|
|
 Poplatok za sluzby spojene s parkovanimNalez Ustavneho sudu z maja tohto roku, ktory konstatoval nezakonnost vyberania poplatkov za parkovanie v Trnave, vyvoval diskusie o poplatku za sluzby spojene s parkovanim aj v meste Brezne. Mesto vydalo vseobecne-zavazne nariadenie VZN) o zone s dopravnym obmedzenim s nazvom Dopravny system mesta Brezna, ktore schvalilo mestske zastupitelstvo a ucinnost nadobudlo 18. majom. Toto nariadenie upravuje statie motorovych vozidiel na miestnych komunikaciach a na vyznacenych verejnych priestranstvach s parkovacimi sluzbami. Zona s dopravnym obmedzenim je v sulade so zakonom c. 315/1996 Z. z. o premavke na pozemnych komunikaciach a s vyhlaskou c. 90/1997 Z. z. Za sluzby spojene s parkovanim sa plati poplatok v zmysle uvedeneho platneho VZN. Zrusenie VZN v mestach Trnava, Banska Bystrica a Zvolen je individualne rozhodnutie zastupitelstiev tychto miest. Zdravotne postihnuti sutazili V prvu septembrovu sobotu sa v Dolnej Lehote uskutocnil druhy rocnik okresnej sutaze v zaujmovo-umeleckej tvorivosti (ZUT) zdravotne postihnutych obcanov - clenov Okresnej rady Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych Brezno. Vlanajsi rocnik tejto sutaze vyslovene amaterskych umelcov bol velmi uspesny a konal sa v Brezne. Aj v tomto rocniku ucinkovali amateri zo zakladnych organizacii v Dolnej Lehote, Brezne, Podbrezovej, Zavadke nad Hronom a v Helpe. Takmer dve hodiny divaci z Dolnej Lehoty, ktori vytvorili vybornu kulisu, sledovali spevacke subory, solovy spev, hru na hudobnom nastroji a prednes poezie a prozy. Najlepsi z jednotlivych kategorii budu nas okres reprezentovat v novembri na celoslovenskej prehliadke v Bojniciach. Vlani si z nej priniesli hlavnu cenu - Putovny pohar sutaze v ZUT a dufaju, ze tento rok ho nebudu musiet vratit. Cele podujatie by sa nemohlo uskutocnit bez pomoci pocetnych sponzorov. Rokovali poslanci Osemnast bodov programu obsahovala pozvanka na rokovanie mestskeho zastupitelstva, ktore sa uskutocnilo v pondelok 11. septembra vo velkej zasadacej miestnosti mestskeho uradu. V uvode do volebneho obvodu c. 3 kooptovali noveho poslanca Dusana Shwarzbachera. V dalsej casti sa okrem ineho zaoberali plnenim polrocneho rozpoctu mesta, rozpoctov vynosov a nakladov prispevkovych organizacii zriadenych mestom, povodnovym planom, postupom investicnej vystavby i pripravou Dni mesta, ktore budu 4. az 9. oktobra. V ramci vnutro-organizacnych zalezitosti hovorili o vstupe mesta do zdruzenia za cisty Hron a zakoncili ich majetkovymi problemami.
