12. SEPTEMBER 2000 Strana 2

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Poplatok za sluzby spojene s parkovanim

Nalez Ustavneho sudu z maja tohto roku, ktory konstatoval nezakonnost vyberania poplatkov za parkovanie v Trnave, vyvoval diskusie o poplatku za sluzby spojene s parkovanim aj v meste Brezne. Mesto vydalo vseobecne-zavazne nariadenie VZN) o zone s dopravnym obmedzenim s nazvom Dopravny system mesta Brezna, ktore schvalilo mestske zastupitelstvo a ucinnost nadobudlo 18. majom. Toto nariadenie upravuje statie motorovych vozidiel na miestnych komunikaciach a na vyznacenych verejnych priestranstvach s parkovacimi sluzbami. Zona s dopravnym obmedzenim je v sulade so zakonom c. 315/1996 Z. z. o premavke na pozemnych komunikaciach a s vyhlaskou c. 90/1997 Z. z. Za sluzby spojene s parkovanim sa plati poplatok v zmysle uvedeneho platneho VZN. Zrusenie VZN v mestach Trnava, Banska Bystrica a Zvolen je individualne rozhodnutie zastupitelstiev tychto miest.

Zdravotne postihnuti sutazili

V prvu septembrovu sobotu sa v Dolnej Lehote uskutocnil druhy rocnik okresnej sutaze v zaujmovo-umeleckej tvorivosti (ZUT) zdravotne postihnutych obcanov - clenov Okresnej rady Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych Brezno. Vlanajsi rocnik tejto sutaze vyslovene amaterskych umelcov bol velmi uspesny a konal sa v Brezne. Aj v tomto rocniku ucinkovali amateri zo zakladnych organizacii v Dolnej Lehote, Brezne, Podbrezovej, Zavadke nad Hronom a v Helpe. Takmer dve hodiny divaci z Dolnej Lehoty, ktori vytvorili vybornu kulisu, sledovali spevacke subory, solovy spev, hru na hudobnom nastroji a prednes poezie a prozy. Najlepsi z jednotlivych kategorii budu nas okres reprezentovat v novembri na celoslovenskej prehliadke v Bojniciach. Vlani si z nej priniesli hlavnu cenu - Putovny pohar sutaze v ZUT a dufaju, ze tento rok ho nebudu musiet vratit. Cele podujatie by sa nemohlo uskutocnit bez pomoci pocetnych sponzorov.

Rokovali poslanci

Osemnast bodov programu obsahovala pozvanka na rokovanie mestskeho zastupitelstva, ktore sa uskutocnilo v pondelok 11. septembra vo velkej zasadacej miestnosti mestskeho uradu. V uvode do volebneho obvodu c. 3 kooptovali noveho poslanca Dusana Shwarzbachera. V dalsej casti sa okrem ineho zaoberali plnenim polrocneho rozpoctu mesta, rozpoctov vynosov a nakladov prispevkovych organizacii zriadenych mestom, povodnovym planom, postupom investicnej vystavby i pripravou Dni mesta, ktore budu 4. az 9. oktobra. V ramci vnutro-organizacnych zalezitosti hovorili o vstupe mesta do zdruzenia za cisty Hron a zakoncili ich majetkovymi problemami.

Co zistila "soika"

Pocas 34. az 36. tyzdna pracovnici Inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj kontrolovali aj v Breznianskom okrese. V hoteli Biotika v Krpacove im dve konzumacie v hodnote 267,30 koruny predrazili o 15,70 koruny nedodrzanim hmotnosti sunky v jedle s nazvom pastiersky syr so sunkou, menej bolo aj opekanych zemiakov a kapustoveho salatu so sampinonmi. V potravinach Horehronskeho spotrebneho druzstva c. 02022 v Pohorelej vo dvoch nakupoch zaznamenali trojkorunove predrazenie za 100,60 koruny, kde takisto navazili menej ako mali. Nedodrzanie hmotnosti pecenej klobasy a miery tuzemskeho rumu boli dovodom trojkorunoveho predrazenia nakupu v hodnote 129,40 koruny v rychlom obcerstveni Nonstop na namesti v Brezne.

