Clovek nie je ostrov sam pre seba

Zijeme v zlozitej dobe. Pod tarchou vlastnych starosti a narocnych povinnosti casto zabudame uvazovat o veciach verejnych. Myslime si, ze sa nas priamo nedotykaju, pretoze sa nedeju v okruhu nasho domu, bytu, chaty ci zahrady. Nie je to vsak pravda, pretoze ziaden clovek nie je ostrov sam pre seba. Zije v spolocnosti inych ludi, ktori ho vnimaju a mozno jeho pritomnost niekedy aj potrebuju. Uzavriet sa doma vo svojom pohodli je sice prijemne, ale z celospolocenskeho hladiska nie velmi vyhovujuce. Snad prave tato skutocnost, ze vacsina z nas povysila vlastne pohodlie ci rodinne zazemie vo svojom rebricku hodnot na takmer najvyssie miesto, sposobila, ze sa nasa kultura ocitla v takej nezavideniahodnej situacii. Vsade chybju financne prostriedky, zatvaraju sa predtym funkcne kina a takmer ziadne mensie kulturne stredisako si nemoze dovolit pozvat na vystupenie profesionalnych umelcov, pretoze by ich nebolo z coho zaplatit. Na vstupnom, ked je nizke, sa vyzbieraju smiesne sumy a ked je vysoke, vtedy kulturne saly zivaju prazdnotou. Mnohokrat dame prednost kupe spotrebnych predmetov ci potravinovych vyrobkov, ktore mozno ani nevyhnutne nepotrebujeme, alebo su pre nas skodlive, pred navstevou nejakeho kulturneho podujatia.
Len tak na ilustraciu porovnajme cenu balicka cigariet s cenou vstupenky do vidieckeho ochotnickeho divadla ci na folklorne vystupenie alebo spolocenske posedenie s hudbou. U nas v Pohronskej Polhore tato vstupenka nikdy nepresiahne dvadsatpat korun. No napriek tomu nemozno hovorit o nabitej sale. Nie je sice nidy poloprazdna, ale so situaciou z obdobia pred rokom 1990 sa to neda porovnat. Nezostava nam nic ine, len dufat, ze sa to zlepsi. Pri momentalnej tridatpercentnej nezamestnanosti v obci s priblizne 1700 obyvatelmi to snad ani nemoze byt ine. Skor by sme uvitali aktivitu ludi, ktori si myslia, ze by mohli niecim v tejto oblasti pomoct. Svojou vlastnou ucastou, svojim talentom ci ak je to mozne sponzorskou pomocou. Vdaka takymto ludom, ktorych sice nie je vela, ale existuju, Miestne kulturne stredisko v Pohronskej Polhore vydava casopis Polhorske novinky. Sponzori darovali napr. ceny do tomboly na plese Obecneho uradu a Miestneho kulturneho strediska v Pohronskej Polhore, zrealizovali sme stretnutie heligonkarov, na september pripravujeme sutazno - spolocenske posedenie, na ktorom sa zucastnia zastupcovia vsetkych socialnych skupin i politickych stran v obci. Bude spojene s kulturnym programom materskej skoly, zakladnej skoly, Jednoty a klubu dochodcov ci miestnej hudobnej skupiny Spektrum, ktora vznikla pred rokom a pracuje pri Miestnom kulturnom stredisku v Pohronskej Polhore.
V jesennych mesiacoch ochotnicky divadelny subor planuje nastudovat klasicku divadelnu hru Slovenska sirota a po prazdninach obnovi cinnost detsky divadelny subor Pramienok. Co sa tyka hostovania, v tomto roku sme mali moznost privitat divadelny subor Daxner z Tisovca s hrou Tapakovci, Detske divadelne studio z Brezna a folklorny subor Stastne detstvo.
Mozno si poviete, ze to nie je vela. Aj my by sme boli radi, keby bol kulturny a spolocensky zivot culejsi. Tych par ludi, ktori v tomto smere robia, nemoze ponuknut zazraky. Pretoze aj oni maju svoje sukromie ci zamestnanie. Chcem apelovat na citatelov Horehronia, nech ziju kdekolvek. Pomozte svojim obciam prekonat toto krizove obdobie! Ako? Tym, ze aspon niekedy navstivite kulturne podujatia, ktore sa u vas uskutocnuju. Pretoze cele je to vlastne o tom, ci pridu do hladiska divaci a aky bude zisk zo vstupneho. Nejde len o peniaze, ale hlavne o vas zaujem. Ze vam nie je lahostajna skutocnost, ze vsetky tie kulturne programy my pracovnici kulturnych stredisk a ochotnici pripravujeme pre vas.