Pocas 34. az 36. tyzdna pracovnici Inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj kontrolovali aj v Breznianskom okrese. V hoteli Biotika v Krpacove im dve konzumacie v hodnote 267,30 koruny predrazili o 15,70 koruny nedodrzanim hmotnosti sunky v jedle s nazvom pastiersky syr so sunkou, menej bolo aj opekanych zemiakov a kapustoveho salatu so sampinonmi. V potravinach Horehronskeho spotrebneho druzstva c. 02022 v Pohorelej vo dvoch nakupoch zaznamenali trojkorunove predrazenie za 100,60 koruny, kde takisto navazili menej ako mali. Nedodrzanie hmotnosti pecenej klobasy a miery tuzemskeho rumu boli dovodom trojkorunoveho predrazenia nakupu v hodnote 129,40 koruny v rychlom obcerstveni Nonstop na namesti v Brezne. Dovedna v tomto obdobi v kraji skontrolovali 134 prevadzkovych jednotiek, v ktorych vykonali 126 kontrolnych nakupov. Vyskytlo sa v nich 88 predrazeni, co predstavuje 69,8 percenta. Vyska predrazenia na sto korun z hodnoty vsetkych nakupov dosiahla dve koruny patdesiat halierov. Pri kontrole kvality a spravnosti oznacovania nedostatky zistili v 43 prevadzkovych jednotkach pri 206 druhoch tovaru za 501 700 korun. V 26 prevadzkovych jednotkach dali prikaz na likvidaciu 55 druhov tovaru za 7480,30 koruny. Spisali 44 oznameni o zacati spravneho konania a ulozili 119 blokovych pokut v hodnote 92 900 korun. Odlesky kovu v historii Pohronia Kov, ako material ziskavany z hlbin zeme, sprevadza ludstvo odpradavna. Presnejsie okolo roku 8000 pred Kristom objavili ludia uzitocnost kovu a zacali ho spracuvat. Meno prveho kovovyrobcu nepozname. A nevieme ani to, aky vyrobok z neho zhotovil. Mozno to bol ozdobny predmet, sekera alebo cepel dyky. V priebehu plynuceho casu sa kov v rukach cloveka stal pracovnym nastrojom, platidlom, sperkom, zbranou, liturgickym predmetom, priemyselnym zariadenim... Ludia postupnym experimentovanim a nadobudanim skusenosti spoznavali vlastnosti roznych kovov a ucili sa ich vyuzivat vo svoj prospech. Nachadzali nove metody spracuvania a tvarovania kovov, ich vzajomnym zmiesavanim ziskavali este kvalitnejsie materialy. S kovom a kovovymi vyrobkami sa zacalo obchodovat. Jednotlive kovy vyrazne ovplyvnili vyrobne i spolocenske vztahy, vdaka ich pouzivaniu vznikli nove specializovane remesla, zintenzivnilo sa polnohospodarstvo. Podla bronzu a zeleza boli pomenovane cele epochy ludskeho vyvoja. Kovy vsak neprinasali len pokrok a prosperitu, ale aj smutok a smrt. To vtedy, ked sa z nich kuli mece a odlievali dela. Castokrat sa kovy, najma zlato ako symbol bohatstva a moci, stali aj priamou pricinou nenavisti a vojen. Bohate zdroje kovovych rud vyskytujuce sa v hornatych oblastiach dnesneho Slovenska predurcovali aj toto uzemie k obyvaniu ludmi, ktori vedeli tieto poklady ziskat a vyuzit. Dobyvali med, zeleznu rudu, zlato i striebro. Pohronie sa stalo domovom pre skupiny prospektorov, banikov, prvych hutnikov. Med, dolovana a spracuvana na uzemi dnesnej Spanej Doliny uz v 3. tisicroci pred Kristom, vyznamne ovplyvnila zaciatky europskej metalurgie. V stredoveku sa med z Banskej Bystrice vdaka uspesnemu podnikaniu Thurzovsko - Fuggerovskej taziarskej a obchodnej spolocnosti vyvazala do celej Europy. Bronz ako zliatina medi a cinu sa stal materialom, ktory bol tvrdsim a pevnejsim nez med. Novou vyrobnou technikou sa v bronzovej dobe stalo odlievanie do foriem. Celokovovy