propagacne skrinky, ch/ nakladat s odpadom v rozpore so zakonom o odpadoch a VZN o nakladani s komunalnym odpadom a inym ako komunalnym odpadom, i/ zhromazdovat sa skupinam obcanov a pozivat alkoholicke napoje na verejnych priestranstvach mimo vyhradenych priestorov, najma na chodnikoch, parkoch a v blizkosti skolskych zariadeni, j/ prevadzkovatelom bufetov a pohostinstiev (vycapov a pod.) vynasat pohare s napojmi mimo zariadenia, k/ predavat tovar bez povolenia prislusnych uradov k takemuto predaju, l/ predavat tovar mimo priestranstiev na to urcenych, m/ parkovat s motorovymi vozidlami pred kontajnermi a zbernymi nadobami na smeti, n/ vyberat odpadky zo smetnych kosov.

§ 2 Udrziavanie cistoty vodnych tokov a nadrzi

1/ Do koryt vodnych tokov a nadrzi sa zakazuje vyhadzovat akekolvek predmety, ukladat ich na brehoch vodnych tokov, nadrzi a na miesta, z ktorych by mohli byt splavene do tokov a nadrzi a tak sposobit zdravotne a bezpecnostne poskodenie.

2/ Zakazuje sa do vodnych tokov a nadrzi, do kanalizacie vypustat alebo vlievat skodlive tekutiny (zvysky oleja, pohonnych latok, zieravin atd.), schopnych ohrozit zdravie uzivatelov vody a zdravotny stav vodnej fauny a flory.

3/ Na brehoch vodnych tokov a nadrzi a v ich blizkosti sa zakazuje vykonavat udrzbu motorovych vozidiel a umyvat ich.

§ 3 Podmienky pre jazdu motorovych vozidiel

1/ Zakazuje sa jazdit s vozidlami, ktore su znecistene a s vozidlami, ktore same alebo svojim nakladom znecistuju verejne priestranstva. Vozidla musia byt zbavene necistot pred vjazdom na verejne priestranstva, najma vozidla vychadzajuce zo stavenisk a terennych ciest. Vozidla nesmu sposobovat znecistenie. Majitelia vozidiel su povinni umoznit cistenie verejnych priestranstiev a odvoz odpadkov.

2/ Obcania a organizacie su povinni udrziavat dvory a stanovistia vozidiel ciste, aby sa z nich neroznasala necistota na verejne priestranstva.

3/ Sypky material vsetkych druhov treba na vozidla nakladat tak, aby sa pocas jazdy nerozsypal. Materialy, ktore sposobuju zapach sa mozu prepravovat len v uzavretych nadobach, v krytych vozidlach, v alebo na vozidlach, ktore su zakryte inym sposobom.

4/ Ak vodic zisti poruchu na vozidle alebo na naklade, a tato by mohla ohrozit verejny poriadok, je povinny ju ihned odstranit. Ak to nemoze vykonat, moze v jazde pokracovat len na miesto, kde moze poruchu odstranit. Je povinny vykonat opatrenia k tomu, aby verejny poriadok bol ohrozeny co najmenej.

5/ Zakazuje sa po vlastnej osi premiestnovat vozidla s kovovymi pasmi a tazke mechanizacne prostriedky.

6/ Zakazuje sa akymkolvek dopravnym prostriedkom vchadzat na chodnik, travnik, zastavovat na chodniku, parkovat na chodniku, travnych kockach a ostatnych travnatych plochach.

7/ Zakazuje sa akymkolvek dopravnym prostriedkom parkovat na miestnych komunikaciach pred vjazdom do objektu tak, ze sa znemozni vjazd alebo vyjazd do objektu alebo z objektu.

§ 4 Skladanie a nakladanie

1/ Skladat a nakladat tovar a material na verejnom priestranstve sa dovoluje len vtedy, ak to nie je mozne vykonat bez zvlastnych tazkosti inde. Skladanie a nakladanie sa musi vykonat co najrychlejsie.

2/ Material urceny na nakladanie mozno ponechat na verejnom priestranstve len bezprostredne pred odovozom. Zlozeny material (drevo,uhlie a pod.) musi byt z verejneho priestranstva odstraneny ihned. Po nalozeni a zlozeni nakladu je odosielatel alebo prijemca nakladu povinny verejne priestranstvo ihned ocistit, podla potreby aj pokropit.

3/ Zakazuje sa skladanie obalov, vozikov a pod. na verejnych priestranstvach.

