Vaclav Tovarnicky, obchodny zastupca, Stary Plzenec:

- Dovolenkujeme u sestry v Podbrezovej, prisli sme sem na desat dni. Paci sa nam tu, sme spokojni, a preto sa sem radi vraciame. Uz sme boli na Dumbieri, na Srdiecku, na Taloch, milujeme hory, takze "lietame" po Nizkych Tatrach. Ked to porovnam s nami, akoby sa tu trosku zastavil cas. Mate ovela drahsie jedlo, zastaraly automobilovy park, ale bude to tym, ze je to chudobnejsia oblast, v ktorej su problemy so zamestnanim a je aj nizsia kupna sila obyvatelstva. Ale hlavne mate tu hory, ktore my nemame. Je tu krasne.

Robert Lakatos, policajt, Pezinok:

- Byvame v Hronci v chate Kamenista, co nam sprostredkoval znamy z Valaskej. Prisli sme len vcera, takze sa len zoznamujeme s okolim. Uvidime podla pocasia.Vcera bolo skarede pocasie, dnes sa oteplilo, tak sme sa vybrali do Brezna.

Dusan Hovorka, univerzitny profesor, Bratislava:

- Som Bratislavcan a uz najmenej po tridsiatykrat dovolenkujem v Jarabej, kde mam chalupu. V podstate dovolenku prezivam drobnymi upravami "baraku" a s vnucatami na turistickych vychadzkach do okolia. Paci sa mi tu, v podstate standardne cele okolie poznam, som rodak zo Zvolena.

Jaroslav Nedbal, archeolog, Roztoky u Krivoklatu:

- Sme zo strednych Ciech a prisli sme vlastne na vychodne Slovensko, pretoze nas kamarat ma pribuznych v Michalovciach. Boli sme v Poprade, pozreli sme si Demanovsku dolinu, potulali sme sa aj u vas po Chopku a Dumbieri. Bolo to tam pekne, aj ked velmi-velmi drsne, ale bolo to fajn. Vysoke hory v Cechach nemame, stalo to za to "slapanie". Dnes si este pozrieme Brezno a dalej uz nebudeme tolko chodit. Pocestujeme vlakom smerom do Banskej Bystrice, chceme sa zastavit na Lupcianskom zamku, potom si pozrieme par hradov Trencin, Cachtice, velmi nas to zaujima.

Gabika Karnizova, studentka, Kosice:

- Som oddielovou veducou v tabore v Lome nad Rimavicou, kde su deti od 10 do 18 rokov, vsetko Kosicania. Zaujala nas tu krasna priroda, sme spokojni so vsetkym. Dnes sme po prvykrat v Brezne, chceli sme ist do krytej plavarne, ale zial je zatvorena. Byvame v skole v prirode, chodime po lese, po okoli, pripravili sme rozne hry, aj nocne, k dispozicii su ihriska, telocvicna.

Daniela Zalezakova, profesorka, Nove Zamky:

- Uz sedemnast rokov mame chalupu v Hornej Lehote a prideme sem vzdy, ked mame cas. Je tu krasne, inak by sme tu nebyvali. Chodievame na maliny, na cucoriedky, no a dovolenku travime aj pracovne, pretoze chalupu treba udrziavat.