Dovedna v tomto obdobi v kraji skontrolovali 134 prevadzkovych jednotiek, v ktorych vykonali 126 kontrolnych nakupov. Vyskytlo sa v nich 88 predrazeni, co predstavuje 69,8 percenta. Vyska predrazenia na sto korun z hodnoty vsetkych nakupov dosiahla dve koruny patdesiat halierov. Pri kontrole kvality a spravnosti oznacovania nedostatky zistili v 43 prevadzkovych jednotkach pri 206 druhoch tovaru za 501 700 korun. V 26 prevadzkovych jednotkach dali prikaz na likvidaciu 55 druhov tovaru za 7480,30 koruny. Spisali 44 oznameni o zacati spravneho konania a ulozili 119 blokovych pokut v hodnote 92 900 korun.

Odlesky kovu v historii Pohronia

Kov, ako material ziskavany z hlbin zeme, sprevadza ludstvo odpradavna. Presnejsie okolo roku 8000 pred Kristom objavili ludia uzitocnost kovu a zacali ho spracuvat. Meno prveho kovovyrobcu nepozname. A nevieme ani to, aky vyrobok z neho zhotovil. Mozno to bol ozdobny predmet, sekera alebo cepel dyky. V priebehu plynuceho casu sa kov v rukach cloveka stal pracovnym nastrojom, platidlom, sperkom, zbranou, liturgickym predmetom, priemyselnym zariadenim...

Ludia postupnym experimentovanim a nadobudanim skusenosti spoznavali vlastnosti roznych kovov a ucili sa ich vyuzivat vo svoj prospech. Nachadzali nove metody spracuvania a tvarovania kovov, ich vzajomnym zmiesavanim ziskavali este kvalitnejsie materialy. S kovom a kovovymi vyrobkami sa zacalo obchodovat. Jednotlive kovy vyrazne ovplyvnili vyrobne i spolocenske vztahy, vdaka ich pouzivaniu vznikli nove specializovane remesla, zintenzivnilo sa polnohospodarstvo. Podla bronzu a zeleza boli pomenovane cele epochy ludskeho vyvoja. Kovy vsak neprinasali len pokrok a prosperitu, ale aj smutok a smrt. To vtedy, ked sa z nich kuli mece a odlievali dela. Castokrat sa kovy, najma zlato ako symbol bohatstva a moci, stali aj priamou pricinou nenavisti a vojen.

Bohate zdroje kovovych rud vyskytujuce sa v hornatych oblastiach dnesneho Slovenska predurcovali aj toto uzemie k obyvaniu ludmi, ktori vedeli tieto poklady ziskat a vyuzit. Dobyvali med, zeleznu rudu, zlato i striebro. Pohronie sa stalo domovom pre skupiny prospektorov, banikov, prvych hutnikov. Med, dolovana a spracuvana na uzemi dnesnej Spanej Doliny uz v 3. tisicroci pred Kristom, vyznamne ovplyvnila zaciatky europskej metalurgie. V stredoveku sa med z Banskej Bystrice vdaka uspesnemu podnikaniu Thurzovsko - Fuggerovskej taziarskej a obchodnej spolocnosti vyvazala do celej Europy. Bronz ako zliatina medi a cinu sa stal materialom, ktory bol tvrdsim a pevnejsim nez med. Novou vyrobnou technikou sa v bronzovej dobe stalo odlievanie do foriem. Celokovovy pancier, mec a prilba priniesli zdokonalenie vojenskeho vystroja. Na Pohroni bol v mladsej a v neskorej bronzovej dobe vyznamnym hospodarskym a obchodnym strediskom Zvolen. Zlato je pre svoje uzitkove, ale hlavne vzhladove vlastnosti, najobdivovanejsim drahym kovom. Prve vyrobky zo zlata cudzieho povodu sa na Slovensku objavili uz v 4. tisicroci pred Kristom. Domace zlatnicke dielne zacali pracovat o nieco skor. V stredoveku sa stala chyrnou stredoslovenska produkcia zlata a striebra. Najvyssiu uroven zlatnickej vyroby dosahovali remeselnici z Kremnice, Banskej Bystrice a Banskej Stiavnice. Odberatelmi ich honosnych vyrobkov boli predovsetkym bohati mestania a cirkevni hodnostari. Po bronzovej dobe prevzalo veduce postavenie medzi kovmi zelezo. Ludska spolocnost sa v dobe zeleznej zdynamizovala, nastal vacsi pohyb obyvatelstva. Na Pohroni sa tazbou zeleznej rudy a vyrobou zeleza zaoberali na zaciatku nasho letopoctu keltske kmene Kotinov. V 9. storoci na uzemi dnesneho Sliaca tavili zelezo z miestnych bahennych rud Slovania. Ako leteli storocia, zdokonalovala sa technologia tazby a spracovania zeleznych rud. Zakladali sa hamre a neskor aj vacsie podniky na vyrobu zeleza. Vysoka uroven vyroby a moderne zariadenia charakteizovali v 18. a 19. storoci statny zeleziarsky komplex so sidlom v Hronci. Podnik disponoval vysokymi pecami, skujnovacimi hamrami a valcovnami situovanymi v blizkom i vzdialenejsom okoli. Vyroba a spracuvanie zeleza dodnes zamestnava mnozstvo ludi na hornom Pohroni.