pancier, mec a prilba priniesli zdokonalenie vojenskeho vystroja. Na Pohroni bol v mladsej a v neskorej bronzovej dobe vyznamnym hospodarskym a obchodnym strediskom Zvolen. Zlato je pre svoje uzitkove, ale hlavne vzhladove vlastnosti, najobdivovanejsim drahym kovom. Prve vyrobky zo zlata cudzieho povodu sa na Slovensku objavili uz v 4. tisicroci pred Kristom. Domace zlatnicke dielne zacali pracovat o nieco skor. V stredoveku sa stala chyrnou stredoslovenska produkcia zlata a striebra. Najvyssiu uroven zlatnickej vyroby dosahovali remeselnici z Kremnice, Banskej Bystrice a Banskej Stiavnice. Odberatelmi ich honosnych vyrobkov boli predovsetkym bohati mestania a cirkevni hodnostari. Po bronzovej dobe prevzalo veduce postavenie medzi kovmi zelezo. Ludska spolocnost sa v dobe zeleznej zdynamizovala, nastal vacsi pohyb obyvatelstva. Na Pohroni sa tazbou zeleznej rudy a vyrobou zeleza zaoberali na zaciatku nasho letopoctu keltske kmene Kotinov. V 9. storoci na uzemi dnesneho Sliaca tavili zelezo z miestnych bahennych rud Slovania. Ako leteli storocia, zdokonalovala sa technologia tazby a spracovania zeleznych rud. Zakladali sa hamre a neskor aj vacsie podniky na vyrobu zeleza. Vysoka uroven vyroby a moderne zariadenia charakteizovali v 18. a 19. storoci statny zeleziarsky komplex so sidlom v Hronci. Podnik disponoval vysokymi pecami, skujnovacimi hamrami a valcovnami situovanymi v blizkom i vzdialenejsom okoli. Vyroba a spracuvanie zeleza dodnes zamestnava mnozstvo ludi na hornom Pohroni. Ukryte zvacsa v podzemi cakali kovy dlhe veky na svoje objavenie. Ked sa dostali do ruk cloveka, vydali mu v dalsich tisicrociach mnohe tajomsta. Nie lahko, clovek musel preukazat silu a vynaliezavost, aby odkryl moznosti, ktore mu ponukali. Vysledkom jeho usilia su mnohe pozoruhodne kovove predmety vyrobene v rozmanitych obdobiach a na rozne ucely. Sluzili a sluzia ludom vo vsetkych oblastiach zivota. Ani tie, ktore uz len odpocivaju v depozitaroch muzei, poznacene patinou casu, svoj lesk nestratili. Splnili ulohy, ktore im ich vyrobcovia urcili. No dnes maju este jedno dolezite poslanie. Ucia nas porozumiet minulosti a sposobu zivota nasich predchodcov. Vyrobky zo zlata, striebra, medi, bronzu, cinu a zeleza prinasa vystava nazvana Odlesky kovu v historii Pohronia. Je spolocnym projektom pracovnikov Horehronskeho muzea v Brezne, Lesnickeho a drevarskeho muzea vo Zvolene a Stredoslovenskeho muzea v Banskej Bystrici, ktore verejnosti predstavia najzaujimavejsie a najkrajsie kovove predmety svojich zbierok. Horehronske muzeum sa predstavi suborom liatinovych nahrobnych krizov a zeleznymi uzitkovymi i dekorativnymi predmetmi. Stredoslovenske muzeum v Banskej Bystrici vystavi vyrobky stredovekych zlatnickych majstrov a predmety zo striebra. Budu medzi nimi sperky, pribory, pohare, ale aj cepce mestianskych zien zdobene zlatymi nitami. Zvolenske muzeum priblizi navstevnikom dobu bronzovu vyberom zbrani a bronzovych naramnic a slavne obdobie spracovania medi a cinu uzitkovym riadom i sakralnymi predmetmi. Vystava bude spristupnena vo vystavnych priestoroch Horehronskeho muzea v Brezne na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 13 v dnoch od 18. septembra do 30. novembra. Leo Lichvar Zo zapisnika mestskej policie vyberame Nevideli ste ho? Cerveny Pionier evidencneho cisla BR-432 AA zmizol o osmej vecer 23. augusta