(Pokracovanie)

Menej odpadu - viac lesa

Mnozstvo papieroveho odpadu neustale narasta ( v roku 1998 to bolo 362 609 ton). Na Slovensku vyhodime denne okolo tisic ton papieroveho odpadu, ktory by zaplnil takmer kilometer dlhy nakladny vlak. Kazdy rok vyhodenim papiera do zmiesaneho odpadu znicime v Slovenskej republike okolo 3500 - 4000 hektarov storocneho lesa. Viaceri vyrobcovia papiera este stale pouzivaju pri bieleni chlor alebo jeho zluceniny, cim vznikaju aj vysoko toxicke latky s roznymi skodlivymi ucinkami. Recyklujeme a zbierame zatial len 34,6 % (udaj z roku 1998), co je zalostne malo v porovnani s najlepsimi zapadoeuropskymi krajinami, kde vyzbieraju a recykluju az 70% pouzitych papierov. Niektore odborne zdroje uvadzaju, ze vyssiu uroven zberu a recyklacie papiera dosahuju v sucasnosti aj niektore rozvojove krajiny Afriky, Juznej Ameriky a Azie. Na Slovensku nie su prijate legislativne ci ekonomicke nastroje pre podporu setrneho pouzivania a zvysenia recyklacie papiera. Narastaju prvky plytvania, napriklad bezplatne vhadzovanie reklamnych materialov, pouzivanie recyklovaneho papiera je male.
Tieto dovody viedli Spolocnost priatelov Zeme k zacatiu kampane pre setrnejsie pouzivanie papiera a zvysenie jeho recyklacie na Slovensku pod nazvom Menej odpadu - viac lesa. Jej cielom je: 1. prijatie danovej ulavy pre vyrobky z recyklovaneho papiera; prijatie ustanovenia v zakone o reklame, aby dorucovatelia neboli povinni vhoadzovat reklamne materialy adresatom, ktori viditelne (napr. pisomne na schranke) uvedu, ze si to nepraju; z dovodu zastavenia plytvania papierom kvoli nevyziadanemu vhadzovaniu reklamnych materialov do schranok; 2.rozsirit sposoby setrenia papierom so zameranim na najvacsich spotrebitelov papiera - urady, obchodne subjekty (napr. pouzivanie papiera z oboch stran, hospodarnejsie vyuzitie plochy); 3. rozsirit triedeny zber papiera pre recyklaciu; 4 rozsirit pouzitie recyklovaneho papiera so zameranim na najvacsich spotrebitelov papiera, hlavne urady a skoly.

Ladislav Hegyi,
Spolocnost priatelov Zeme

Okresny urad v Brezne, odbor pozemkovy, polnohospodarstva a lesneho hospodarstva na zaklade ziadosti Lesov mesta Brezno, s. r. o. a suhlasnych stanovisk odboru zivotneho prostredia, ochrany prirody a krajiny Okresneho uradu v Brezne, Spravy NAPANT, mesta Brezna a obce Jaraba vydal v sulade s § 17, odst. 2 zakona c. 100/1977 Zb. v zneni neskorsich noviel

zakaz uzivania lesov obcanmi,
ktory nadobudol ucinnost 1. jula a plati do 31. oktobra 2000.