Futbalisti zo Zavadky nad Hronom na novom ihrisku

Jesennu cast futbalovej sutaze 2000/2001 zacnu futbalisti zo Zavadky nad Hronom na novej hracej ploche. Konecne budu mat domace prostredie. V minulom rocniku ich domovom bola Polomka (muzi), resp. Helpa (ziaci). Ziakom, ktori hraju III. ligu krajska komisia nedovolila hrat na ploche, ktora bola nevyhovujuca, a preto museli hrat mimo Zavadky.
Otcom myslienky vybudovat novu hraciu plochu bol hlavny sponzor druzstva ziakov Jan Krsacok. Nielenze navrhol vybudovat novu hraciu plochu, ale poskytol aj prvu zakladnu financnu pomoc. Po rokovani so starostom obce Pavlom Hruskom, ktory tiez prislubil podporu a pomoc futbalistom, sa niektori zanieteni funkcionari pustili s chutou do prace, aj ked nepredpokladali ake tazkosti sa vyskytnu. Prace bolo neurekom. Nebudovali iba hraciu plochu - premiestnovali unimobunky, robili vodovd, elektriku, upravovali okolie ihriska a pod. prikladom pre vsetkych mladsich bol dlhorocny funkcionar futbaloveho oddielu TJ Jan Liptak, ktory organizoval vsetku brigadnicku cinnost.
Podakovat treba tiez starostovi obce. Jeho myslienka:"Treba pomahat tym, ktori chcu nieco vybudovat", nebola iba frazou, ale skutocnostou. Vybor futbaloveho oddielu TJ dakuje vsetkym brigadnikom a vsetkym tym, ktori poskytli materialnu a financnu pomoc.
Priaznivci futbalu v Zavadke sa tesia, ze po rocnej absencii konecne uvidia svojich futbalistov hrat doma tiez ocakavaju aj lepsie vysledky. Vybor futbaloveho oddielu ocakava, ze ich nelahku pracu pri budovani novej hracej plochy oceni aj krajska futbalova komisa mladeze a uzna pre ziakov futbalovu plochu za sposobilu a Zavadcania uvidia doma III. ligu ziakov.

Mgr. Frantisek Babnic

Strucne o cinnosti zdravotne postihnutych v Brezne

Na pozvanie nasej druzobnej organizacie Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych z Martina sme dna 24. juna zorganizovali pre clenov nasej zakladnej organizacie zajazd do Martina. Cakali nas tam clenovia vyboru na cele s predsedom panom Vladarom. V Muzeu Martina Benku sme obdivovali jeho krasne umelecke diela a popoludni sme navstivili Martinsky skanzen. Prveho jula na oplatku usporiadali Martincania zajazd do Brezna. Po privitani predsedom Karlom Jechom sme sa pochvalili nasim hodnotnym Horehronskym muzeom, ktoreho budovami nas bezplatne sprevadzal riaditel Jan Wiess, za co mu srdecne dakujeme. Nasi hostia boli spokojni, pretoze sa mame naozaj cim pochvalit. Podakovanie za bezplatny vstup patri aj jaskyniarom Bystrianskej jaskyne, ktoru sme navstivili popoludni ocareni jej krasami a utvarmi.
Ako kazdy rok, aj teraz sme 8. jula robili na stadione v Brezne stretnutie nasich clenov vozickarov nad patnast rokov (na snimke Milana Martinka), na ktorom sa dovedna s rodinnymi prislusnikmi a vyborom zucastnilo 69 ludi. Rano prsalo, preto sme si mysleli, ze zmokneme, ale slniecko predsa len uznalo, ze su to ludia, ktori jeho teple luce naozaj potrebuju. A tak sa vycasilo. Potesit a zabavit nas prisli najmensi spevaci a tanecnici suboru Stastne detstvo. Posedenie potom pokracovalko pri harmonike, speve a pri gulasi a pohosteni, ktore pripravili clenovia vyboru. Pri tejto akcii nam pomohli sponzori, ktorym patri?srdecna vdaka. Prajeme im vela dobreho zdravia a uspechov.

Maria Schmidtova

Videl som smutne oci

Nas internetovy citatel Pavol Datko z Kanady nedavno navstivil svoje rodisko a po navrate domov nam napisal dojmy z jeho navstevy:

Cas ubehol rychle, spiatocna letenka nepusti datum, a tak vam pisem uz z Kanady. Aky je moj postreh z navstevy po rokoch spoza velkej mlaky?
Mesto Brezno s jeho typickym namestim sa nemeni, z hladiska architektoniky je jedno z mala, je ciste, mesto sa ma cim reprezentovat. Clovek, neznaly na Slovensku, sa po par hodinach bez mapy lahko zorientuje. Ak by chcel najst lekarske osetrenie tiez sa lahko zorientuje, najosarpanejsie budovy su zial nemocnice a skoly. Je to vizitka tych, co viedli a vedu stat. Dvadsat percent ludi sedi doma bez prace, pobera almuznu a krajina sivie. Slovo hladova dolina je zial skutocnostou. Videl som ludi vychadzat z uradu prace, videl som ich smutne oci.
Bol som na koncerte ziakov pri prilezitosti 90. vyrocia zalozenia skoly. Radost, co dokazovali tieto deti. Kolko talentu, hlbku duse, cit pre krasu. Zarazilo ma, ako deti iduce zo skoly, pozdravia. Kolko krasnych pozitivnych veci vedia do buducej generacie vstepit rodicia, ucitelia pri takom magickom cisle nezamestnanosti. Nemaju to lahke, ale tento lud sa nevzdava, nevzdaval sa nikdy. Smutnejsie konstatovanie bolo od tych, co skoncili gymnazium, kde teraz?. Pritom citit ich hlboky vztah k rodisku. Ocenujem obrovsku vnutornu silu geneticky prenasanu, ducha, tu biblicku silu, mentalitu ludi, ako to znasaju.
Priroda sa nezmenila. Hoci zijem medzi mrakodrapmi, pri zivanskej, pri potoku, pod horou, pri vyrovnani si kosti na deke som pocitil caro tohto kraja, prevysoke jedle, vona ihlicia a makko pod ohami. Nocna burka, burky su vsade, ale ked hrmi a blyska sa medzi horiskami, som blizsie k oblakom. No a skoro rano vyjde slnko a ludia su uz na ceste, ti stastnejsi do zamestnania, ini do hory, na polia kosit, hrabat. Chce sa mi napisat: nezmari a poniektori este vladzu aj loptu nahanat. Nuz darmo, vedia to len domaci, som presvedceny, ze keby priroda, hory, kopce, potoky, Hron, Cierny Hron, studnicky vedeli rozpravat, tajnicka by bola vylustena. Je to clovek prirody, Horehronec.. Radost mi urobilo, ze zeleznicka piska, premava dalej. Najvacsia vdaka tym, ktori sa boria, zapasia s problemami, ktore existencia zeleznicky prinasa a pomoci sa od kompetentnych, okrem slubov, nedostava. Potesilo ma, ked som vedla tohto skvosta uvidel pristaveny dvojposchodovy autobus najmodernejsi z najmodernejsich so znackou "D". Stanica je uz pekne vybudovana, muzeum, restauracia, bufet, sapito, minipodium. Verme, ze kompetentni, co mozu nieco k zeleznicke povedat, zaujmu len kladne, plusove stanovisko.
Na zaver mojich postrehov hadam tolko. Po desiatich rokoch som mal v plane pozriet sa aj inde po Slovensku. Ale kazdy den v rodisku, na Horehroni, v Ciernom Balogu, Brezne, Banskej Bystrici a okoli je sviatkom. Presvedcil som sa, ze tento kraj, jeho lud moze hocikde vo svete s hrdostou povedat: Som Horehronec, Horehronka

Dva postrehy

Mozem povedat, ze travniky v Brezne su pekne, zelene, pokosene, technicke sluzby sa o ne v tomto roku prikladne staraju. Ale nie o tom chcem pisat. Chcem si aspon takto vyliat zlost na nedisciplinovanych ludi, ktori si nevedia vazit prirodu, ktora nas obklopuje. Na mysli mam tych, ktori chodnikmi krizom-krazom prebrazdili tieto travniky. Tazi sa im prejst okolo, hoci len par krokov. Staci, ked tadial zacne chodit jeden, dalsi ho nasleduju a travicka je znicena. Budme ohladuplnejsi k nasej zeleni!
Moj druhy postreh sa netyka chodcov, ale vodicov, konkretne priechodu pre chodcov. Niektori soferi su ohladuplni a ked vidia viacej chodcov pri priechode, zastanu. Lenze to je z jednej casti priechodu a vodici z druhej strany uhanaju dalej. Co ma teraz spravit chodec? Vstupit na cestu a spolahnut sa na to, ze mu zastane a co ak to nestihne? Uz viackrat sa mi stalo, ze som vstupil na cestu, ale ked som videl uhanajuce auto zhora, vratil som sa nazad. Ohladuplneho vodica presla trpezlivost a s usmevom sa pohol dalej. Neostavalo mi nic ine, len cakat, kym nepojde auto z jedneho ani z druheho smeru. Aj tu sa mi ziada povedat: Budme ohladuplnejsi.

Rubrika pokracuje na strane 4