|
O uzitku z chovu oviec Chov oviec je charakteristicky tym, ze sa povazoval a povazuje aj teraz za doplnok zivocisnej vyroby. Stredne Slovensko svojim geologickym podkladom, pedologickym zlozenim pody, klimatickymi podmienkami - vydatne dazde, zrazky, pomerne nizka priemerna rocna teplota, bolo predurcene na chov oviec. V suvislosti s rozvojom chovu oviec sa zacali rozvijat i dalsie cinnosti nadvazujuce na ovciarstvo, t.j. cinnosti spojene s vyuzivanim jeho produktov (ovcie mlieko, ovci syr, vlna, koza).Rozsiahle vysokohorske a spolocne pasienky byvalych urbarialistov umoznovali aj na Horehroni vytvarat salasne spolocenstva, v ramci ktorych sa chovatelia dobrovolne zdruzili kvoli paseniu oviec v spolocnych krdloch. Pocet salasnych spolocenstiev zavisel od poctu oviec, od poctu chovatelov a od vymery pasienkovych ploch. Ovce vyuzivaju a zuzitkuju kazdu pastvu i na vzdialenych alebo malo vynosnych pasienkoch. Z ovcich plemien ma na Horehroni prvenstvo slovenska valaska. Ovce sa chovali na obzivu i na odievanie. Hlavnym produkom z ovcieho mlieka je hrudkovy syr a zincica. Menej rozsirenymi vyrobkami su ostiepky a parenice. Hrudkovy syr sa zuzitkoval ako dolezity potravinovy clanok v domacnostiach. Na zimne obdobie syr konzervovali vo forme "sudovky" - koncentrovanej bryndze. Vymiesany syr sa nasolil, natlacil do geletky a uskladnil na suchom, chladnom a tmavom mieste v komore. Takto spracovana bryndza vydrzala 6 az 8 mesiacov. V ludovej strave mala bryndza vyznamnu ulohu. Pouzivala sa na pripravu viacerych druhov jedal (bryndzove halusky, pirohy a pod.). Ostiepky nemali taky vyznam v ludovej strave ako bryndza. Ovce sa chovali v ovela vacsej miere ako doteraz na maso, najma pre domacu spotrebu. Cast masa (baraniny) sa konzumovala ihned, ostatne maso sa zasolilo do geliet, saflov alebo sudkov a po vymoceni v rosole sa vyudilo. Ovcie maso (baranina) sa varilo, jedlo sa teple s chlebom, alebo sa z neho uvaril barani gulas. Okrem kvalitneho masa sa zuzitkovali aj vnutornosti a ovci loj.
J.D. Muransky
Spoznavame historicke jadro mesta Siedma sutazna otazka: Na
tolerancny patent Jozefa II. z roku 1871 mohli stari Breznania spominat len v dobrom.
Zrovnopravnil vsetkych obyvatelov pred zakonom bez ohladu na ich vierovyznanie.