z priestoru za pivarnou Televizor. Privolana hliadka pachatela nedolapila, a tak kradez oznamili Policajnemu zboru. Daleko neusiel O pol jedenastej predpoludnim 24. augusta z objektu Stredoslovenskych elektrarni na Cipkovom nabrezi S. K. z Brezna ukradol elektricky kabel. Zlodej, ktory mal v umysle lup spenazit v zbernych surovinach, vsak daleko neusiel. Hliadka ho aj s kablom objavila pri Hrone. Vyriesil to po svojom Po tom, co J. V. z Brezna v cinskom obchode na Ulici CSA v Brezne nevybavili reklamaciu botasiek, zalezitost sa rozhodol riesit po svojom. Vybral sa sem 25. augusta a pat minut pred stvrtou hodinou ukradol take iste, lenze - prichytili ho pri tom a musel zaplatit blokovu pokutu. Vylieval si zlost? D. S, byvajuca na Skolskej ulici, o pol tretej nad ranom 30. augusta telefonovala, ze jej niekto nici plot okolo domu. Hliadka tu naozaj objavila muza, ktory sa chystal zutekat, v com mu zabranili nasadene puta a odvoz na Policajny zbor. Tu sa ukazalo, ze zaistenym vytrznikom je J. M. z Brezna. Muz v kaluzi krvi V prvy septembrovy den dvadsat minut pred tretou hodinou nad ranom prevzala hliadka oznam o muzovi, ktory skrvaveny lezi na zemi na Fucikovej ulici. Po prichode na miesto zavolali sanitku, ktora zraneneho odviezla na osetrenie do nemocnice. Odohnal ich krik? O stvrt na sedem podvecer 1. septembra telefonoval straznik z Jednoty na Brezenskej ulici, ze tam neznami pachatelia v objekte kradnu naftu. Zlodejov asi vystrasil straznikov krik, pretoze hliadka tu nasla uz len tri kanistre na benzin a po kminoch ani stopy. Ako psik Pri vchodovych dverach na Ulici CSA c. 32 o stvrt na osem vecer 4. septembra vystrajal opity muz. Hliadku privolal majitel bytu, na ktoreho dvere vytrznik buchal a potom ich oznackoval tak, ako to robia psiky. Pripad P. S. z Pohronskej Polhory je v stadiu riesenia.
projektovej manazerky vidieckej rozvojovej aktivity Vydra v Ciernom Balogu Moniky Budovcovej o Ako hodnotite Vydrovske letne tabory 2000? - V tomto roku prebiehal vo Vydrovskej doline v Ciernom Balogu 18. rocnik vydrovskych letnych taborov. Od 1. jula do 2. septembra sa na nich zucastnilo dvestotridsatpat mladych a duchom mladych ludi vo veku od styroch do patdesiatich rokov. Vsetci tito nadsenci a dobrodruzstvachtivi ucastnici stravli leto budovanim detskeho arealu vo Vydrove, udrziavanim taborisk (horny tabor v drevenici, dolny - stanovy tabor pri potoku), cistenim studniciek a potoka, opravovanim a stavanim pristreskov vo Vydrovskej doline vo Svatom Jane. Pomahali pri drobnych pracach v areali Ciernohronskej zeleznicky, na zastavkach a piknikovych miestach vo Svatom Jane a konecnej v Hronci a samozrejme pri oprave trati do Hronca aj do Vydrova. Palier na kazdy den pripravil pracu, a tak sa vymienali podvaly, spojky, cistila sa trat, zastrkovavali sa kolajiska, upravovali a mazali vyhybky. Trat je bezpecna a na useku k vydrovskym taborom zas o krok dlhsia. Praca a zdravy vzduch prevetravaju hlavu i zaludok. Kazdy rad zjedol, co mu na tianier, ci skor do esusu nachystali hospodarky a denna sluzba. Populudnajsie pohybove, psychologicke a kombinovane hry (starostlivo pripravene veducim a instruktormi) boli skvelym relaxom. Nebolo jednoduche "prezit" ich, ale stalo za to lepsie spoznat seba aj kamratov. Vesela drina, tvrda zabava, malo spanku, vela kamosov... take su tabory vo Vydrovskej doline. |