Hranica uzemia zacina bodom pri povoznickej mastali v Mlynnej doline, pokracuje metou na Kosariska, dalej po katastralnej hranici medzi k. u. Bystra na Velky Gapel (1669 m.n.m.) odtial cez Kozie Chrbty na Dumbier, z Dumbiera pokracuje hlavnym hrebenom Nizkych Tatier cez Kralicku (1807 m.n.m.) a Lajstroch (1601 m.n.m.) do sedla Certovica, kde krizuje hlavnu cestu 1/72. Od sedla pokracuje na Certovu svadbu (1462 m.n.m.) cez Lenivu na Kecku (1541 m.n.m.), pokracuje cez Jasienok ( 1329 m.n.m.) na Cucoriedkovu (1324 m.n.m.) odtial na kotu Zubra (1191 m.n.m.) ponad Priechodsku na kotu 901. Z koty po katastralnej hranici k. u. Brezno a k. u. Myto pod Dumbierom na Hlinku a konci na vychodzom bode v doline Mlynna.
Toto uzemie zahrna doliny a lokality nachadzajuce sa vo vnutri vycleneneho uzemia: Mlynna, Velky Gapel, Opaleny Ban, Kozie Chrbty, Kralicka, Zingoty, Jarabske Kosariska, Kumstova, Lajstroch, Certovica, Siroka, Bachlac, Jasienok, Oravcova, Kecka, Dlhe Pole, Priechodska, Cierne Dolinky, Hlinka.
Tento zakaz neplati pre pohyb po vyznacenych turistickych chodnikoch s turistickym vybavenim v zmysle platneho navstevneho poriadku NAPANTu. Zakaz uzivania lesov obcanmi v uvedenom uzemi je vyhlaseny z dovodov kritickeho sucha - moznost vzniku poziarov, na zamedzenie koliznych situacii pri spracovani kalamitnej hmoty a tiez z dovodu vykonavania ozdravnych opatreni v lokalite Certovica, kde uzemie je atakovane zberacmi lesnych plodov, ktori uslapavaju sadenice, nicia jamky, vytrhavaju sadenice umiestnene v strmych a extremnych svahoch.
Kontrolu zakazu uzivania lesov obcanmi budu vykonavat pracovnici Lesov mesta Brezno s. r. o. v spolupraci s pracovnikmi NAPANTu a ochrany prirody.
Zdravotna poistovna Sideria - Istota ZZP uz pat rokov poskytuje sluzby svojim poistencom. Zriadovatelmi su najsilnejsie hutnicke podniky. V navaznosti na to ma Sideria - Istota sidlo v Kosiciach a svoje pracoviska proporcionalne rozmiestnene po celom uzemi Slovenska. V kazdej pobocke ci expoziture nasej poistovne dostane klient rychlu a presnu informaciu, resp. radu ako postupovat pri rieseni problemu. Vsetky informacie o nasej poistovni najdete aj na internetovej stranke www.sideria.sk.
Dovolte uviest niekolko cisel, ktore svedcia o uspesnosti a stabilite Siderie - Istoty. Uctovna zavierka ZZP Sideria - Istota za rok 1999 potvrdila pozitivne vysledky hospodarenia avizovane este pred koncom uplynuleho roka. Prijmy poistovne presiahli objem 3 mld korun, vdaka mimoriadne uspesnemu vyberu poistneho. Uspesnost vyberu vratane doplatkov dlzneho poistneho z minulych rokov dosiahla hodnotu 103,79 %, co je v sucasnej ekonomickej situacii hodnotene ako velmi dobry vysledok. Zasluhu na dobrom hospodarskom vysledku maju aj nizsie naklady na zdravotnu starostlivost ako aj celostatny priemer. Na vyvoj nakladov na zdravotnu starostlivost vplyvalo uzatvorenie financneho objemu pre lozkove zariadenia a primarnu ambulantnu starostlivost, struktura poistneho kmena a cielena revizna analyticka cinnost poistovne. Objem vytvorenych zdrojov bol pouzity na pravidelne uhrady za poskytnutu zdravotnu starostlivost a znizovanie miery zadlzenosti voci poskytovatelom zdravotnej starostlivosti.
V prvom stvrtroku 2000 pokracoval uspesny vyber poistneho. Uspesnost vyberu od hromadnych platitelov dosiahla 104,9 % najma zasluhou vymahania pohladavok na poistnom z minulych obdobi. Znizenie stavu pohladavok o 59 milionov korun v prvom stvrtroku je mozne povazovat za velmi dobry vysledok. Operativne plany uhrad poskytovatelom zdravotnej starostlivosti boli zasluhou vysokeho vyberu poistneho splnene. Proces znizovania zadlzenosti poistovne uspesne pokracuje.
Sideria - Istota ZZP si vysokym vyberom poistneho dokazala vytvorit financne zdroje na preplacanie nahrad cestovnych vydavkov. Nadalej nasi poistenci - darcovia krvi dostavaju vitaminove balicky. Sideria - Istota ZZP ma vypracovany program zdravotnej politiky poistovne., ktory je momentalne predlozeny na verejnu diskusiu. Pokracuje v praci na projekte Liekova politika, cielom je dosiahnut maximalnu efektivitu pri predpisovani liekov. Vacsina liekov dodavanych na trh zahranicnymi koncernami ma primerany ekvivalent slovenskej, resp. ceskej vyroby. Na liekoch je podstatne ich zlozenie tzv. ucinna latka. Genericke lieky su rovnocenne s liekmi proferovanymi velkymi farmaceutickymi firmami. Jedine v com sa lisia podstatne je ich cena. Pouzivanim liekov domacej produkcie pomozeme zdravotnictvu dvakrat. Usetrime prostriedky, ktore mozu byt pouzite v inej oblasti zdravotnictva a pomozeme aj slovenskym vyrobcom liekov - t. j. sami sebe. V konecnom dosledku na tom ziska aj pacient sam, pretoze na zahranicne lieky musi doplacat spravidla viac ako na lieky domacej vyroby.

Eva Strmenova
veduca pobocky