"Zlata horucka" v Jaseni

V dnoch 17. az 20. augusta sa v Jaseni stretnu zlatokopovia na Majstrovstvach Slovenskej a Ceskej republiky v ryzovani zlata. Organizatorom tohto podujatia, ktoreho dejiskom bude ustie Lomnistej doliny, je Slovenska asociacia zlatokopov.
Preco prave v chotari Jasenia? Do 16. storocia tu tazili drahe kovy, o com svedcia stare, sotva badatelne ryzoviska zlata roztrusene pozdlz doliny Lomnista. Zlatinky a zlaty prach mozno dodnes vyryzovat v okolitych dolinach (Jasenianskej, Spiglovej, Gelfusovej ...). Nielen zlato, ale aj krasa okolitej prirody potesi oko zlatokopa. Doliny Jasenianska a Lomnista patria k najdlhsim a na prirodne krasy bohatym dolinam juznych svahov Nizkych Tatier. Mozno prave pre tieto prednosti tu kazdorocne organizovali zrazy mladeze. Dokonca v roku 1981 aj II. majstrovstva Ceskoslovenska v ryzovani zlata. Vlastna obec Jasenie bola znama v 17. a 19. storoci spracovanim zeleznej rudy z celeho Horehronia v miestnom zeleznom hamri a do roku 1904 vyrobou skla. V rokoch 1923 - 1925 tu vybudovali vodnu elektraren zalozenu na spade vody z Jasenianskeho a Lomnisteho potoka, ktora je technickou pamiatkou. Takze, ako nas informoval Michal Reznak z Banskobystrickeho cechu zlatokopeckeho, prave tieto prednosti viedli k postaveniu zlatokopeckeho mestecka prave tu. Zlatokopeckej verejnosti a vsetkym, co maju zaujem o oddych a pobyt v prirode tak umoznia ukazat svoje majstrovstvo v ryzovani zlata, zabavit sa na country bale alebo si vybrat z dalsich sprievodnych akcii.
Program zacne o 10. hodine vo stvrtok 17. augusta vychadzkami do okolia s moznostou ryzovania. V piatok sa o 10. hodine ucastnici zaregistruju, o 14. hodine su na programe volne sutaze a vecer posedenie pri taborovom ohni. V sobotu o desiatej opat registracia, po otvoreni o 11. hodine vyradovacie kola a vecer contry bal. Na desiatu hodinu v nedelu su naplanovane finalove sutaze a vysledky vyhlasia o 14. hodine.
Organizatori pripravili aj chutovky, ktore v sebe ukryvaju strelbu z perkusnych zbrani, skolu ryzovania, vystavu zlata i zlatokopeckeho vystroja a ryzovanie na zlatonosnych potokoch.

Citatelska sutaz Poznavame historicke jadro mesta

Desiata sutazna otazka: Mesto, tak ako dnes, bolo aj v minulosti sidlom viacerych financnych ustavov - okrem inych tu posobila filialka Narodnej banky, tiez Pomocnica, uverova banka. Niektore z budov zanikli, alebo boli prestavane a dnes sluzia na ine ucely. Jednu z takych stavieb ako sporitelnu zacali stavat 26. oktobra 1910. Rok zacatia stavby spolu so secesnymi prvkami zdobi dodnes fasadu budovy, tiez sa tam zachoval, ako na jedinej budove, povodny znak institucie. Uvedte nazov uradu, ktory dnes v budove sidli a rozlustite nazov povodnej banky. Pomozeme vam: vo svojom nazve nesie symbol Slovenska.