Ukryte zvacsa v podzemi cakali kovy dlhe veky na svoje objavenie. Ked sa dostali do ruk cloveka, vydali mu v dalsich tisicrociach mnohe tajomsta. Nie lahko, clovek musel preukazat silu a vynaliezavost, aby odkryl moznosti, ktore mu ponukali. Vysledkom jeho usilia su mnohe pozoruhodne kovove predmety vyrobene v rozmanitych obdobiach a na rozne ucely. Sluzili a sluzia ludom vo vsetkych oblastiach zivota. Ani tie, ktore uz len odpocivaju v depozitaroch muzei, poznacene patinou casu, svoj lesk nestratili. Splnili ulohy, ktore im ich vyrobcovia urcili. No dnes maju este jedno dolezite poslanie. Ucia nas porozumiet minulosti a sposobu zivota nasich predchodcov.

Vyrobky zo zlata, striebra, medi, bronzu, cinu a zeleza prinasa vystava nazvana Odlesky kovu v historii Pohronia. Je spolocnym projektom pracovnikov Horehronskeho muzea v Brezne, Lesnickeho a drevarskeho muzea vo Zvolene a Stredoslovenskeho muzea v Banskej Bystrici, ktore verejnosti predstavia najzaujimavejsie a najkrajsie kovove predmety svojich zbierok. Horehronske muzeum sa predstavi suborom liatinovych nahrobnych krizov a zeleznymi uzitkovymi i dekorativnymi predmetmi. Stredoslovenske muzeum v Banskej Bystrici vystavi vyrobky stredovekych zlatnickych majstrov a predmety zo striebra. Budu medzi nimi sperky, pribory, pohare, ale aj cepce mestianskych zien zdobene zlatymi nitami. Zvolenske muzeum priblizi navstevnikom dobu bronzovu vyberom zbrani a bronzovych naramnic a slavne obdobie spracovania medi a cinu uzitkovym riadom i sakralnymi predmetmi.

Vystava bude spristupnena vo vystavnych priestoroch Horehronskeho muzea v Brezne na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 13 v dnoch od 18. septembra do 30. novembra.

Leo Lichvar

Zo zapisnika mestskej policie vyberame

Nevideli ste ho?

Cerveny Pionier evidencneho cisla BR-432 AA zmizol o osmej vecer 23. augusta z priestoru za pivarnou Televizor. Privolana hliadka pachatela nedolapila, a tak kradez oznamili Policajnemu zboru.

Daleko neusiel

O pol jedenastej predpoludnim 24. augusta z objektu Stredoslovenskych elektrarni na Cipkovom nabrezi S. K. z Brezna ukradol elektricky kabel. Zlodej, ktory mal v umysle lup spenazit v zbernych surovinach, vsak daleko neusiel. Hliadka ho aj s kablom objavila pri Hrone.

Vyriesil to po svojom

Po tom, co J. V. z Brezna v cinskom obchode na Ulici CSA v Brezne nevybavili reklamaciu botasiek, zalezitost sa rozhodol riesit po svojom. Vybral sa sem 25. augusta a pat minut pred stvrtou hodinou ukradol take iste, lenze - prichytili ho pri tom a musel zaplatit blokovu pokutu.