Tristodevatnast breznianskych rodin si mohlo v zmysle nariadenia zriadit svoj kostol a
vydrziavat z vlastnych prostriedkov knaza a ucitela. Zakladny kamen kostola postaveneho
mimo namestia, povodne bez veze a zvonov, polozili 4. juna 1785. O osemdesiatstyri rokov
neskor odkupila cirkev dva domy v jeho blizkosti, aby tak ziskala pozemky a upravila
priestor okolo kostola. Viete, kde sa sa nachadza tento kovany ornament? Stastne detstvo Stastne detstvo - presne tak, ako vlani Presne tak, ako vlani - posledne dva skolske tyzdne stravili clenovia detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo na cestach. Presne tak, ako vlani najvyznamnejsiu cast pobytu a vystupeni zabezpecovala francuzska asociacia Bretonsko - Slovensko pod vedenim Barbary a Jozefa Nivetovcov. Presne tak, ako vlani sa Stastne detstvo po 5400 kilometroch vratilo z uspesneho zajazdu s doznievajucim potleskom Svajciarska a Francuzska. Horuce popoludnie 21. juna vystriedalo ranne Lichtenstajnsko. Krasny den ako stvoreny na prejazd Alp. Priesmyk Klausenpass poskytol nielen takmer letecke pohlady do udoli ci na okolite tri a poltisicovky, ale i na pravu letnu gulovacku. Len na chvilu. V Lausanne Stastne detstvo cakalo ich premierove svajciarske vystupenie. Dopadlo na vybornu. Nielen vdaka tanecnikom, spevakom, hudobnikom a slovenskemu folkloru, ale i vdaka prikladnej organizacii nasho priatela Mariana Kuceru. Lausanne opat ukazalo svoju privetivu tvar - prehliadka jeho historickej casti, pristav, kupanie v Zenevskom jazere, areal olympijskeho muzea... Je noc. Stastne detstvo odchadza cez Zenevu do Francuzska. Prvotnu myslienku o rychlom kupani sa v mori zahnalo pocasie. Vietor, zima, dazd. Prvy dotyk so suchym morom (po odlive) v zatoke St. Jacut. Presne tak, ako vlani. Chladny den prichodu, vzdialene more, vitajuce horuce stisky ruk a srdc v Camp Vert v podobe hostitelov Barbary a Jozefa Nivetovcov a ich priatelov z asociacie Bretonsko - Slovensko. Program, ktory pripravili, je tradicne pestry a zaujimavy. Prelinaju sa v nom vystupenia nasho folkloru so spoznavanim historickych, kulturnych, spolocenskych a prirodnych atraktivit Bretonska, na ktore su jeho obyvatelia pravom hrdi. Vecne zelena krajina nema velke teplotne rozdiely medzi letom a zimou. Morske prudy dokazu uchovat teplotu uzemia, takze tu najdete rastlinstvo z takmer celeho sveta. Zvlastnostou nie su palmy, ci dokonca volne rastuce bananovniky. Kvetov a hlavne hortenzii je zaplava. Turisticky je urcite najzaujimavejsie more s malymi ci vacsimi pristavmi plnymi lodi. Bretonci su vraj najlepsi namornici. Pobrezne skaliska su rozorvane silnymi prilivmi oceanu, miesto na nich vsak nachadzaju nespocetne krdle vtakov. Spomienky zostanu na Fort la Latte, Cap Frehel, Cap d´Erquy ci svetovy unikat - pobrezie ruzovej zuly v Ploumanach. Fotografie mozno vratia myslienky na velkolepu svatu omsu na nadvori renesancneho zamku Bienassis i na jedinecnu navstevu stajni plemennych koni v LamballeBretonsko je vsak i krajinou vynikajucich, srdecnych ludi vaziacich si vlastny folklor, ale tuziacich i po poznani cudzieho. Stastne detstvo prave tu prinieslo nielen velky kus Brezna, ale i celeho Slovenska. Vynikajuca prezentacia nasho umenia zaznievala pocas jedenastich vystupeni, ci uz v Lamballe, Erquy, Langueux, v zatoke St. Brieuc, Ploufragan, v Plurien, Callac, chramovom v St. Alban (na snimke Jany Vetrakovej) i zaverecnom festivalovom v Guingamp. Ano, prave finale tohto festivalu, na ktorom sa zucastnilo udajne 55 suborov s 2000 detskymi ucinkujucimi, patrilo Stastnemu detstvu. Velke vyznamenanie. Najvacsi dojem vsak zanechalo vystupenie na slovenskom dni v Planguenoual. Tato atmosfera sa proste neda opisat. Tristo pozvanych hosti medzi ktorymi nechybal kulturny atase velvyslanectva Slovenskej republiky v Parizi Peter Stilicha, starostovia miest a dedin, nasi priatelia z asociacie... Jedol sa vlastnorucne vareny horehronsky gulas, jablkovo-makova strudla, k pitiu bolo slovenske pivo a bretonsky cidre. Mnoho propagacnych materialov reprezentujucich Brezno a Slovensko.
Mgr. Jaroslav Surina |