Vylieval si zlost?

D. S, byvajuca na Skolskej ulici, o pol tretej nad ranom 30. augusta telefonovala, ze jej niekto nici plot okolo domu. Hliadka tu naozaj objavila muza, ktory sa chystal zutekat, v com mu zabranili nasadene puta a odvoz na Policajny zbor. Tu sa ukazalo, ze zaistenym vytrznikom je J. M. z Brezna.

Muz v kaluzi krvi

V prvy septembrovy den dvadsat minut pred tretou hodinou nad ranom prevzala hliadka oznam o muzovi, ktory skrvaveny lezi na zemi na Fucikovej ulici. Po prichode na miesto zavolali sanitku, ktora zraneneho odviezla na osetrenie do nemocnice.

Odohnal ich krik?

O stvrt na sedem podvecer 1. septembra telefonoval straznik z Jednoty na Brezenskej ulici, ze tam neznami pachatelia v objekte kradnu naftu. Zlodejov asi vystrasil straznikov krik, pretoze hliadka tu nasla uz len tri kanistre na benzin a po kminoch ani stopy.

Ako psik

Pri vchodovych dverach na Ulici CSA c. 32 o stvrt na osem vecer 4. septembra vystrajal opity muz. Hliadku privolal majitel bytu, na ktoreho dvere vytrznik buchal a potom ich oznackoval tak, ako to robia psiky. Pripad P. S. z Pohronskej Polhory je v stadiu riesenia.

Rimskokatolicka cirkev v Polomke vas pozyva
na odpustovu slavnost Sedembolestnej Panny Marie,
ktora sa uskutocni v dnoch 14. a 15. septembra
pri polnej kaplnke s tymto programom:

14. septembra
Slavenie Vigilie
18.00 Krizova cesta
18.30 Svata omsa
20.00 Modlitba svateho ruzenca
15. septembra
Slavnost Sedembolestnej Panny Marie
9.00 Sprievod z farskeho kostola ku kaplnke
10.30 Slavnostna koncelebrovana svata omsa
Pridte ... Spolocne oslavime patronku Slovenska

h0037s.jpg (10079 bytes)

 

Opytali sme sa za vas

projektovej manazerky vidieckej rozvojovej aktivity Vydra v Ciernom Balogu Moniky Budovcovej

o Ako hodnotite Vydrovske letne tabory 2000?

- V tomto roku prebiehal vo Vydrovskej doline v Ciernom Balogu 18. rocnik vydrovskych letnych taborov. Od 1. jula do 2. septembra sa na nich zucastnilo dvestotridsatpat mladych a duchom mladych ludi vo veku od styroch do patdesiatich rokov. Vsetci tito nadsenci a dobrodruzstvachtivi ucastnici stravli leto budovanim detskeho arealu vo Vydrove, udrziavanim taborisk (horny tabor v drevenici, dolny - stanovy tabor pri potoku), cistenim studniciek a potoka, opravovanim a stavanim pristreskov vo Vydrovskej doline vo Svatom Jane. Pomahali pri drobnych pracach v areali Ciernohronskej zeleznicky, na zastavkach a piknikovych miestach vo Svatom Jane a konecnej v Hronci a samozrejme pri oprave trati do Hronca aj do Vydrova. Palier na kazdy den pripravil pracu, a tak sa vymienali podvaly, spojky, cistila sa trat, zastrkovavali sa kolajiska, upravovali a mazali vyhybky. Trat je bezpecna a na useku k vydrovskym taborom zas o krok dlhsia. Praca a zdravy vzduch prevetravaju hlavu i zaludok. Kazdy rad zjedol, co mu na tianier, ci skor do esusu nachystali hospodarky a denna sluzba. Populudnajsie pohybove, psychologicke a kombinovane hry (starostlivo pripravene veducim a instruktormi) boli skvelym relaxom. Nebolo jednoduche "prezit" ich, ale stalo za to lepsie spoznat seba aj kamratov. Vesela drina, tvrda zabava, malo spanku, vela kamosov... take su tabory vo Vydrovskej doline.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT